v prvom rade gratulujem

v druhom rade, nedramatizuj, decko malo "vyvádzací" deň v škôlke, ty robíš dlhosiahle závery a dobre, že ho neposielaš k psychiatrovi. Je to 3,5 ročné decko, nič strašné sa nedeje, starosti by si si mala robiť, ak by naozaj menilo svoje správanie, bolo agresívne dlhodobo a nie, keď hodilo 3 vankúše a nechcelo spať

Ja si myslím, že učiteľka a učiteľka sú dve úplne rozdielne veci, naša malá chodí do školky mesiac a pol a majú tam 2 učiteľky, ktoré sú, ako by som to povedala, jedna je akokeby vyhorená, deti ju znervózňujú, za všetko ich hneď napomína, po olovrante im už nedovolí vybrať si žiadnu hračku, len nech si ich rýchlo rodičia zoberú preč a druhá milá kľudná osoba, deti ju poslúchajú, žiadny problém, tým chcem povedať, že predsa ona je tam pedagóg, ktorý by mal vedieť s deťmi pracovať a nie sa sťažovať Vám, čo vy môžte spraviť, keď tam nieste. Jedine tak dohovor doma, čo si myslím pri takom malom dieťati nemá dlhšietrvajúci dopad, situácie s takými deťmi treba riešiť hneď na mieste. Tiež si mylím, že ho málo zamestnávajú a sa nudí. M

Velmi dolezite su vynikajúce ucitelky.....a nie len v školke,ale celkovo....

Nabuduce si pani ucitelku zoberte na kobercek vy dvaja s manzelom a povedzte jej, ze dobra ucitelka zvladne kazde dieta,lebo ma k tomu vzdelanie a urcite aj vztah, ked sa dala na takuto pracu

Ona tam je na to,aby dieta dokazala usmernit a zvladnut, nie na to,aby rodicov volala na kobercek,ked ma male,trojrocne dieta trochu rusnejsi den...

LOL, este som ln precital otazku a uz som vedel ze sa tu najde zopar premudrelych rodicov hadzucich vinu na ucitelky ze nezvladaju dieta ...
ja to vidim takto: dieta jedinacik, rozmaznane, nezvyknute na kolektiv, na "delenie sa" o hracky, pozornost, atd ... mysliace si ze okolo neho sa toci svet a ze kazdy vzdy a vsade sa bude venovat len a len jemu ... tak v skolke skace a vystraja aby si tú pozornost vynutil ...
dietatu treba vysvetlit o com je zivot, nie ze "je hyperaktivne tak nech sa mu ucitelky viac venuju" ale ze "v triede nie si sam a ucitelky sa musia venovat VSETKYM, nie len tebe" ...

Zana, mne tvoj syn pripomína jedného z mojich vnukov. Je tiež taká silná osobnosť, rád veci organizuje, vyvíja nadmernú aktivitu, rád pomáha, vždy je veľmi aktívny. Dlho mu trvalo, kým pochopil, že v škôlke sa musí prispôsobiť, ale mal šťastie na úžasné učiteľky, chodil vtedy do súkromnej škôlky, bolo tam menej detí, dalo sa. Učiteľkám vždy niečím vyrazil dych, museli sa otáčať, aby nevidel, ako sa smejú z jeho výmyslov. Časom sa skľudnil, naučil sa, že je tam nejaký režim a teraz funguje v pohode v štátnej škôlke, už má niečo cez 4 roky. V tejto druhej škôlke bol však potrebný rozhovor s učiteľkou, ktorá sa tiež neustále na neho sťažovala, vnuk bol z toho nešťastný, keď mu maminka dohovárala, veď on ani nevedel, prečo. Takže je to aj o prístupe učiteliek v MŠ.

Rozhodne na nič nie je neskoro, podľa toho čo píšeš, ste zrejme chybu vo výchove neurobili, starostlivosť, venovanie sa a láska sú komodity, ktoré sa nedajú predávkovať, obdobie vzdoru si vyžaduje veľa rodičovskej fantázie, dieťa nás riadne vytestuje z trpezlivosti a nápaditosti, hlavne neskĺznuť do nejakého nervačenia, kričania, nebodaj bitia, skôr by som volila aj možnosť malého nešťastníka si nevšímať, kým najhoršie neprehrmí, aby zase nezistil, že keď vyvádza, sa mu venuje viac pozornosti ako keď je dobré. Alebo prestať s ním komunikovať, tváriť sa smutne, urazene atd. My sme mali napríklad spor, (kvázi) s maličkou, to mohla mať medzi 1-2 rokmi, obed nachystaný, polievočka už len jesť, vtedy nejakým mojim nedopatrením malá zbadala na kuch. linke lentilky a ona že nechce polievočku, ale lentilky. Tak ja som jej trpezlivo vysvetľovala, že u nás to funguje tak, že sa papá najskôr obed a potom môže dostať aj nejakú sladkosť a teda výdrž mala ale ja tiež, tak som nakoniec povedala, že si idem ľahnúť do postele a keď si to rozmyslí, nech ma príde zavolať, samozrejme že celý čas bola pri mne, tvárila som sa, že spím, aj si pokričala, ale nakoniec uznala, že tá mama asi neustúpi, teda tadiaľ cesta nevedie, a čuduj sa svete, zrazu prišla s tým, že ona je už dobrá a pôjde papať polievočku a keď krásne popapala, tak aj tie lentilky boli a nasledujúce razy už bola uzrozumená a ani sa nepokúšala vyjednávať pred jedením so sladkosťami. Ale bolo treba vtedy vydržať a bolo mi to aj smiešne, aj všelijaké "súperiť" s tým drobcom. Ešte budete mať milión kadejakých "nedorozumení", viem, že nie vždy je čas na také dlhosiahle výchovné metody, keď sa treba niekam ponáhľať, ale zase som niekde čítala, že ako rodičia zvládnu tieto obdobia vzdoru u detí dáva základ vzťahu rodič-dieťa na celý život, či som to ja robila vždy správne, hlavne keď som bola mladá neskúsená mamička, to teda netvrdím. M.

Verím, že to ani neurobíš. Už naňho čakajú s pochybnou dg ADHD. A personál v škôlke nech nekreslí katastrofické scenáre.

No moja dcéra mala podobný problém. Do škôlky išla ako 2,5 ročná, nie preto, že by musela ( ja som bola doma tak či tak), ale v jej veku vedela skoro všetky riekanky, krásne kreslila, poznala písmenká, popri bratovi prvákovi sa naučila čítať (išlo jej to lepšie ako jemu..). Od začiatku chodila do triedy so staršími deťmi, lebo s rovesníkmi sa nudila. Od 4 rokov chodila do triedy len s predškolákmi, a to asi nebolo veľmi dobre, lebo postupom času sa začala nudiť aj s nimi, a trošku "vyvádzala".. Ale mala šťastie na vynikajúce pani učiteľky, ktoré ju počas týchto jej chvíľok primerane zamestnali, a bol pokoj. Samozrejme mi to vždy oznámili, keď sa takéto niečo dialo (no nebolo to často). Od prvej triedy ZŠ navštevuje matematicko-jazykovú triedu, kde chodia deti viac nadané, a tam sa postupne "ukľudnila", a už je pokoj.

Nemáte náhodou v blízkosti škôlku, kde uplatňujú Montessori pedagogiku?
Moja známa mala možno podobné problémy so synom a táto škôlka mu pomohla.

Syn chodí do škôlky a má super učiteľku. Keď sme v septembi začínali, musela mi ho zobrať s plačom, lebo nechcel ostať. No len čo som zatvorila dvere, plač prestal. Vždy vedela upútať jeho pozornosť. Raz prišla zastupovať iná učiteľka a tá sa na syna pozerá ako tam plače a hovorí - ja už nie som zvyknutá na také malé deti, ktoré ešte plačú, ja mám v triede veľké. Nevedela som, či ho tam nechať alebo ho zobrať domov. Len stála a pozerala na neho.
Viem že pre dieťa je dôležité mať dobré učiteľky. Možno aj tvoj syn má učiteľky, ktoré by chceli len "nekomplikované" deti. Možno potrebuje aby ho v škôlke niečim zaujali. Podľa mňa 3-ročné dieťa nemôže byť zlé. Ono ešte nevie čo je zlé a čo je dobré.

Väčšinou sa detičky zvyknú správať ináč doma a v škôlke, by sa ľudia čudovali, ako sa dá dieťa rozmaznať už v prvých troch rokoch života, deťom treba stanoviť hranice pomaly už narodenia a nie že ešte je malé na to i ono, keď sa už raz dieťaťu ukáže, že niečo môže, a to si môže rodič myslieť, že keď bude väčšie pravidlá zmení, omyl, potom sa už dieťa veľmi búri, že prečo raz mohlo, potom zase nemôže, takže obrovské chyby sa dajú narobiť v rodine už od narodenia. Hovorí sa, že do troch rokov dieťaťa sa položia základy celého budúceho života, asi nie náhodou je aj tá rodičovská dovolenka do 3r. veku dieťaťa a potom by sa malo dávať do škôlky a pod. Takže len v prostredí doma by sa asi dalo hodnoverne posúdiť, či nemá dieža hranice položené príliš nevýrazne, veľa si doma môže dovoliť, preto je aj spokojné, možno, keď doma všetci skáču ako ono píska. Lenže v škôlke to tak nejde, kam by tie učiteľky zašli, keby si každe dieťa robilo, čo chce, nenapísala si viac informácií, od kedy chodí malý do škôlky, kedy s ním začali tieto problémy a niekto sa tu pýtal, aj koľko vy máte rokov ( rodičia). Vdnešnej dobe sú deti mimoriadne inteligentné, prinášajú to aj vymoženosti, kde sa voľakedy deti dostali k toľkým výchovným rozprávkam, kde im omieľajú farby, tvary, čísla, písmená a aj v cudzích rečiach a pod. Majú prístup k satelitným TV, internetu, rôznym edukatívnym hračkám atď, atď. Takže pozor na malých zázrakov, aby nám nebodaj niekedy neprerástli cez hlavu, veď všetci ich nadmieru ľúbime.M

Ja si myslim, ze dostavalo privelky priestor, ktory mu teraz dospeli okresavaju. Neviem, myslim si, ze ked decko nevychovam do asi dvoch rokov (este nema vyvinutu pamat a musi vycitit hnev rodica), potom je to tazko, asi treba psychologa, ale spravne podoktnute, pre rodicov. Nemam skusenost, deti mame dobre vychovane, ale ked pozorujem susedov, maju tiez problemy, ked zanedbali zaciatok. Asi treba pritvrdit, ale najlepsie, ked to urobi cudzi clovek. Preto sa priklanam k nazoru, ze v skolke robia chybu. Ak rodic pokrici, dieta to vyhodnoti ako obmedzenie priestoru, ktory malo doteraz volny a vzdoruje, ako poznamenala Mila123. Je este jedna metoda, tusim som uz niekde o nej pisal, hooponopono, ci ako sa tomu nadava. Treba sa vnutorne zamysliet, kde som urobil chybu a uprimne si zelat, aby dotycny bol taky a taky, pripadne ho vnutorne poprosit o odpustenie. Je to beh na dlhu trat a vnutornu disciplinu, psycholog by mal byt rychlejsi. Decku sa musi ist prikladom, maju vynikajucu pamat na detaily. Vela stastia. :-)

Takže podľa toho čo píšeš, Váš syn má obdobie vzdoru, čo je úplne prirodzené a priam žiadúce pre každé dieťa, nemôžeš počítať s tým, že keby si ho akokoľvek dobre vychovala, že vás bude poslúchať na slovo, práve to by bolo čudné. Dieťa je osobnosť, tiež sa chce prejaviť, odskúšať si reakcie dospelých, čo to asi tak s nimi spraví, keď neposlúchne, ako zareagujú, ako si s ním poradia, kam to až povedie atd. Niekde som čítala, že čím výraznejšia je osobnosť dieťaťa, tým je aj obdobie vzdoru ťažšie, to ste asi ešte nezažili hádzanie sa o zem a vresk na celú ulicu. Nechcem strašiť, ale aj také býva a vôbec to neznamená, že dieťa je nevychované, alebo rozmaznané, ako zvyknú mudrovať staršie generácie, kt. už zabudli, že ich deti boli tiež malé. Takže veľa pevných nervov, na internete je milión diskusií a názorov na obdobie vzdoru u dieťaťa, preštudujte a hlavne pevné nervy, nech vaše dieťa nezistí, že zašlo tak ďaleko, že ste bezradní. M

Možno to nie je presne k tomuto problému, ale istým spôsobom sa ho to tiež týka.
Dnes sú deti iné a tie zaužívané praktiky v školstve na ne už neplatia

Odporúčam všetkým....ale obzvlášť rodičom, aj tým ešte neprebudeným.Aspoň si to pozrite, otvorte si srdce a zabudnite na to ako vychovávali nás.

Když se probudí vědomí indigového dítěte - Kateřina Chaloupková

Tak ešte sa pobavíš.Mám bohaté skusenosti,bola tu rada vychovať do dvoch rokov kým nemá rozum,no neviem,v dvoch rokoch so mnou diskutoval ako dospelý a v piatich rokoch sme preberali princíp fungovania jadrovej elektrárne.Takže doporučujem hlavne diskusiu-rozprávať vysvetľovať argumentovať a brániť ho pred ľudmi,čo ho chcú zaradiť do zástupu.

Vsak prave, do zastupu ho zaradi v prvom rade skola, respektive skolka.

Predsa sú aj súkromné škôlky, ak matka musí pracovať, len sú drahé, nie každý si to môže dovoliť. Čo sa týka školy, existujú také, pre mimoriadne nadané deti, tam sa robia skúšky, testy a potom ešte raz testy v 11 rokoch, pokračovanie na gympel, tam začínajú ako primáni.

Som lekárka a aj moja mama,takže doma som zostať nemohla a ani ona.Mala som výhodu povolania,učiteľky chceli so mnou vychádzať a tak sme sa na mnohom dohodli,aj ked iným by to asi neprešlo.No a šiel do jazykovky,viac jazykov od malička-aby zistil že nie všetko je také ľahké ako matematika ,fyzika,elektrika a chémia.Ale pár krát u nás hasiči boli,mal od Boha šťastie,že žiadny z pokusov ho nepripravil o ruky či o zrak.Bolo aj obdobie ked musela u nás sedieť dôchodkyna od susedstva aby to prežil on,súrodenci a aj byt.

Zana- preco nedas dieta, ak je tak nadane ako pises do skolky pre nadane deti, alebo sukromnej skolky, kde sa detom venuju inak, nakolko ich maju menej. Snad neocakavas, ze sa ucitelka bude cely den venovat tvojmu synovi, ked ma este okrem neho 25 deti. Kazdy rodic ocakava, ze ucitel venuje aj jeho dietatu pozornost. Alebo si najdi opatrovatelku, co hovori plynule anglicky, a bude sa venovat len jemu.Inak, precitala som si tvoje prispevky, nehnevaj sa, ale tvoje dieta je poriadne rozmaznane, ci sa ti to paci, ci nie. ale zamysli sa aj nad tym, ci na neho nemas velke naroky.To sa v neskorsom veku moze poriadne vypomstit.

Prečo nie súkromná škôlka? Lebo tie peniaze stoja za to. Pred 10 rokmi som platila za súkromnú škoôlku 2 000Sk bez obedov.
Môj syn chodil do Montesori ale zo zdravotných dôvodov. Jeho zaostalosť a rečová vada sa opravila po roku a všetky deti na svoj vek dobehol. Zmenou škôlky za štátnu ostal opäť zaostávať. Takže ak máš pocit, že Tvoje dieťa je nadané a vynimočné tak to za tie peniaze stojí. Okrem iného v súkromnej škôlke ako sa hovorí dieťa "nezdivočeje".
A čo sa týka presne napr.angl. dnes mám pocit niekedy, že môj syn vedel viac v škôlke ako v škole.
Držím palce.