Podľa platného stavu de lege lata je skúšobná doba súčasťou pracovného pomeru, zároveň sa v ustanovení § 83a nehovorí, v rámci obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, o skúšobnej dobe, čo znamená v tvojom prípade, že právna skutočnosť (skúšobná doba) nie je žiadnou prekážkou v plnení záväzku vyplývajúceho z pracovnej zmluvy.

V prípade tvojho kolegu, ktorý odchádzal zo zamestnania v skúšobnej dobe je rozhodujúcim faktom deň doručenia o odstúpení zamestnávateľa z dohody o plnení, čiže ak mu to zamestnávateľ stihol doručiť do posledného dňa kedy bol kolega v práci, bol na tento úkon zamestnávateľ riadne oprávnený, podľa odseku (6) predmetného ustanovenia.

Zamestnávateľ môže kedykoľvek počas trvania pracovného pomeru odstúpiť od záväzku, týka sa to aj plynutia výpovednej doby. Hmotnoprávnou podmienkou je vždy písomné doručenie, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.

pozn. autora: Ustanovenia § 83a plní svoju ochrannú funkciu predovšetkým voči zamestnávateľovi, na zamestnanca sa vzťahuje iba subsidiárne. Reálna vymožiteľnosť akýchkoľvek peňažných plnení od zamestnávateľa po skončení prac. pomeru je nulová. V odbornej literatúre prevažuje názor, že (znalosti a informácie, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu) súnemerateľným kritériom v rámci dokazovania v súdnom spore.