...a nechceš si zmeniť NIcK na truhLÍK?

Nie. To, ze vsetko viem, vsade som bol a vsetko som videl je jedna z mojich beznych vlastnosti. Okrem toho mam dapsich 100 plusov .

BTW - prave pred chvilou jena baba nahrala rovny milion v Milionarovi - a este pojde nabuduce dalej. Super nie?? Je pravda, ze mala celkom lahke otazky, bolo mi aj luto, ze tam nesedim, ani by som nemusel menit tu otazku o ziarovke, ale na druhej strane by som nevedel tu poslednu za milion - rok vzniku organizacie MENSA. Musel by som to vzdat na 350.00. No co uz, baby su predsa len mudrejsie...

Ej ej, ale toto nezavoniava zo žiadneho z desatora...

aaaa dva dni som tu nebola OMFG a aky tanec sa tu rozputal.

Dali ste dobre. Akurat vam uz nestiham. Budem len citat.Kym si nesformatujem harddisk.

...Idem už spať, lebo strácam zrak. Namiesto citat som čítala cikat

spoved a nasledne rozhresenie neznamena, ze veriaci to maju jednoduchsie, ... nie je moc prijemne preberat spachane hriechy s dalsim clovekom ... imho

iba na vysvetlenie som to napisala, kedze tam mas, ze tak ako si to napisala tomu nerozumies... jasne, tak sa tomu neda rozumiet ... chybala ti ta doplnujuca informacia, myslim [/quote]

Ja by som doplnila - veriaci ešte musia pokiaľ to okolnosti dovoľujú ešte aj napraviť, to čo spáchali. Inak je spoveď neúčinná. (Ak si privlastnili čo im nepatrí - vrátiť, ak niekomu ublížili, musia sa ospravedlniť, pomôcť.) A rovnako - formálna spoveď tiež nie je účinná. Kňaz môže dať rozhrešenie, ale ak to človek v skutočnosti neľutuje, už keď vychádza zo spovedelnice má znovu hriech a spoveď bola úplne zbytočná.

Ano - presne tak. Aj knazi sa k tomu mozno stavaju niekedy (poniektori) formalne. Ak by som bol ja na tej druhej strane spovedelnice, a niekto by mi povedal, ze napr. opity niekoho usmrtil autom, tak sa ho najprv opytam, ci zaplatil rodine pohreb, ci uz zistil, kolko ma deti, a ako si predstavuje prebratie zodpovednosti za ich materialne zabezpecenie. Az potom by sme sa mohli bavit o tom, ci to lutuje a ci ziada rozhresenie.

Ja mam naopak problem niekedy pochopit logiku svetskej spravodlivosti. Napriklad som sa dozvedel, ze Fruniho sukromny majetok prepadol statu. Teda nepouzije sa na odskodnenie ludi, ktorych Fruni okradol, ale prepadne statu. Aby bolo jasne - ja nie som sa odskodnenie klientov nebankoviek statom. Ak sa zisti, ze hodnota HORIZONTu - (ako firmy) bola na koni 5 Sk, nech sa medzi tych ludi rozdelo 5 Sk. Ale preco stat berie Frunimu SUKROMNY majetok? No preto, ze vie (zakon to tak definuje) ze pochadza z trestnej cinnosti. Stat ho ale nerozdeli medzi tych okradnutych, ale pripoji sa k tym zlodejom, a tento majetok si necha. Teda presne tak, ako ked na ulici zlodej okradne zlodeja.

Ja viem, ze aj keby sa ta vila v Chorvatsku, nejake auta a lode rozdelili medzi vsetkych okradnutych, na jedneho by asi pripadla v podstate smiesna suma. Tu ide ale o princip.

Nemozem si pomoct, v tomto je ta Bozia spravodlivost preds len lepsia. Jednoduch prikaz - jednoduchy vyklad zakona. Ked NEPOKRADNES tak sa to tyka vsetkych, nezavisle na tom, ci som to ja, ty, alebo stat... V podstate, ak STAT tvorime vsetci, tak takato mizerna legislativa robi zo vsetkych obcanov (z vynimkou tych okradnutych) chtiac - nechtiac zlodejov - a to dokonca zlodejo, ktori okradli okradnutych. To sa uz da podla mna prirovnat iba k niecomu takemu, ako ked napr. niekto rabuje po povodni.

Náboženstvo, cirkev... je to potrebné?
Je potrebné aby niekoho ničo osvietilo? Štačí si iba ničo uvedomiť.
To s tým strachom uznávam, že funguje. Ale ja sa nažím konať čo najmenej "zla" preto, lebo mi to je nepríjemné a tiež si uvedomujem to, že aj mne sa páči viac keď sa ku mne ľudia správajú slušne.
Podľa mňa stačí keď sa ľudia budú riadiť jedným pravidlom: "Nebudem druhým robiť to, čo nechcem aby oni robili mne".

alebo: "Počas svojho života sa budem snažiť ublížiť čo najmenšiemu počtu ľudí..."

Ako sledujem väčšinu ľudí, ktorí chodia do kostola, tak vidím, že to nie je vôbec o tom o čom by to asi malo byť. Niektorý to majú dokonca popletené s nejakou rýchlou a lacnou práčkou a čističkou svedomia. Hop šup pomodlým sa, vyspovedám sa, zhltnem oplátku a je to.

Musím dodať, že môj postoj je formovaný mojimi neg. skúsenosťami z detstva. Musel som chodiť do kostola a môj drahocenný čas som musel mrhať odriekavaním všelijakých básničiek. Ale mám pocit, že aj keby som nemal také skúsenosti, aj tak by som povedal, že to nie je potrebné.

Bastian, tak som sa aj ja viac zamyslela nad tým detstvom, ako to vlastne bolo. Tiež som musela chodiť do kostola, či sa mi chcelo alebo nie, vôbec som nechápala, načo je to vlastne dobré. Potom som dlhé roky do kostola nechodila a začala som chodiť až vtedy, keď som sa v určitej chvíli cítila bezmocná, nešťastná a nevedela som nájsť iné východisko. Ale bolo to len tak sporadicky a vyslovene som to potrebovala pre samu seba. Rozmýšľala som aj o tom, čo napísal misomiso, že niektorí veria pre istotu, čo keď náhodou, ale zistila som, že k týmto nepatrím. Cítim vo svojom vnútri, že Boh alebo iná Vyššia moc, podľa toho ako si to kto nazve existuje. Možno som dospela k tomuto presvedčeniu v istých chvíľach svojho života, keď som to akoby pocítila. Čo sa týka spovede, aj napriek tomu, že som kresťan-katolík, moje ja hovorí, že to nepotrebuje. Ja potrebujem kontakt s Bohom, ale formou modlitby, nielen tej naučenej, ale osobným rozhovorom. Pred časom som jednému kňazovi povedala, že sa nemôžem pozerať v kostole na ľudí, ktorých napríklad poznám z ulice, obchodu a vidím ako sa niekedy správajú, že je mi z toho na nič. Odpoveď z jeho strany bola, Vy sa na nich pozeráte od chrbta, ale ja sa im musím pozerať do očí, Vy sa snažte odosobniť od všetkého naokolo a myslieť na to, prečo ste sem prišla. Tak sa toto snažím praktizovať.
Aj keď do kostola najradšej chodím, keď je prázdny a snažím sa viesť svoje rozhovory s Bohom. Takže, či sme veriaci alebo neveriaci, všetci sme na jednej lodi a preto sa máme snažiť byť v prvom rade ľuďmi a tak ako napísal Bastian, nerobiť iným to, čo nechceme, aby iní robili nám. A čo sa týka cirkvi a cirkevných hodnostárov (samozrejme nie všetkých) podľa mňa tí budú raz súdení dvakrát.

Uuuuplne suhlasim.
Moj postoj voci cirkvi ako institucii sa znacne otriasol v case, ked mi nechceli pokrstit dceru. Cirkevna doktrina "len rodicom sobasenym v kostole" zvitazila nad biblickym (bozim?) "nechajte malickych prist ku mne". Pritom som v zivote mala stastie poznat aj knazov, ktori boli natolko mudri, aby chapali, ze svet nie je ciernobiely a ich nazor nie je jediny spravny, a boli to z mojho pohladu nekonecne laskave a chapave duse. Zial, ani jeden z nich sa narodenia mojej dcery nedozil....
A aj knihy, o ktorych by mala vlastne tato diskusia byt, mi vniesli svetlo do toho o com hovori Bastian, ze postoje nemaju byt formovane strachom (okrem ineho Walsch prestavuje Boha ako dobreho otca, nie trestajuceho starca striehnuceho, kedy sa kto previni, aby na neho zoslal trest- aj v tom mi je sympaticky), ale nasim vnutornym postojom. Lebo rozdiel medzi tymi dvomi je asi taky, ako ked das zobrakovi patak preto ze to prave tak citis, a preto "lebo dobro sa ti 7x vrati" (teda viac-menej kalkulujes).

Ano, suhlasim v podstate so vsetkym. Aj s tymi fararmi, ktori to niekedy "prehanaju" aj s tym laskavym odpustajucim Bohom.

Len snad na doplnenie. Ti knazi to maju niekedy tazke v hladani tej hranice, pretoze musia tiez celit roznym tendenciam, kedy si rozni ludia robia pri prilezitosti roznych sviatosti z kostola iba pekne bezplatne "kulisove studio".

A ten laskavy a vseodpustajuci otec Boh - no ano, beriem, v podstate aj ja to tak citim (ak bude treba vysvetlim) ale opat - prehananie tohto pristupu vedie prave k tomu, ze sa mnohi privelmi spoliehaju na jeho bezhranicnu volu odpustat. Potom su prave tito jedinci pravom tercom kritiky ateistov, pretoze kradnu, slopu, biju zenu a medzitym rad tyzdenne v nedelu zucastnia omse v kostole a prehtlnu zakusok.

Bezplatne? Nuz, ako kde. Pozri sa, v akych vystavnych vilkach obcas "sluhovia bozi" byvaju, kolko si zapytaju za pohreb, na akych autach sa vozia (a este pozaduju, aby si pred pohrebom prisiel pre nich na SVOJOM aute- konkretna skusenost).
K bezhranicnemu odpustaniu: ale to je uz potom tiez o kalkulacii - ak lutuju UPRIMNE, slubuju aj "viac nehresit a kazdej prilezitosti ku hriechu sa chranit", ak sa dobre pamatam. Bozia vola odpustat JE bezhranicna, ale ako kolok k ziadosti o odpustenie je podla mojho pochopu potrebna uprimnost a vrucnost. A ak to tam nie je, odpustenie sa nekona. A ak je, tak mi predsa musi zabranit v tom robit zle znova a znova...?

Este doplnim - aj ked s plnym vedomim, ze je to fakt nad ramec temy Walscha parafrazu z knihy, ktora sa zaobera psychosomatikou:

Bolest kolien znamena nedostatok pokory. Priznajte, kolki z vas poklaknu v kostole na kolena - a kolkym z vas pritom s pokorou poklakne aj DUSA?

Takych knazov tiez poznam, ale ti ma netrapia. Plati na nich posledna veta z prispevku 110. Nas konkretny knaz maka od rana do vecera sam v troch farnostiach, jazdi na aute, do ktoreho by vacsina z vas nesadla, vsetky peniaze vrazil do obnovy cirkevnych pamiatok (ktorych tu nie je malo) takze teraz su tieto pamiatky v podstate jedine, ze co sa mestecko nemusi hanbit. Postavil centrum pre mladez a rodiny, v ktorom sa tito stretavaju bezplatne. Tolko moja osobna kazdodenna skusenost.

Skoda ze sa mu neda pridelit cez poradu bod Zaradujem ho k tym, o ktorych som pisala, ze boli nadherne duse.
Priznam sa, moja posledna navsteva kostola (na Silvestra pred tromi rokmi) skoncila mojim zhnusenim nad tym, ked v ramci zaverecnej bilancie odpocitaval knaz, kolko maju veriaci zaplatit za elektrinu na fare, a ZE MAJU POZYVAT KNAZOV NA SOBOTNE A NEDELNE OBEDY! Mala som v tej chvili velmi silny pocit pochopenia, preco Jezis vyhnal kupcov z chramu.

Ano, jasne, to plne chapem. Mozno sa budes cudovat, ale toto ja vobec nevnimam ako problem. Jednoducho ja nebudem sudeny za to, co spravil (alebo nespravil ak mal spravit) knaz, ktory sluzil omsu, ktory ma sobasil, ktory mi krstil deti.

Samozrejme, ze ak si mozem vybrat, tak idem na omsu ku knazovi, ktoreho si vazim pre jeho skutky, a ktory ma aj nieco v hlave a tiez dar vhodne sa s tym podelit. Ale nikdy nie je clovek poisteny pre pripadnou frustraciou z toho, ze sa napr. dozvie, ze knaz, ktory ho napr. sobasil, uz sedi v base, lebo znasilnoval deti, pripadne ze rozkradal kostol a predaval sosky do rakuska, alebo 100 inych veci. Toto vsetko sa moze teoreticky stat. No mna to nechava chladnym.

Ak si spravis vodicak a tento ti vyda a opeciatkuje policajt, o ktorom sa o dva roky zisti, ze je to nastrceny mafian, ktoreho ulohou nebolo nic ine, ako legalizovat kradnute auta na DI, tak ty sa s tym nemusi trapit. Vodicak ti bude platit. Mozes veselo jazdit aj v dobe, ked uz bude tento policajt sediet v base. Jednoducho v case, ked ti vydaval doklad bol policajtom e ten ukon nestratil platnost na zaklade toho, ze on sa spreneveril svojmu poslaniu.

Inak by to samozrejme bolo, ak by si sa ty podielal na tom falsovani s nim, ak by si ho napr. podplatil za to, aby to vydal falosny vodicak bez absolvovania skusok v autoskole. Ale o takychto pripadoch dufam nehovorime. Ak ty mas ciste svedomie, nemusis si zatazovat mysel moralkou knazov.

viera v Boha a cirkev sú dve veci, kresťan by mal veriť, že Kristus vstal z mŕtvych

Mne to jedno nie je z jedineho dovodu: Ak mam nieco/niekoho so zaujmom pocuvat, alebo od niekoho prijimat akykolvek nazor na svet (moralku, spravanie, vychovu....etc), musim sa s tym aspon ciastocne vnutorne stotoznit. Inak by som to citila ako prednasku o skodlivosti fajcenia od lekara, ktory pritom huli ako fabricky komin.

To mas pravdu, plne ta chapem. Preto som aj ja napisal, ze pokial mozno si vyberam knazov.

Ale ked je uz o tom rec, tak to, ze nejaky lekar huli jak komin (nie je ich malo) este neznamena, ze nema pravdu, ak kaze o skodlivosti fajcenia. Dokonca nie vzdy by som takehoto lekata odsudzoval. Mozno sa snazi zo vsetkych sil prestst, co ty vies?

Uz som to tu niekde pisal, ze mi kniha Vladimira Leviho zachranila zivot. Je to (bol to?) rusky lekar, psychiater, liecitel. Vyzaruje z nej velka sila osobnosti autora a co sa tyka obsahu, je o zdravom zivotnom style. V podstate cital som ju jednym dychom, no uplne som zmeravel v zavere, kde sa Levi sam prizna k tomu, ze sa mu nepodarilo nikdy prestat fajcit. Pritom tento clovek robi bezne take veci, ze jeden den do tyzdna, potom dva dni raz za dva tyzdne a tri dni raz v mesiaci (aky v tom ma system ) nic neje a pije iba cistu vodu. Navyse sa pocas tychto dni nevzdava svojich dennodennych sportovych aktivit.

Tak toto mi vyrazilo dych. Vsetko by som cakal v zavere knihy, iba to nie, ze Levi fajci. A teraz - je to dovod, aby som nepocuval jeho rady? (BTW - som presvedceny zemi zachranili zvot). Mam ignorovat, ak by takyto clovek hovoril, ze netreba fajcit?

Takze taketo ja mam zivotne skusenosti a v tomto svetle vnimam aj moralku knazov. Skor mam pocit, ze (prepac. ale teraz to naozaj neber osobne) pre mnohych je to fajn dovod na to, aby sa nemuseli snazit byt dobri (lebo ked uz dokonca knaz!!! tak preco ja?) rovnako, ako skutocnost, ze nejaky lekar fajci moze fajn posluzit niekomu, kto nema ani snahu skusit nejaky boj s tymto zlozvykom. Pritom ta miera nachylnosti na vytvorenie zavislosti (fajcenie) je u kazdeho ina a mozno by prave takyto clovek, (ak by chcel) mal sancu prestat, zatialco nejaky lekar (mozno vplyvom nejakej inej genetickej vybavy) v podstate tu sancu prestat mozno realne ani nema.

To tu teraz nepisem preto, aby som vyvratil nejake tvoje argumenty alebo pocity, len pisem, ako to vnimam ja.

zlato, som tak strasne unavena ze by som teraz vsetkymi desiatimi brala, keby som mohla len papat a cikat a nic ine.