Nestačím sa čudovať, aké "fundované" rady sa tu rozdávajú.
V zmysle § 1 ods. 6 a § 43 ods. 4 Zákona č. 311/2001 (Zákonníka práce) je možné v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Do tohto teda spadá aj životné poistenie zamestnanca.
V § 5 ods. 3 písm. d) Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjmom zamestnanca aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane.
V § 19 ods. 1 Zákona o dani z príjmov je uvedené, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom (Zákonník práce) ... preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
Takže v princípe všetko, čo je dohodnuté v pracovnej zmluve ako nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi, môže byť považované za daňový výdavok (okrem prípadných vyslovene zakázaných alebo limitovaných položiek). Tu teda konkrétne stačí, aby tento nárok konateľa/zamestnanca na životné poistenie bol zakotvený v pracovnej zmluve uzatvorenej zamestnávateľom so zamestnancom a v súlade so Zákonníkom prace.
Samozrejme, že výška poistného hradeného zamestnávateľom za zamestnanca predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem a toto poistné vstupuje do vymeriavacieho základu povinných sociálnych a zdravotných odvodov zamestnanca.