základňu v Stredozemnom mori majú (Tartús). Vinník sa vždy musí nájsť

Ak myslíš ten v Sýrii - tak je to základňa, ktorá bola zriadená pre boj s ISIS s povolením sýrskej vlády. Ale NIE JE to ich trvalá základňa.

Tartús je pozostatok z čias ZSSR bude dobudovaná aj logistická časť, Letecká základňa Hmim (či ako sa volá) bola vybudovaná pre boj s IS

Trochu o tomto pochybujem. ZSSR mali svojich ľudí skoro všade - Čína, Vietnam, Kuba, Afganistán, ale len (zdá sa mi) len na Kube mali svoju základňu, ostatné boli len dočasné, ktoré odsunom zanikali (resp. preberali si ich "domáci"). Ale aj na Kube základňa už nenexistuje (no Amerykánci tam majú Guantanamo).
Trvalú základňu mali jedine v Odese a Sevastopoli (Krym) na Ukrajine na základe nejakej zmluvy. V Odese im to padlo (ale ani Ukrajina z toho nemá veľa úžitku) a Sevastopoľ je teraz "ruský"....

Od roku 1977 Tartús slúžila ako námorná základňa na opravy a dopĺňanie zásob, podobne ako vo Vietname, neboli však využívané na stálu dislokáciu lodí, Na Kube nemali námornú základňu ale pozemnú. Iná vojenská doktrína (ponorky nerád ukazovali najmä ak mali jadrový pohon, tak ani nepotrebovali medzipristátie) To Sevastopol na Ukrajine je to isté ako by si napísal (počas ČSSR) "v Michalovciach v Čechách"

Až na to, že v Sevastopole mali medzištátnu zmluvu s Ukrajinou o tejto ruskej námornej základni.... u nás však zmluvy neboli.
Čo sa Krymu týka.... či patril Rusku, alebo Ukrajine - to vedia dejiny a aj niektoré lajstrá z minulých liet (kedy sa Krym "daroval" - či daroval, alebo inak pričlenil k Ukrajine).
A toto "v Michalovciach v Čechách" - aj keď bolo Československo.... mnohokrát sa to prezentovalo ako Česko, pretože prvé bolo Česko... a potom ...slovensko (s malým "s"!!!).

Krym mal štatút autonómnej republiky

Aj v ČSSR bola ČNR a SNR (kváziparlament) a prd nám to bolo platné.... všetko sa dirigovalo zo stovežatej....

Keďže idú vianoce, všakovakí bigoti, od plamenných kazateľov Kuffov až po usilovných kádehákov Hlinov, sa už zas tradične predbiehajú vo vyjadrovaní lásky k homosexuálom, ženám a ďalším stvoreniam. Tak tu je dačo pre nich, nech ich už konečne rozdrapí.

Častý odkaz z Bruselu.....

Trhni si! Ďalší tisícnickový tu obsmŕda.

No bisťu - akosi rýchlo sa vyparil..... ani tie "vetry" som nestačil... oné....

Vtáčatko žltučké.... kuk vyššie... 23.12. - som ťa dávno predbehol

FIKCIA!
Študenti, ktorí namiesto vysedávania nad učebnicami organizovali zhromaždenia proti korupcii, konečne pochopili, že u nás korupcia, aspoň na najvyšších miestach, neexistuje, a tak sa rozhodli našej krajine pomôcť inak.

Všetky tri chytré mladé mozgy, ktoré ešte neodišli do zahraničia, sa dali dohromady a zostrojili Kozmický stroj času (KSČ). Prototyp má jednu chybičku - zatiaľ neumožňuje cestovať do budúcnosti, len do minulosti.

Študenti ponúkli stroj najskôr politickým špičkám. Zlé jazyky tvrdili, že preto, aby tie odcestovali v čase čo najďalej a mali sme od nich pokoj, skutočnosť je však iná. Mladí chcú, aby politici dostali možnosť napraviť dávnejšie rozhodnutia.

Na koaličnej rade sa zástupcovia vládnych strán dohodli, že stroj času, ktorý vyzerá ako kozmická loď, potrebuje kapitána. Keďže najslávnejší zbojnícky kapitán Jánošík dávno má všetko na háku, voľba padla na kapitána Danka. „Neriadil síce kozmickú nikdy som loď, ale všetko, čo riadil doteraz som, som doriadil, ako sa patrí, myslím preto si, kapitánom dobrým budem že.“
Záujem o cestu do minulosti ako prvý prejavil bývalý prezident Ivan Gašparovič. „Už viackrát v čase, keď som bol prezidentom hlavy štátu, som držal v ruke pero, ktorým som podpísal Libanonskú zmluvu a na srbskom pobreží Jadranu som sumarizoval svoje myšlienky o návšteve pápeža Dominika XVI. na Slovensku. Tým istým perom som už-už podpísal vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ale vždy, ako na potvoru, hlas podobný hlasu mi pošepkal - Nepodpisuj! Keďže som sa v tom čase cítil akoby člen Smeru, bral som to ako svoj vnútorný hlas a tým sa človek musí riadiť. Zriadil som sa ním a moje otruby... útroby zalial pocit radosti. Teraz, keď som zistil, že môj nasledovník Kiska vymenoval troch sudcov Ústavného súdu, hoci sa mu nepozdávali, moju radosť vystriedala iná radosť - bol to smútok. Smútok z toho, že som si nesplnil svoju sústavnú povinnosť a nevymenoval som zvaleného kandidáta za generálneho prokurátora, čím som ublížil nielen jemu, ale aj všetkým nečestným vysokopostaveným ľuďom v našej krajine. Celé roky márne čakajú, kedy ich náš správny štát prostredníctvom prokuratúry obžaluje z porušenia záhonov... zákonov, veď iba tak majú šancu na spravodlivý proces, aby si konečne mohli odpykať všetko, čoho sa dopustili.“
O putovanie v čase sa zaujímal aj súčasný premiér. Chcel sa vrátiť do minulosti, aby splnil sľuby, ktoré dal občanom. Napríklad ten o diaľnici - v minulosti chcel presvedčiť svojho maďarského kamaráta Viktora Orbána, aby diaľnicu z Bratislavy do Košíc vedúcu územím Maďarska dokončil do roku 2010. Chcel by sa teda vrátiť aj do roku 2014, aby sa pozrel, či naozaj v tom roku odišiel z politiky, ako sľúbil. Veď tá ho vôbec nebaví a zotrváva v nej iba preto, lebo ľudia, jeho ľudia - alebo naši? - ho presviedčajú, aby v nej zostal čo najdlhšie. Ale najviac ho láka predstava, ako obrába svoju trošku malú vinicu, keďže ju celé roky zanedbával, až sa z nej napokon môže stať - božechráň! - stavebný pozemok, na ktorom by si nejaký zbohatlík, nebodaj, postavil dom.

Kapitán Danko napokon rozhodol, že na prvú cestu do minulosti nevezme Ivana Gašparoviča, pretože by hrozilo, že budeme mať súčasne dvoch generálnych prokurátorov a to je v čase, keď niektorí prokurátori celé roky pre nedostatok lumpov nevypracovali jedinú obžalobu, zbytočný prepych. Zobral teda na palubu iba Roberta Fica.

Lenže na Slovensku je to tak, chybička sa vkradla. Kapitán Danko si poriadne neprečítal návod na použitie KSČ a so strojom pristál v kamennej dobe, teda v časoch, keď sa všetci ľudia museli živiť prácou vlastných rúk. A po tom ani jeden z dvoch účastníkov letu do minulosti netúžil. Robert Fico hneď po pristátí zaujal obranný postoj, čosi zodvihol zo zeme a ako neohrozený náčelník kmeňa z kamennej doby vyhlásil: „Kto do nás kameňom, my doňho dvomi!“ Ak sa účastníci výletu do minulosti vrátia, radi sa pôjdeme pozrieť na ich tlačovku.