Je to abnormálne deprimujúce iba čo si pomyslieť na dôsledky diania na Ukrajine a nie čítať príspevky v téjto téme.
Už v prvých príspevkoch bola vyslovená žiadosť o jej uzavretie, ale nič sa neudialo
Viem, že mnohí poviete " tak to nečítaj ! " ...áno máte pravdu, nielen že je to dnes po prvé, ale aj naposledy čo som nakukla do tejto témy.
No nedá mi, položiť otázku... Vy nemáte obavy, že nakoniec to dopadne naozaj zle? veľmi veľmi zle?...Ja áno a strach v duši sa znásobuje pri každej správe z TV.
Ľudstvo,ale aj politici a je to jedno, či sú z USA, Ruska,Ukrajiny a všetci z ÉU asi už nevie zo samej roztopaše, lebo majú všetko nevedia čo robiť.
Nikdy sa nezmierim s pocitom, že prečo tak obrovský štát ako USA (ich vodcovia a politici) sa pod zámienkou, že chcú, aby v tej či onej krajine sa ľudia mali dobre a všade posielajú svojich vojakov so zbraňami robiť poriadok. Pritom sú iba farizei, ktorí sa tak hrdo hlásia k Bohu a jeho učeniu, aj požehnávajú svoje vojská, čo idú do cudzej krajiny...to je hnus a nič iné! BOH toto určite nechcel!
Nie, ja to zasahovanie nenazývam ináč ako rozdúchávanie nepokojov, s chuťou ovládať celý svet a všetko mať iba pre seba.
Takže hrať WABANK vo svete tak krehkom, ako je dnešný, je to o KRK.
Mám už svoje roky, ako malé dieťa zažila som útrapy druhej svetovej vojny a mnohé udalosti boli tak silné, že mi napriek môjmu veku ostali v pamäti... videla som pri prechode frontu cez Košice mladých nemeckých vojakov, plakať za rodičmi, od ich oficierov moja chorá babka dostala lieky, ja čokoládu (prišli, mamka nič nezmohla oficieri sa ubytovali všade v rôznych bytoch, vojaci spali na obrovskom dvore bloku) a o pár dní odišl Po nich prišli Rusi, tí tak isto až na to, že boli hladní a nenechali ani kôrku suchého chleba v komore. Videla som, ako pani suseda čo s otvorenou náručou vítala Ruských vojakov pribehla s plačom k nám, že bola znásilnená. Videla som ako ich veliteľ po tom, čo suseda ukázala ktorýí to bol, vojaka na dvore odstrelil. Videla som mamkinu radosť, keď došiel môj ocko domov z Nemecka v uniforme pilota americkej armády. Na pleci mal veľké súkenné vrece kde bol hákový kríž, ale vrece bolo plné dobrých konzerv Unprofor. Videla so zverstvá, keď po hlavnej ulici z nákladného auta gardisti vešali partizánov-slovákov. Zažila som, represálie voči nám, (nakoľko sa u nás najviac rozprávalo po maďarsky!) a páni v kožených kabátoch po večeroch chodili načúvať pred byty. K mnohým rodinám potom prišlo komando, že nakoľko sme maďari, musíme byť vysídlení do sloevnských dedín, Vážec-Východná, aby sme sa poslovenčili. Otecko sa nedal lebo on bol rodák z Trstenej na Orave a výhražky naňho neplatili a tak sme ostali tu.
Vojna, čo bola, bola zlá a strašná, ostalo mnoho sirôt, ľudia nemali domovy, ale sa dalo pozbierať a začať žiť, aj keď ťažko.
Ale tá, čo je hrozbou....nechcem ani pomyslieť...
Moja zbožná žiadosť aby ostal mier na tomto svete!
Táto téma dobrá nie je preto prosím aj tu admína o jej uzavretie.