Nás ako deti nikdy rodičia netlačili do prác na záhrade, to fakt nemá zmysel, to sa musí prirodzene nadobudnúť.
Konáriky dreva som tiež na klátiku niekedy posekala, ale najväčší výkyv som mala na strednej škole, prišla som domov a prekopala v kuse celý jeden ár. To podnes nechápem. Sama od seba.
Už ako mladý pár sme s manželom v 26 rokoch prenajali pozemok, on mestský človek z centra, mali sme záujem si privyrobiť. Ale to bol úžasný slnečný pozemok, rástlo to tam samé. Doma nie sú podmienky na pestovanie zeleniny (menej slnka), ale dobrý sused, hoci aj uvažujem, že rozoriem trávnik, zatiaľ sa venujem iba kvetom v sklenníku ako hobby. Ale zato máme veľké staré okrasné stromy,doslova ich milujem, ale čo je okolo nich práce, to je hrôza. Tým, že sú obrovské, stále z nich niečo padá od jari až do jesene. A už ma to ako prichádza vek aj prestáva cez to všetko baviť. Ale som rada, že má pozemok úpravu akú má, nebolo by vhodné porušiť jeho vizuál.