Rozoberme si to:
PN = 16 dní.
Zamestnávateľovi sa to zdá veľa, tvrdí, že zamestnanec na PN pracoval a preto sa mu stav zhoršil, resp. takto sa PN predĺžila.
Môže napadnúť, ale dôkazné bremeno bude na zamestnávateľovi.
1) prvých 10 dní PN prepláca zamestnávateľ - ten má však právo v tej dobe kontrolovať zamestnanca na PN - urobil to? NIE? Ako potom dokáže niečo, čo tvrdí? Nijako.
2) Po 10-tich dňoch PN ide zo SP - tu zamestnávateľ nemôže sa na niečo sťažovať - je to mimo neho.
Výsledok - aj keby sa sťažoval - lekár si dĺžku PN odôvodní, SP asi tiež, ale zamestnávateľ ak nevykonal to, čo mu zákon v tomto smere umožňuje, to neobháji a v konečnom dôsledku bude ťahať za kratší koniec.

Okrem toho - zamestnávateľ nemôže tvrdiť "ľahší úraz" (a ešte, bol nahlásený tento pracovný úraz?) - na to je tu lekár, ktorý zhodnotí zdravotný stav, zamestnávateľ nerozhoduje o tom, aký je to úraz.

Nechcem, a ani nebudem hodnotiť jednotlivé názory. Rešpektujem, že každý má právo na svoj vlastný názor. Ale ak prekopírujeme dotaz pani Eriky Turčanovej z 08.08.18 boli vyčerpávajúco zodpovedané jej dotazy? Myslím si, že nie a navyše je tu tiež niekoľko právnych nejasností. Tak pokúsim sa celé usporiadať a dať do akejsi právnej roviny a preto pôjdem bod po bode:
Dotaz: Ak sa stal zamestnancovi prac. úraz, všetko bolo legislatívne dodržané, mal PN 16 dní. Stanovisko Žanony: 1./ Podľa § 195 odsek 2 Zákonníka práce / ďalej už len ZP/ je nespochybniteľné, že ide o pracovný úraz. To podľa všetkého uznal i zamestnávateľ keď sa uvádza pracovný úraz. Úraz ako pracovný môže uznať jedine zamestnávateľ alebo súd. Žiadny lekár, žiadny Inšpektorát práce, žiadny Národný inšpektorát práce atď.
2./ Podľa § 17 odsek 4 zákona 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov /ďalej už len zákona/ zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni ... V tomto prípade ide o PN 16 dní. Ide jednoznačne o registrovaný pracovný úraz. Vyhláška 111/1975 Zb. /zrušená zákonom/ poznala pojem „ostatný pracovný úraz“, ale s tým sa zaoberať je bezpredmetné. Takže celá úvaha zamestnávateľa v tom, že zamestnávateľ chce napadnúť (registráciu PU, a vôbec bol spísaný Záznam o pracovnom úraze, lebo ak nie tak hrozí postih od Inšpekcii práce) nakoľko si myslí, že doba liečenia bola dlhá, nakoľko išlo o drobné porezanie je špekulatívne. Také niečo v súčasnosti za daného stavu neexistuje, i keď má aj priznanie, že zamestnanec počas víkendu doma pracoval a stav sa mu zhoršil. Dotaz: 3./ Môže to zamestnávateľ napadnúť? Stanovisko Žanony: Môže, prečo by nemohol v rámci súdneho konania. Nič mu v tom nebráni ani nič nezakazuje. Dotaz: 4./ Ako by sme mali ďalej postupovať. Stanovisko Žanony: Podľa môjho názoru zamestnávateľ uvažuje v rovine, že nejde o registrovaný pracovný úraz. Takáto zmena by bola veľmi problematická . Po prvé: už je raz vykázaná 16-nasť dňová PN a z toho sa nedajú urobiť tri dni (to by lekár musel byť praštený), k PÚ došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, keď hovoríme o PÚ, a po druhé: sa zamieňajú pojmy registrácie PÚ so zodpovednosťou zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze /odškodňovanie PÚ/. Takže jediné reálne riešenie vidím v naplnení požiadavky § 196 Zákonníka práce.