S tou zodpovednosťou by som bol opatrný, mám skúsenosti ako štát za spôsobenú škodu /ne/zodpovedá. Zatiaľ rozdiel vidím len v dôkaznej sile listiny vyhotovenej notárom a v alternatívnom zabezpečení /rozumej exekučný titul/ záväzku. Stále sa mi vidí, že je to monopol. Ako keď zákon, ktorý by reguloval napr. počet predajcov mliečnych výrobkov /napr. v kraji môže byť len päť/ tiež nie je v prospech spotrebiteľa či áno?

M I E R

Pozri, ked nie stat, tak notari su poisteni proti sposobenej skode. Ked sud rozhodne, ze notar pochybil, musi uhradit bud stat alebo poistovna.
A co sa tyka tej vysokej dokaznej sily, prave to je ten monopol, ano stat deleguje svoje pravomoci na notarov, lebo im doveruje a plnia tak preventivnu funkciu, odbremenuju sudy.
A ber aj druhu stranu regulacie poctu notarov, je tu najma preto, aby sa nevystahovali vsetci notari do bratislavy, ale aby boli aj na menej lukrativnych miestach, blizko k obcanom. Aby sa nestavalo to, ze musim cestovat za notarom 90 kilometrov. To je jedna vec. A druha, vsak si nebudem vymyslat, ide aj o to, aby notar zarabal tolko, ze ani nepomysli na to, ze by bol ovplyvnitelny. Financna nezavislost (spolu samozrejme so zakonom) zabezpecuje, ze ked vidis listinu od notara, nepochybujes o jej pravosti.
Keby bolo notarov viac, bolo by viac pruserov, nastrbila by sa dovera. Vsak len pozri, kolko advokatov ma pozastavenu cinnost a porovnaj to s notarmi.
A ochrana spotrebitela je zabezpecna presnou regulaciou cien u notar. Notar si nemoze vypytat viac, lebo potrebuje prave nove auto. Ani menej, ked k nemu dojde kamarat.

Regulovanie ceny vo vyspelých ekonomikách je na škodu trhu aj spotrebiteľa. Ceny je potrebné regulovať najmä tam, kde niet efektívnej súťaže.

M I E R

Velmi tazko sa to cita, neviem, preco si musel pouzit prave kriklavo zelenu farbu, ale tu statistiku (ze kolko nas stali notari) by som fakt rad videl, prosim poslat. Dakujem. Co sa tyka restancnych dedicskych veci (ktore robia notari) su jedni z najnizsich v sudnictve.
Regulovanie cien v notarstve ma svoje opodstatnenie (v suvislosti s povinnostou vykonat ukon), takze to nema nic spolocne s ochranou spotrebitela.
V Holandsku organizacia na ochranu spotrebitela bojovala za deregulaciu cien u notarov, aj sa im to podarilo, konecny efekt bol ten, ze "obycajny klient" ktory prisiel jedenkrat k notarovi zaplatil viac ako predtym (klient, ktory prisiel k notarovi raz za zivot asi nebol taky zaujimavy) a velke spolocnosti, ktore chodili k notarovi pravidelne, platili v konecnom dosledku menej. Ta ista organizacia bojuje teraz za znovuzavedenie regulacie.

V tomto musím dať joshovi za pravdu. Aj z hľadiska spotrebiteľa je lepšie, ak nemusí obehávať notárov a zisťovať, ktorý je lacnejší. A aj tá dôveryhondosť úkonov myslím, že je dosť vysoká. Veď čo je potvrdené notárom, tak to nikto nespochybňuje.

Ale diskusia sa tuším odklonila od témy.

Pre spotrebiteľa je najlepšie, ak je zdravá súťaž na trhu /rozumej konkurencia/, čo znamená pre trh nižšie ceny. Josh regulácia cien je na ochranu spotrebiteľa, to si nevedel?Ak je totiž trh deformovaný monopolom, potom musí byť cena regulovaná, to je ochrana spotrebiteľa. V Holandsku sa to nepresadilo len preto, lebo je silná lobistická skupina notárov, advokátov, etc.
Chobot, ak si kupuješ byt, tiež zisťuješ ceny nie? Obeváhať nemusí práve z dôvodu regulácie cien, všade toľko isto zaplatí. Keby bola zrušená zásada numerus clausus, potom by bola konkurencia na trhu a tým nižšie ceny a kvalitnejšie služby. Pochopiteľne notári by tvrdili opak, pretože by boli vystavení riziku, že sa neuživia /až na výnimky/. Spoliehať sa na numerus clausus a príjem zabezpečený právnym predpisom je oveľa pohodlnejší spôsob podnikania. Predstav si, že by si predával autá, pričom by si bol jediným predajcom napr. v Trnavskom kraji /zákon by zakazoval ďalšieho predajcu/, mal by si istý príjem z predaja vozidiel. Podľa vás je to akože v poriadku.

M I E R

Mne osobne numerus clausus nevadí a to nie som notár. A v BA nemám pocit, že by trebalo viac notárov, veď kanceláriu nájdeš skoro na každom rohu.

Možno tá regulácia cien - dajme tomu. Možno niektorý notár pri hromadnejšej činnosti mohol spustiť z ceny. Napr. nedávno sme ako firma zvyšovali ZI, pričom poplatky za notárske zápisnice z VZ, dohoda o zvýšení ZI (trojstranová) a overovanie podpisov náš vyšli na 130.000 SK. Najviac stála tá najkratšia dohoda, lebo sa vychádzalo z ceny podstaty. Keby boli zmluvné ceny, tak by to asi bolo možné dohodnúť aj za menší peniaz.

Ale ak s tým nie si spokojný, môžeš podať návrh na ministerstvo spravodlivosti. Tu na porade s tým nič nenarobíme.

Ja som len vyslovil názor.

M I E R

Aj ja. Veď netvrdím, že nemáš pravdu, dokonca v niektorých názoroch s tebou aj súhlasím.

jasne, zbytocne to dalej riesit. nesnazim nikoho presviedcat, len si myslim, ze do toho vidim lepsie, lebo som uprostred diania a sledujem veci v zahranici, ktore sa udiali a aky to malo dopad.

M I E R

[quote=josh;546401]Velmi tazko sa to cita, neviem, preco si musel pouzit prave kriklavo zelenu farbu, ale tu statistiku (ze kolko nas stali notari) by som fakt rad videl, prosim poslat. Dakujem. Co sa tyka restancnych dedicskych veci (ktore robia notari) su jedni z najnizsich v sudnictve.
Regulovanie cien v notarstve ma svoje opodstatnenie (v suvislosti s povinnostou vykonat ukon), takze to nema nic spolocne s ochranou spotrebitela...

O stave notárstva:

http://www.porada.sk/t60469-postup-n...om-konani.html
http://www.porada.sk/t63167-dedicske...re-notara.html
http://www.porada.sk/t63279-notar-de...-staznost.html


M I E R

de iure, hadam nemyslis vazne, ze toto pouzijes ako dokaz tvrdenia, ze notari maju vysoke restancne dedicske veci.

Nevidím rozumný dôvod, prečo by som mal čokoľvek dokazovať.

M I E R

Ja len ze si pisal:
"Pozri sa na poslednú štatistiku čo do reštančných vecí a počtu sťažností na prieťahy v konaní včítane štatistiky Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, čo nás to odbremenenie stálo v eurách."
a rad by som si tu Tebou spominanu statistiku pozrel. Prosim si ju, ak ju mas. Ak ju nemas, tak si si to asi vymyslel.

Sorry ze sa Vam do dialogu miesam, ale prevazna cast odskodeni sa tyka prietahov v sudnom konani (v poradi rodinne spory - otcovstvo, vyzivne..., restitucne spory, urcovacky a ostatne) a menej v D agende. Najst sa to da v sprave o cinnosti zastupcu pred ESLP (europsky sud pre ludske prava), alebo pod takouto nejakou sifrou, na justice.gov, cez vyhladavanie na stranke.

Z osobnej skusenosti - D s prietahmi v klienskej agende 1, na druhej strane masivnych prietahov v sudnom konani 13, z toho zopar (uz) ako pozitivne nalezy na US a dalsie prijate US na konanie.