Pri tomto druhu tovaru by som asi za prirodzený úbytok zásob považovala ich poškodenie molami a plesňou. Napriek akejkoľvek starostlivosti bývajú často veľmi nepredvítateľnými.

no veď práve ide o to že ja som sa s takouto int. smernicou nestretol...ale určite sú nejaké možnosti ako skryť inv. rozdiely aj do prirodzených úbytkov...

Takáto interná smernica prirodzených úbytkov zásob dáva možnosť účtovať spotrebu zásob ako daňový výdavok, nie ako škodu, ktorú je povinná posúdiť inventarizačná komisia. / Ako som uviedla príklad s plesňou, takto poškodený tovar vyradíš na základe internej smernice a zaúčtuješ do spotreby. Ak by si smernicu nemal, účtoval by si o škode./ V tom je jej poslanie. Keďže v podstate ide o technologické či technické straty, ktoré je potrebné zakalkulovať do spotreby materiálu vo výške podľa výpočtu normy, krádež nie je predmetom takejto možnosti.

Súhlasím s Danilou.
Normy si stanovíte v smernici na základe viacročných zisťovaní a overovaní vo svojich konkrétnych podmienkach. Nemali by sa stanoviť na základe nejkých paušálnych odhadov, alebo prevzatím od iných UJ. Mali by byť vypracované na technologické a technické straty vzniknuté rozprášením, vyschnutím alebo vyparovaním....
V obchodnej činnosti je možné stanoviť normy na stratné tovaru, kt. musia byť ekonomicky zdovednené.

Ja by som vas dobre duse chcela poprosit ak by niekto mal smernicu na prirodzeny úbytok tovaru bola by som vdacna keby ste mi to preposlali. Robim s kvetmi a surne by som smernicu potrebovala dakujem krasne pekny den vsetkym.

Smernicu si musíte spraviť na základe viacročných svojich overovaní. Nie je možné len tak prebrať smernicu od iného subjektu. Kvety môžu vyschnúť, uhynúť...

to mi je jasne ja by som vsak potrebovala akusi predohlu aby som sa mohla drzat nejakych zachytnych bodov. dakujem

Podobne v lekárni. Keď sa v tomto roku 2x preceňovalo smerom dolu, a manželke tým spôsobili manko. Vyššie ako normomanko. Ako toto riešiť ?

Pri preceňovaní nemôže vzniknúť manko. Keď fyzický počet liekov sedel, tak ten rozdiel nie je manko.

presne ako hovorí smith ide o spôsob ocenenia nie o fyzický úbytok

Tento príspevok patrí o 2 priečky dolu, Nevedel som to tak "nasáčkovať".

Príklad : Liek kúpila od distribučnej firmy za 860,- Zaplatila.
Tento liek však bol o mesiac precenený na 600,- Rozdiel má: -260,-Sk. Počet sedí, ale cena pri Inventúre už nie. Čo s tým urobiť? a Učtovne ako? "Riziko podnikania?"

Ja sa zamýšľam aj nad dopadom preceňovania. Učtovníctvo - JU.

Keď som raz niečo zaplatil pri nákupe = 860,- precenením 600,- o 1mesiac je to predané za 700,- /už aj s rabatom/, potom moje gazdovanie je -160,-Sk. To je len lapidárny príklad, pri ktorom mi vychádza DZ : -160,-Sk /Strata/. myslím si, že ten dopad je taký?

To, že mi z iného predaja, či výdaja bude +/teda zisk/, to je tiež. Preto konštatujem, že preceňovaním už uhradených liekov, smerom dole, je výsledok ???

860,- Sk bola obstarávacia cena. OC sa nepreceňuje (v PU sa na to použijú opravné položky).
Predajná cena je stanovená ako? Ak sa preceňuje predajná cena, tak iba v skladovom systéme kvoli správnemu "nablokovaniu".
OC zostane rovnaká a inventúra v množstvách sa musí oceniť v OC.
samozrejme že toto nie je vyčerpávajúca odpoveď. Existuje možnosť trvalého zníženia aj OC, účtuje sa vtedy o škode, ale to zasa nie je manko.

v JU ako zaučtujem takú škodu?

Len toľko, že bude strata a tá sa ukáže na konci roka. Ale človeka to predsa mrzí, a chce vedieť, koľko mu také precenenie zobralo.

Predajnú cenu už vypočíta distribútor pre lekáreň . Ale pri preceňovaní je to už iná PC.
VC + Rabat di. + 10%DPH = OC , ktorú si fakturuje Distr.firma
OC + Rabat le. + 10%Dph z Rabatu le. = PC /už konečná/, ale precenenie je určujúce, keď prichádza. 2 až 4x do roka.

Príklad:
Výrobca 75,90-sk; Dis. fi. 8,30 ; Lek. 15,80 ; DPH 10,-Sk. = Výsledná cena lieku = 110,-Sk. Realita. Precenenie lieku na 95,-Sk . výsledok ???,čo má z toho lekáreň ? V učtovníctve, v ZD? Tak nie Manko, ale škodu.
Fa zaplatila 92,60; za 95,-predala. Výsledok: +2,40; ale to je po precenení jej rabat aj s 10% DPH. Čistý výnos z predajnej ceny má 2%.
Ak však u niektorého bolo preceňovanie lieku pod OC, potom nemá výnos, ale škodu.

Toto robí preceňovanie. Pacient platí tiež viacej a ZP dopláca menej ako pred preceňovaním. Štát ušetrí , veď to je cieľ aj pri degresívnej marži.

Výsledok: nespokojní pacienti, malé lekárne smerujú do likvidácie, a Daňové priznanie - bieda. Prichádzajú "reťazce"... Zachvíľu budeme ako v Nórsku.