Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu (za osobitný predpis sa považuje zákon č. 461/2003 Z.z. v z.n.p.), osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (za osobitný predpis sa považuje zákon č. 461/2003 Z.z. v z.n.p.), a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možnézabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že za osobnú prekážku v práci sa považuje aj:

• doba dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz
• doba karantény
• doba osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny
• doba osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu.

V súlade s § 144 ods. 1 ZP ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. V súlade s § 144 ods. 2 ZP prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde k vzniku osobnej prekážky v práci na strane zamestnanca, je zamestnanec povinný:

• upovedomiť (oznámiť) zamestnávateľa (ovi) o prekážke v práci
• preukázať zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci a jej trvanie na základe dokladu, ktoré je povinné vystaviť príslušné zariadenie.

V prípade, že zamestnanec nesplní tieto povinnosti, t.j. neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci a nepreukáže zamestnávateľovi existenciu prekážky na základe dokladu, ktoré je povinné vystaviť príslušné zariadenie, pôjde o porušenie pracovnej disciplíny.

Oznámenie o prekážke v práci

Súčasná právna úprava Zákonníka práce nestanovuje formu oznámenia o vzniku prekážky v práci na strane zamestnanca a o jej predpokladanom trvaní. Preto je vhodné, ak si zamestnávateľ určí postup pri plnení oznamovacej povinnosti v internej smernici (napr. v pracovnom poriadku). V internej smernici je vhodné určiť:

• formu plnenia oznamovacej povinnosti
• subjekt - komu má zamestnanec oznamovať prekážku v práci (napr. priamemu nadriadenému, personálnemu alebo mzdovému oddeleniu)
• lehotu doručenia dokladu o existencii prekážky v práci a o jej trvaní, ktorý je povinné vystaviť príslušné zariadenie.

V praxi môže ísť o rôzne formy plnenia oznamovacej povinnosti - zamestnanec oznámi zamestnávateľovi prekážku v práci telefonicky, e-mailom, SMS-kou, osobne, po kolegovi apod. Vhodnejšie je však zvoliť takú formou oznamovacej povinnosti, ktorou sa dá preukázať, že oznamovacia povinnosť bola zo strany zamestnanca splnená, napr. e-mailom, kedy si mzdová učtáreň mailovú správu od zamestnanca vytlačí a založí do dochádzky zamestnanca. Pre úplnosť uvádzame, že oznámiť
zamestnávateľovi prekážku v práci, je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu - hneď, ako zamestnanec môže. Pre doručenie dokladu o existencii prekážky v práci (napr. potvrdenie o DPN vystavené lekárom) možno (je vhodné) stanoviť v internej smernici už dlhšiu lehotu (napr. pri doručení poštou to nejaký čas trvá).

Preukazovanie prekážky v práci

Zákonník práce ustanovuje, že príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Pod pojmom príslušné zariadenie sa v prípade dočasnej pracovnej neschodnosti, príp. OČR rozumie príslušný ošetrujúci lekár, nemocnica (ďalej len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v zmysle § 4 zákona 578/2004 v z.n.p.).
V súlade s § 233 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

Dňa 25.3.2020 zverejnila Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle informáciu, že nie je príslušná potvrdzovať, či oznamovať zamestnávateľom, že ich zamestnanec poberá alebo pokračuje v poberaní dávky ošetrovné (OČR). Takéto potvrdenia Sociálna poisťovňa nevystavuje ani zamestnancom. Nie je teda v jej kompetencii oznamovať zamestnávateľovi, že jeho zamestnanec nie je v práci z dôvodu, že školy, škôlky a iné školské zariadenia sú uzatvorené. Zamestnávateľ si musí otázku preukázania prekážok v práci vyriešiť vo vlastnej réžii – je povinnosťou zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi prekážku v práci, vrátane toho, že na prelome mesiaca mu prekážka v práci trvá. Ospravedlnenie prekážky v práci nie je viazané na poskytovanie dávky ošetrovné.

V období krízovej situácie (v súvislosti s koronvírusom) boli pri uplatnení nároku na nemocenské a ošetrovné prijaté osobitné postupy. Podstata spočíva v tom, že doklady o DPN a OČR lekár nedoručuje zamestnancovi, ale príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (okrem výnimiek, napr. ak ide o chorobu, či úraz). To znamená, že zamestnanec si vie voči zamestnávateľovi splniť oznamovaciu povinnosť a oznámi mu, že nepríde do práce, ale už nevie svoju neprítomnosť preukázať tak ako mu ukladá Zákonník práce - potvrdením od lekára. A to je/bude problém.Ak zamestnávateľ nebude mať korektné vstupy (a bude sa spoliehať len na informácie od zamestnanca, napr. formou čestného vyhlásenia o neprítomnosti), bude to mať dopad na ďalšie povinnosti zamestnávateľa (voči SP a ZP). Ak budú údaje nekorektne spracované, budú chybne vykázané údaje aj voči SP a ZP (či správcovi dane), a budeme sa "točiť v bludnom kruhu". Chybné údaje tak budú nielen u zamestnávateľa, ale aj zdravotnej a sociálnej poisťovni.

Sociálna poisťovňa v oznámení uvádza, že: "Zamestnávateľ si musí otázku preukázania prekážok v práci vyriešiť vo vlastnej réžii". Čo musí zamestnávateľ je to, že musí rešpektovať Zákonník práce, t.j. bez potvrdenia od lekára, nevie ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca a v konečnom dôsledku nevie, o aký typ neprítomnosti ide a tak nevie zaručiť korektné spracovanie výplat, splnenie oznamovacích povinností do ZP a SP, spracovanie mesačných výkazov a aj evidenčných listov dôchodkového poistenia (najmä u osôb narodených do 31.12.1984). V praxi môže vzniknúť ešte jeden problém. Zamestnanec vám síce oznámi, že je na DPN alebo na OČR, ale konanie o dávku môžete byť zastavené (napr. pre nesplnenie zákonných podmienok a pod.) Ideálne by preto bolo, ak by výstupy ohľadom DPN a OČR pre zamestnávateľa boli doručované exportom dát zo Sociálnej poisťovne (napr. formou EZU). A v budúcnosti možno uvažovať nad niečím takým, ako sú eNeschopenky v ČR.

V praxi môže vzniknúť niekoľko kombinácií (a zamestnanci spravidla nebudú vedieť rozlíšiť, o aký typ neprítomnosti pôjde), a preto je zamestnávateľ "nútený" s vedomím, že porušuje Zákonník práce, pripraviť si vlastné interné doklady, na ktorých zamestnanec potvrdí, o akú neprítomnosť ide.

​Zamestnanec uznaný za DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie
(ak bol zamestnanec uznaný do 26.3.2020 a skôr)
- za prvých desať nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a od 11. dňa trvania DPN vznikne nárok na nemocenské zo sociálnej poisťovne
- doba prvých 10 dní sa nebude uvádzať do ELDP do polozky Kalendarne dni vylucenych dob (zamestnanci nar. do 31.12.1984)

​Podľa usmernenia MPSVR - Zamestnanec uznaný za DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie (doplnené 3.4.2020)
(ak bol zamestnanec uznaný do 26.3.2020 a skôr)
- od 27.3.2020 nárok na nemocenské, bez ohľadu na to, koľko dní poberal náhradu príjmu od vzniku DPN

Zamestnanec uznaný za DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie
(od 27.3.2020 a neskôr - v zmysle novely č. 63/2020 účinnej od 27.3.2020)
- nevzniká nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa
- od prvého dňa DPN nárok na nemocenské podľa zákona o sociálnom poistení
- celá doba sa bude uvádzať do ELDP do polozky Kalendarne dni vylucenych dob (zamestnanci nar. do 31.12.1984)

Zamestnanec uznaný za DPN dôvodu choroby a úrazu
- za prvých desať nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a až od 11. dňa trvania DPN vznikne nárok na nemocenské zo sociálnej poisťovne
- doba prvých 10 dní sa nebude uvádzať do ELDP do polozky Kalendarne dni vylucenych dob (zamestnanci nar. do 31.12.1984)

OČR - zamestnanec ošetruje choré dieťa, manžela/manželku, rodiča, rodiča manžela/manželky
- potrebné potvrdenie pediatra/lekára, ktorý pre chorobu vyšetrí choré dieťa
- lekár potvrdí Žiadosť o ošetrovné (fialové tlačivo) a odovzdá ho zamestnancovi, ktorý ho doručí zamestnávateľovi, a ten do sociálnej poisťovne
- nárok na ošetrovné prvých 10 dní, potom [ak bude pre chorobu OČR trvať viac ako 10 dní, dôjde podľa môjho názoru k prerušenie povinného poistenia (vhodnejšie je preto po 10 dňoch OČR z dôvodu choroby dieťaťa ukončiť) a požiadať o OČR z dôvodu uzatvorenia školy (krízová situácia)

OČR - zamestnanec ošetruje dieťa do dovŕšenia 16. roku veku (v zákone nie je uvedené, že ide o "choré" dieťa), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou
- potrebné potvrdenie pediatra/lekára, pričom zamestnanec môže len telefonicky kontaktovať pediatra a riadiť sa jeho pokynmi
- ide o prípady, ak je škola uzatvorená z dôvodu nariadenia príslušného orgánu (ústredný krízový štáb) a rodič sa stará o dieťa staršie ako 11 rokov (11 rokov + 1 deň), najviac však do dovŕšenia 16. roku veku
- ak lekár vyhodnotí, že je nevyhnutné osobné a celodenné ošetrovanie dieťaťa z dôvodu, že jeho mentálne alebo fyzické schopnosti mu nedovoľujú zvládnuť pobyt v domácom prostredí bez dozoru rodiča, pediater potvrdí Žiadosť o ošetrovné (fialové tlačivo) a zašle ho do Sociálnej poisťovne (pediatri vypíšu časť A tohto potvrdenia); dôvodom vystavenia tejto žiadosti bude diagnóza U07.2 podozrenie z infekcie COVID19

OČR - zamestnanec sa stará o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (doteraz do 10 rokov veku) alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo fyzická osoba, ktorá sa o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať
- nepredkladá sa potvrdenie pediatra/lekára
- ide o prípady, ak je škola uzatvorená z dôvodu nariadenia príslušného orgánu
- o ošetrovné žiada zamestnanec sociálnu poisťovňu sám (bez pediatra), a to tak, že si na stránke Sociálnej poisťovne nájde tlačivo Žiadosť o ošetrovné - nárok na ošetrovné v súvislosti s koronavírusom (pediatri toto tlačivo nepotvrdzujú)
- zamestnanec vyplnené tlačivo doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne bez potvrdenia lekárom

OČR - zamestnanec sa stará o príbuzného v priamom rade (dieťa bez rozdielu veku, napr. dieťa s ťažkým zdravotným postihnutým, rodiča, starého rodiča), súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie; v tomto prípade sa nevyžaduje potvrdenie od lekára, nakoľko sociálna poisťovňa si sama preverí, či zariadenie sociálnych služieb bolo uzavreté
- v tomto prípade sa nevyžaduje potvrdenie od lekára, nakoľko sociálna poisťovňa si sama preverí, či zariadenie sociálnych služieb bolo uzavreté, a postupuje sa rovnako ako v prechádzajúcom prípade

V súlade s prechodným ust. § 293er ods. 10 novely č. 63/2020 Z. z. zákona poistencovi, ktorému v čase krízovej situácie vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti novely č. 63/2020 Z.z., t.j. pred 27.3.2020, tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred 27.3.2020 a potreba ošetrovania, príp. starostlivosti trvá aj po 27.3.2020, vzniká nárok na ošetrovné aj za obdobie pred 27.3.2020, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred 27.3.2020. Poistencovi tak bude vyplatené ošetrovné v zmysle novely účinnej od 27.3.2020 aj za obdobie pred 27.3.2020, t.j. spätne od vzniku krízovej situácie a uzavretia predškolských/školských zariadení.
Nárok na ošetrovné za dobu od 10.3.2020 do 15.3.2020 (najmä školy v Bratislavskom kraji) sa posudzuje samostatne. To znamená, že rodič si na základe jednej žiadosti uplatní nárok na ošetrovné za dobu od 10.3.2020 do 15.3.2020 a základe druhej žiadosti nárok na ošetrovné od 16.3.2020 do konca doby trvania zatvorenia predškolských/školských zariadení.

Doplnené dňa 2.4.2020:

V súvislosti so šírením koronavírusu bola novelou č. 63/2020 Z. z. zákona o sociálnom poistení prijatá zmena, ktorá sa týka výšky nemocenského, a to u tých osôb, ktoré boli uznané za práceneschopné z dôvodu karantény alebo izolácie. Sociálna poisťovňa bude v takomto prípade vyplácať nemocenské už od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a to vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. MPSVR a Sociálna poisťovňa uvádza na svojom webovom sídle, že nárok na pandemické nemocenské (z dôvodu karantény a izolácie) vo výške 55% denného vymeriavacieho základu vzniká najskôr odo dňa účinnosti príslušnej novely zákona o sociálnom poistení, t.j. od 27.3.2020. Príkladmo uvádza, že ak DPN vznikla zamestnancovi 20.3.2020, nárok na náhradu príjmu mu zamestnávateľ vyplatí za dni od 20.3. do 26.3.2020, a od 27.3.2020 má zamestnanec nárok na nemocenské. Viac info a postup podľa MPSVR: tu: https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/osetrovne-nemocenske/

S týmto názorom sa nestotožňujem, nakoľko v súlade s ust. § 293er ods. 1 novely č. 63/2020 Z.z. účinnej od 27.3.2020: "Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie,50) vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie § 37 ods. 2 nepoužije."
Vzhľadom na vyššie uvedené, som preto opakovane kontaktovala MPSVR a požiadala o výklad schváleného ustanovenia. Odpoveď MPSVR zo dňa 3.4.2020 znie nasledovne: "Nárok na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou vzniká zamestnancovi, ktorého dočasná pracovná neschopnosť (DPN) vznikla pred účinnosťou zákona č. 63/2020 Z. z., dňom účinnosti zákona, t.j. od 27. marca 2020. Vyššie uvedený nárok sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí boli v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaní za dočasne práceneschopných z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie. Dôvodová správa nie je v rozpore s touto informáciou, nakoľko uvádza, že nárok na nemocenské v prípade dotknutých zamestnancov vzniká od 1. dňa len v prípade, ak DPN vznikla po účinnosti zákona. Takéto znenie však nevylučuje, aby nárok na nemocenské vznikol napr. od druhého dňa DPN v prípade ak DPN vznikla deň pred nadobudnutím účinnosti zákona."
Každopádne v schválenom ust. § 293er ods. 1 novely zákona nie je uvedené, že nárok na nemocenské od prvého dňa DPN vzniká len v prípade, ak DPN vznikla po účinnosti zákona. V zmysle usmernenia MPSVR sa preto odporúča pri vzniku DPN z dôvodu karantény alebo izolácie tak, že bez ohľadu na to, či bol zamestnanec uznaný za DPN pred 27.3.2020 alebo od 27.3.2020, nárok na nemocenské mu vzniká v oboch prípadoch od 27.3.2020. Takže, príkladmo:

Zamestnávatelia v prípade zamestnancov, ktorí boli uznaní lekárom za DPN z dôvodu karantény a izolácie pred 27.3.2020, napr. 22.3.2020, obdržali zo sociálnej poisťovne Diel IIa. dokladu o DPN (žiadosť o náhradu príjmu), ktorú zaslal do sociálnej poisťovne ošetrujúci lekár zamestnanca. Na základe tohto dokladu o DPN z dôvodu karantény a izolácie je zamestnávateľ povinný vyplatiť náhradu príjmu za prvých desať dní trvania DPN, a od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské. Napriek tomu, že zamestnávateľ disponuje platným dielom IIa. dokladu o DPN, v zmysle usmernenia MPSVR má nárok na náhradu príjmu naposledy za deň 26.3.2020, nakoľko tento zamestnanec bude mať od 27.3.2020 vyplácané nemocenské. Náhrada príjmu bude teda vyplatená len za dni od 22.3.2020 do 26.3.2020 (za 5 KD). V prípade, že zamestnávateľ vyplatil náhradu príjmu za 10 kalendárnych dní (od 22.3.2020 do 31.3.2020), v ďalšom spracovaní výplat, bude stornovať zamestnancovi náhradu príjmu, ktorá bola vyplatená za obdobie od 27.3.2020 do 31.3.2020. Nakoľko náhrada príjmu neovplyvňuje výšku odvodu dane a poistného, pôjde o čistú zrážku.