Nie je to len u nás, ale aj ostatné firmy takto zamestnávajú živnostníkov.
Jasné, že ten živnostník nemá frézu, ani zváračku.
Ale prečo potom dostal živnostenský list. Veď to môže byť dnes už
živnostníkom každý.
Mali sme s nimi zmluvy o dielo. Z nich vydedukovali, že plnia naše pokyny
a príkazy a tak sú závislí.

Zmluvu treba vidieť celú a podrobne ju rozanalyzovať a hlavne vyzdvihnúť prvky "nezávislosti", ktoré tam sú. Je jasné, že DÚ si vyberie zo zmluvy len to čo mu vyhovuje a nebude (aj keď je povinný) prihliadať na skutočnosti, ktoré sú vo váš prospech. Živnostenský list dostal preto, lebo oň požiadal a spĺňal podmienky na jeho vydanie, živnostenský úrad sa ho predsa nebude pýtať, či na základe tohto listu ide vykonávať závislú činnosť.

To to je jedna z možností......
Samozrejme, že štát vyberie viacej do rozpočtu a nie len na dani.
Tak ako sme hodili všetkých takto pracujúcich živnostníkov do jedného vreca, tak všetky tieto prípady bude DU hádzať tiež do jedného vreca. Preto je dôležitý samostatný individuálny prístup pri obhajobe a neexistuje univerzálny postoj.

A prečo dostaneme vodičák a nemáme ešte vlastné auto?

No, a teraz ide naozaj o závislú činnosť:
Citát: Jasné, že ten živnostník nemá vlastnú frézu, ani zváračku.
To keď pri miestnom zisťovaní počuli kontrolori, hneď mali jasnú pokutu.
Ten živnostník by mal mať vlastnú frézu a všetko, čo k tomu patrí. Potom k čomu si uplatňuje paušálne výdavky vo výške až 60%.
Ak má príjem: 100 000, Sk k tomu sa viaže výdavok 60 000, Sk. Tak keď si uplatňuje také vysoké výdavky, tak by mohol siahnuť do vlastného vrecka a kúpiť si aspoň niečo ..... Ten výdavok, alebo lepšie povedané paušálny výdavok je preto taký vysoký, aby si ten remeselník mohol nakúpiť potrebné stroje, prístroje, nie je to len tak, aby si ním krátil dane, a mal nulové výdavky.
Keď mu ich dal "zamestnávateľ", pracuje s jeho náradím, ide o jasnú závislosť.

Týmto spôsobom sa dá slušne usporiť na daniach, odvodoch ....
Pr. Spoločnosť má danový výdavok 100 000, Sk, kúpi potrebné vybavenie, kt. si dá tiež do daňových výdavkov .....
SZČO: z paušálnych výdavkov 60 000, Sk ušetrí na daniach 11 400, Sk.

Ak si zavolám firmu, ktorá mi príde zvariť niečo a použije pri tom môj vysokozdvižný vozík, moju zváračku, potom to musím dať ako závislú činnosť? (Čo ak je to s.r.o.?). Veľa činnosti je na základe objednávky, podľa požiadaviek objednávateľa. Daňový úrad ťažko dokáže, že pracovníci chodili v presnom čase, zamestnávateľ si môže týchto ľudí predsa objednávať podľa potreby. A už je nesplnená prvá zásada závislej činnosti.

V tomto som nenašiel žiadny argument.

Na margo s.r.o.: Daň z príjmu právnických osôb nepozná pojem závislej činnosti. Tá sa týka fyzických osôb.

Ono je to síce pekné, ale keď som povedala živnostníkovi, nech si kúpi
vlastnú brúsku a ostatné náradie, povedal mi, že to on má málo na hodinu,
aby si to mohol dovoliť. Vraj on pôjde tam, kde všetko dostane.
Viete, keby sme mali viac zamestnancov na PZ vykašlali by sme sa na nich.
Bohužiaľ, ak je raz živnostník, nechce ísť do PP.

Týmto spôsobom sa dá slušne usporiť na daniach, odvodoch ....
Pr. Spoločnosť má danový výdavok 100 000, Sk, kúpi potrebné vybavenie, kt. si dá tiež do daňových výdavkov .....
SZČO: z paušálnych výdavkov 60 000, Sk ušetrí na daniach 11 400, Sk.[/quote]

S tým súhlasím, ale v zákone nie je opora. Mohli by to vyhodiť len na základe vlastného úsudku a to je dosť málo. Myslím, že pokiaľ by sa jednalo o väčšiu sumu, na súde by daňový úrad jednoznačne prehral, len sa treba obrátiť na právnika. Ak štát nechce prísť o tieto peniaze, musí presne vymedziť v zákone, za akých podmienok to už nie je živnosť, ale to zatiaľ žiaden paragraf nedefinuje a preto si myslím, že rozhodnutie daňového úradu treba len správne vyvrátiť dôkazmi, že nešlo o závislú činnosť, ale o činnosť na živnosť.

Obhajujete si svoj postoj uzatvorenia takéhoto vzťahu. To je v poriadku, ale potom musíte akceptovať aj postoj daňového úradu a s tým spojené Vaše povinnosti voči štátu. Vyberajte preddavky na daň, tak ako Vám to vyplýva zo zákona a zatiaľ budú všetci spokojný.

Základná opora v zákone: §2/6 zák. 511/1992 Zz. a s prihliadnutím na definíciu závislej činnosti uvedenú v §5 zák. 595/2003 Zz.. Toto kontrola využíva. A dávam jej za pravdu. Ak je to raz závislá činnosť, tak forma akú jej chcem dať ja nejakou zmluvou už stráca opodstatnenie.

Pokiaľ si ja založím živnosť, mám právo vykonávať prácu na živnosť u kohokoľvek a bezakýchkoľvek obmedzení. Nikde v paragrafe mi to nik nezakazuje. (snáď by som sa pozastavila ak by firma týmto živnostníkom kupovala oblečenie, stravu, preplácala služobné cesty, platila zaškolovanie, lekárske prehliadky a pod. - to by neboli oprávnené náklady), ale predpokladám, že toto nerobila, všetko si to zabezpečovali živnostníci sami a preto postup daňového úradu je v rozpore so zákonom. Žiaden daňový kontrolór nemá právo mi určiť či mi to firma zaplatí ako paragraf 6 alebo 5, je to len dohoda medzi nami. Inak je to obmedzovanie ľudských práv. Aj my vo firme si dávame opravovať napr. elektriku. Ak nám to robí živnostník, vystaví nám faktúru, ak nám to príde spraviť občan, bez oprávnenia na podnikanie tak s ním uzavrieme dohodu o vykonaní práce. Podľa Vás by sme však mali postupovať aj v takomto prípade aj so živnostníkom a odviesť z toho 19 % daň.

Vážená kolegyňa,

v konečnom dôsledku, či je to §5 alebo 6 by mohol rozhodnúť jedine súd. Vy sama nemôžete rozhodnúť, či danú činnosť zaradíte pod §5 alebo 6. A nemôže to ani "živnostník". Takisto posúdenie, či je postup kontrolórov v súlade alebo rozpore so zákonom, neprináleží vám. Ak si dávate opravovať elektriku vo firme, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nebude jednať o závislú činnosť. Ale na toto posúdenie ste uviedli žalostne málo informácií.
Nemajte mi za zlé, ale vo svojich príspevkoch ste neuviedli žiaden argument, ktorým by sa dalo oponovať kontrolórom z DU, príp. na súde.

ak som živnostník a niekto mi povie - budeš chodiť do roboty od 7 - 15 hod, obednú prestávku máš vtedy a vtedy, budeš v našich priestoroch, za našimi strojmi, robiť to čo ti mi prikážeme a dostaneš 100 korún za hodinu. TOTO NIE SÚ PRE MŇA AKO ŽIVNOSTNÍKA, TEDA PODNIKATEĽA, OBMEDZENIA? Spĺňa podľa teba tento živnostník vykonávaním takejto činnosti definíciu podnikania podľa obchondého zákonníka: Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. a definíciu živnosti podľa živnostenského zákona Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom? Veď medzi týmto živnostníkom a klasickým zamestnancom nie je žiadny rozdiel pri výkone práce. Obom stanovil podmienky zamestnávateľ resp. (pri živnostníkoch) odberateľ.
Už som čítal dva rozsudky, kde išlo o prekvalifikáciu a obidva vyhral daňový úrad, bohužial ich teraz nemám poruke, tak nemôžem z nich citovať.

Poprosím trošku ukľudniť búrlivé vody. Je to téma háklivá a nie prvýkrát na Porade rozoberaná. Skúsme trošku menej osobne a ... NEZABÚDAJME, ŽE SI CHCEME NAVZÁJOM POMôCŤ. Pokúsme sa držať zadávateľových dotazov a uvedomme si, že žiadna odpoveď nie je namierená proti nikomu (a nemala by byť), ale je v prospech veci ... Ak niekomu odpovedáme, nie je to náš protivník. Uvedomme si, že nepomáhame tomu, kto je veci znalý, ale potrebujeme zargumentovať, že vec sa má tak, alebo onak. Lepšie argumenty sú v prospech dobrého riešenia a východiska zo zapeklitej situácie.

Otázka z pred roka:
http://www.porada.sk/t23124-zivnostn...BEivnostn%EDci

Prelinkujeme sa až sem:
http://www.porada.sk/showpost.php?p=156401&postcount=45
http://www.porada.sk/t21141-mandatna...d%E1tna+zmluva

Ospravedlňujem sa, ak som neadekvátne reagoval na niektorý príspevok. Nemal som v úmysle niekoho uraziť.
Plne súhlasím s názorom v
http://www.porada.sk/showpost.php?p=473657&postcount=62

Iste budete so mnou súhlasiť, že problém zamestnávania živnostníkov vyplýva z toho, príslušné zákony sa dajú vykladať rôzne, a hlavne z toho, že je u nás pracovná sila drahá, pretože sociálny štát niečo stojí... a politikom to vyhovuje, keď môžu rozdeľovať viac prostriedkov.
Chcel by som však poskytnúť iný pohľad na tento problém.
Sme obč. združenie, ktoré pracuje s mládežou po celom Slovensku už 15 rokov. Táto činnosť sa postupne rozrastala tak, že v roku 2001 sme mali 19 zamestnancov po celom Slovensku. Sme financovaní a darov a dotácii, hlavne dotácie po roku 2001 začali postupne klesať a pri danom počte zamestnancov začal byť problém s ich odmeňovaním. Postupne takmer všetci prešli na živnosť, aj keď s obavami, neistotou, neznalosťou..., cítili v zamestnaneckom vzťahu istotu. Učili sme ich od vystavovania pokladničných dokladov, faktúr... snáď všetko, čo sa podnikania týka. Postupne si však ponachádzali aj iné aktivity, iných odberateľov, jeden si zakložil sro-čku a má zamestnancov, jednoducho sa postavili na vlastné nohy a prácu u nás už berú skôr na dobrovolníckej báze, pretože pracovať s mladými je ich srdcovou záležitosťou, jednoducho - svoje životné potreby si dokážu financovať z iných zdrojov. Oslobodili sa zo závislosti, ktorou pracovný pomer vo svojej podstate je. Takýchto prípadov určite máte vo svojom okolí aj vy. Život nie je o strohej reči paragrafov.

[quote=emgeton;473648]Vážená kolegyňa,

v konečnom dôsledku, či je to §5 alebo 6 by mohol rozhodnúť jedine súd. Vy sama nemôžete rozhodnúť, či danú činnosť zaradíte pod §5 alebo 6. S týmto s Vami plne súhlasím, nie som zbehlá v paragrafoch, ale z logického hľadiska je uvádzaný paragraf daňovou kontrolou tiež absolútne nedostatočný, pretože okrem ich rozhodnutia, uvedené firmy neporušili ani jeden iní paragraf. Mňa by presvedčilo, kebyže mi napíšte aspoň jeden iný paragraf, ktorý takéto zamestnávanie zakazuje, lebo keď to má byť na základe paragrafu, ktorý to necháva na človeka, tak to je žalostne slabý argument. A zvlášť, keď je nejednotnosť aj v odborných kruhoch.

Postačuje porušenie jediného §.
A mimochodom to vôbec nie je slabý argument.