Je to o to komplikovanejšie, že si dáva dobrý pozor na to, aby ste nemali svedkov. Ak sa vám podarí toto vyhrážanie nahrať, podajte trestné oznámenie a v ňom citujte to, čo je predmetom nahrávky. V trestnom oznámení uvediete všetko, čo sa týka tejto veci a že ako dôkaz máte predmetnú nahrávku, ktorú v prípade potreby predložíte. Potom je to na postupe vyšetrovateľa ako bude vo veci postupovať.

Pre účely trestného konania za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú aj oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov. Takto získaný dôkaz pri podaní trestného oznámenia potom vyhodnocuje vyšetrovateľ a na základe neho zváži, či je postačujúci na začatie trestného stíhania a samozrejme či je ako dôkaz prípustný.

ak "dôkaz" prijal, tak dôkaz prijme

Ak sa už vec dostane na stôl sudcovi, tak to znamená, že boli urobené všetky procesné úkony, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin. To znamená, že vyšetrovateľ ak začne trestné stíhanie, musí zadovážiť aj iné dôkazy aby bolo zrejmé, že bola naplnená skutková podstata trestného činu a tým mohol byť obvinený aj obžalovaný. Na to je potom prokurátor, ktorému policajt po vyšetrení dá návrh na podanie obžaloby a ten potom dáva obžalobu na súd (no môže konanie aj zastaviť). No a samozrejme sudca rozhodne. Čo sa týka kamerového systému, tak áno, na to je zvlášť zákon, ktorý musí byť dodržaný, aby bol takýto záznam akceptovaný. Ale zrejme tu by išlo o nahrávku napr. na mobil, ak som správne pochopila zadávateľa.

Tak ako to mam riesit ked sa mi niekto vyhraza ublizenim na zdravi bez svedkov, je dost mozne, ze nabuduce uz to nebude len vyhrazanie a ako ziskat nejaky dokaz inak nez si to nahrat? Inak to bude len tvrdenie proti tvrdeniu. Ja potrebujem proste aspon dokaz, ze on ma napadol prvy aby som sa mohol branit a nemal z toho este nakoniec ja problemy.

dakujem

Inak zo skúseností len doplním, že niekedy ani svedkovia nestačia na to, aby ste sa mohli brániť. Ako príklad uvediem, že v jednom prípade boli podané 3 trestné oznámenia vo veci vyhrážania, dokumentované písomnými listami a až po podaní sťažnosti v treťom prípade na postup policajta, bolo začaté trestné stíhanie. Takže vo väčšine prípadov, ak nedôjde k fyzickému útoku sa to berie len ako priestupok alebo je trestné stíhanie odmietnuté. Je to nekonečný boj, takže je možné, že aj vo vašom prípade to aj po podaní oznámenia skončí takto. Odporúčam však podávať ich opakovane, pokiaľ k takémuto konaniu bude dochádzať naďalej, pretože do úvahy sa potom berie aj to, že ak by to bolo riešené ako priestupok a dotyčný sa napriek tomu dopúšťa tých istých skutkov, môže to byť už brané (samozrejme podľa okolností a spôsobu jeho konania) aj ako dlhodobé prenasledovanie a následne môže byť na základe vášho oznámenia vznesené obvinenie z trestného činu nebezpečného prenasledovania.

samozrejme záleží od situácie a protivníka ak z neho viete nejakým úskom získať súhlas k nahratiu vtedy je to riadny dôkaz.

Akýmkoľvek úskokom ak získa aj súhlas na nahrávanie, protivník si dá pozor na to čo povie a určite sa vtedy vyhrážať nebude. Vopred ho predsa upozorní na to, že bude ich rozhovor zaznamenaný. V trestnom konaní je to inak, môže byť táto nahrávka ak sa to týka trestného činu alebo podozrenia z trestného činu braná ako dôkaz a bez súhlasu protivníka. O vyhodnotení takéhoto dôkazu je písané v predchádzajúcich príspevkoch.

...... je len na sudcovi, či dôkaz príjme alebo nie........


http://www.porada.sk/t112153-zvukovy...tizakonny.html

...no nemusí ...
Vyšetrovateľ akceptuje , sudca zmetie zo stola ....



V Slovenskej republike monitorovanie priestorov prístupných verejnosti upravuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Podľa § 10 ods. 7 tohto zákona „Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu, a to len vtedy, ak priestor je zreteľne označený ako monitorovaný. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak."

To znamená, že vlastník záznamu nemôže poskytnúť tento záznam nikomu inému, len orgánom činným v trestnom konaní alebo v prípade, že to výslovne ustanovuje osobitný zákon.



Otázka monitorovania priestorov je v tomto smere prakticky riešená v dvoch právnych normách:

a) v § 10 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.") a

b) v § 12 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 428/2002 Z. z. v citovanom ustanovení hovorí o monitorovaní priestorov prístupných verejnosti, ktoré možno monitorovať na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu.

Občiansky zákonník v § 12 ods. 1 ustanovuje, že obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Monitorovaný priestor musí byť vždy označený upozornením, ktoré má byť umiestnené na viditeľnom mieste.

Záznam môže byť použitý políciou iba v prípade podozrenia z trestnej činnosti. Ak takýto záznam nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ten kto vyhotovil je povinný ho zlikvidovať v lehote siedmich dní (podľa § 13 ods. 7).


http://www.najpravo.sk/clanky/pouziv...y.html?print=1