Trochu tomu nerozumiem, ako môže byť jeden byt rozostavaný. Keby to bol celý bytový dom, tak je to v poriadku. V takom prípade treba najprv objekt skolaudovať a až potom sa dá v ňom bývať, teda platiť všetky zálohy. Predtým nie.

le keď je len byt rozostavaný..... A v akom stave sú ostatné byty? Tam ľudia bývajú? Trochu to upresni.

Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe. A ak som si pozrela výpis z katastra nehnuteľností tak je tam uvedený k tomu bytu / ktorý sa ešte len prerába / konkrétny vlastník a pri tom je uvedené , že sa jedná o rozostavaný byt. A preto smerovala táto otázka , čo s poplatkami . Dúfame , že som to napísala zrozumitelne.

Myslím, že platí sa podla zákona za služby spojené s užívaním bytu .... a tak ak toto nesplňa podmienky k bývaniu, patiť za tieto služby by sa malo až budú byty riadne užívaniaschopné. A na LV to bude klasifikované ako byt.

Rozostavaný byt ešte neznamená, že sa nemôže užívať. Takto by to mohol niekto využívať a neplatiť príslušné poplatky za služby.
Voda im tam ide?
Sú tam denne a pracujú na byte - spoločná elektrika osvetlenie sa spotrebováva?
Výťah sa používa?
Kúri sa im tam?
Na čo sa odpovie áno za to by sa malo platiť.
FO sa platí podľa podielu.
Je na majiteľovi aby to bolo spravené čo najskôr aby mohol plnohodnotne bývať.

Aj s tým by sa dalo súhlasiť, tento prípad som nikdy neriešila, ale asi vieme o tom málo a koniec koncov malo by to byť aj niekde zmluvne dohodnuté. Voda ak tečie, mala by mať osadený vodomer, elektrina, výťah a ine čo sa využíva zo spoločého by malo byť tiež podchytené. Možno je toto všetko zahrnuté v odkupnej cene a bolo to vopred dohodnuté. Toto už fakt neviem ako býva zmluvne ošetrené, ale v každom prípade by to mal byť užívaniaschopný byt, aby sa dali stanoviť zálohy.

Slavica, s interpretáciou poslednej vety nesúhlasím. Ja byt momentálne kompletne prerábam, (a tak robí cca 50% obyvateľstva) čiže vôbec nie je užívaniaschopný. Teraz by som mal kvôli tomu, že nie je byt užívaniaschopný prestať platiť zálohy? Asi by som sa rýchlo ocitol na ulici. Je to len a len môj problém, že ho platím týždeň, dva, pol roka, rok a nebývam v ňom.

Je pravda, že IVEB má trošku špecifický problém, avšak ten byt a vlastník sú už zapísaní na LV, takže si myslím a moja odpoveď na jej otázku - áno, v tomto konkrétnom prípade sa na vlastníka vzťahujú ustanovenia zákona 182/1993 v z.n.p. a je povinný platiť preddavky aj do fondu opráv.

Ja by som asi stanovil zálohy až potom, čo sa ten byt skolauduje. Veď aj pri novostavbách vlastníci (stavebníci) neplatia zálohy a fond opráv, kým dom nie je skolaudovaný a tiež sa tam spotrebúva voda. To, čo stavebník spotrebuje počas stavby, by mal uhradiť spoločenstvu (napr. vodu, ak ju čerpá zo spoločného). Elektrinu má asi zapojenú od elektrární stavebný prúd, čo nemá nič spoločné s ostatnými vlastníkmi. Na upratovaní by sa asi mal spolupodieľať a teplo ešte asi neodoberá. Zostáva ešte fond - tam si myslím, že až po skolaudovaní.

Ale ak sa pozrieme na definíciu bytu podľa zákona 182/1993 v § 2 ods. 1:

"(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky."

tak rozostavaný byt ešte nie je bytom podľa tohto zákona, lebo ešte nie je trvale určený stavebným úradom na bývanie. Takže so zálohovým predpisom by som počkal dovtedy, kým sa stane bytom, ktorý spĺňa literu zákona.

Peton to čím sa ohrádzaš je úplne mimo témy ktorá je tu zadaná ako prvá. Tvoj byt je na LV klasifikovaný ako byt! a nemá nič spoločné so vstavbou.
Mala som na mysli presne to čo citoval Chobot, len sa mi to nechcelo hľadať ...


prečítaj si prispevky zadavateľky:
Re: Rozostavaný byt
Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe.

Nechapem prečo zadavatelka zmenila povodnu otázku!!!

povodna znela takto:
Pôvodca textu príspevku: IVEB
Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe. A ak som si pozrela výpis z katastra nehnuteľností tak je tam uvedený k tomu bytu / ktorý sa ešte len prerába / konkrétny vlastník a pri tom je uvedené , že sa jedná o rozostavaný byt. A preto smerovala táto otázka , čo s poplatkami . Dúfame , že som to napísala zrozumitelne.

Ďakujem Vám za odpovede , aj ja si myslím , že prispievať do fondu opráv by mal až keď ten byt bude skolaudovaný .

A keď prebehne kolaudácia až za 5 rokov?

Podľa mňa je zapísaný v LV ako vlastník... a teda mal by platiť. Možno nejakú menšiu sumu ak tam nebýva. Ale ak tam býva, mal by platiť. Používa (možno práve najviac) spoločné priestory, výťah, elektriku. Podľa toho čo v predmetno dome je. V každom prípade by som ako predseda skúsila...

Ale toto nieje o tom či skušať, alebo neskúšať, a či to bude trvať rok alebo 5 /aj tu musí by´dodoržaný nejaký termín/ zmluva o vstavbe by mala mať jasne pravidlá, kde bude riešená aj táto otázka a a my vobec nevieme ako je postavená zmluva o odkúpení podkrovia a o vstavbe. A možno to nevie ani zadavateľka. Zbytočne polemizujeme. Možno by sa mohol vyjadriť niekto kto tú vstavbu absolvoval, alebo ju má vo svojom dome.

Na googli som našla pár otázok a odpovedí na túto tému, viacmenej sa odpovede prikláňajú k plateniu.Všade je však sporné ako sa klasifikuje byt. Myslím, že ieto náležitosti by mali byť každopádne ošetrené v zmluve o odpredaji a vstavbe predmetného budúceho bytu. Toto my nevieme.Ak to nieje finančne podchytené v zmluve myslím, že ak vlastník používa spoločné energie mal by sa na nich podielať.

Na googli som našla pár otázok a odpovedí na túto tému, viacmenej sa odpovede prikláňajú k plateniu.Všade je však sporné ako sa klasifikuje byt a rozostavaný byt. Myslím, že tieto náležitosti by mali byť každopádne ošetrené v zmluve o odpredaji a vstavbe predmetného budúceho bytu. Toto my nevieme.Ak to nieje finančne podchytené v zmluve myslím, že ak vlastník používa spoločné energie mal by sa na nich podielať tak ako je písané v prisp.8. Do fondu opráv je samozrejme povinný platiť každý vlastník, ale to už ozaj záleží na postavení zmluvy / možu tam byť osobitné dojednania/a ako napísala Elenka dá sa aj dohodnúť. A samozrejme, aby nedošlo k špekulácií zo strany vlastníka a oddalovaní kolaudácie.

Myslím, že sa tu pletú zase dve rôzne veci dokopy. Zákony sú úplne jasné a hovoria ako sa to má spraviť presne! Jedna vec je zmluva o vstavbe a druhá užívaniaschopný byt.

1 Stavebný zákon + zákon o vlastníctve bytov: zmluva o vstavbe určuje za akých podmienok sa bude stavať, ako bude stavebník platiť energie, ktoré sa budú počas vstavby spotrebovávať. Rozostavaný byt nie je bytom podľa 182 a teda vlastník takéhoto bytu zapísaný na LV nemá do FPÚaO čo platiť. V zmluve o vstavbe sa ale môže platenie do Fondu dohodnúť ako protihodnota za diskomfort bývajúcich vlastníkov. Stavebník potom platí príspevky do fondu na základe tejto zmluvy a nie zákona 182! Z hľadiska príjmu do FPÚaO je to klasifikované ako iný príjem.
Toto platí až do kolaudácie, takže je na stavebníkovi aby sa ponáhlal...

2 Zákon o vlastníctve bytov: Akonáhle je byt skolaudovaný začne sa spravovať ustanoveniami zákona 182/93 a platiť do fondu podľa veľkosti SP a za plnenia a služby. Následné prerábky v byte (aj ked sa stane byt neobývateľným) nemajú vplyv na právne postavenie už raz skolaudovaného = právne užívaniaschopného bytu.

Presne na toto som naražala aj ja kým som nečítala článok o tom a tiež nemusiš mať úplne pravdu...a ani ja
Možno to vysvetlí advokát

Vlastník podkrovia neplatí do fondu opráv
Aj vlastník neskolaudovanej povaly je povinný platiť preddavky do fondu opráv
[27.6.2006, eTREND / Patrik Benčík, advokát]
Je vlastník nebytového priestoru v bytovom dome povinný prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv? Ide o povalu, ktorú vlastník nadobudol v roku 2001 zmluvou o prevode vlastníctva povalového priestoru. Za celý ten čas od neho správca bytového domu nepožadoval, aby prispieval do fondu opráv ako ostaní vlastníci bytov. Na otázku, prečo majiteľ povalového priestoru neplatí preddavky do fondu opráv, správca odpovedá tak, že preddavky bude platiť až po skolaudovaní priestoru ako bytu. Pritom do dnešného dňa majiteľ povaly prestavbu nezačal a podľa jeho vyjadrenia ju v najbližších rokoch ani nezačne.


Bez ohľadu na to si myslím, že vlastník podkrovia by mal prispievať do fondu opráv a doplatiť aj dlžnú čiastku za minulé roky.
Právna úprava je v tejto otázke jednoznačná. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na viacerých miestach zdôrazňuje povinnosť nielen vlastníkov bytov, ale aj vlastníkov nebytových priestorov v bytovom dome platiť príspevky do fondu opráv.

Ide napríklad o ustanovenie § 7b ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov alebo zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky do fondu opráv mesačne vopred.

Táto povinnosť im vzniká od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Vlastník povaly je povinný platiť určené príspevky do fondu opráv. Táto povinnosť mu vznikla od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva k povale do katastra nehnuteľností.

Skutočnosť, že tieto priestory ešte neprešli stavebnou úpravou a neboli skolaudované ako byt, je bezpredmetná. Za vymoženie vzniknutých nedoplatkov na úhradách do fondu opráv je zodpovedný predovšetkým správca bytového domu.

Ak správca nebude od problematického vlastníka povaly vymáhať nedoplatky za úhrady do fondu opráv, môže byť ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzatý na zodpovednosť on. Môžu ho vymeniť alebo žalovať o náhradu škody.

Podľa § 8 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca zodpovedá vlastníkom za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia si svojich povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

Nedoplatky za úhrady do fondu opráv môžete v prípade nečinnosti správcu bytového domu vymáhať od vlastníka povaly aj vy sami. Ak ich vlastník povaly nezaplatí na výzvu dobrovoľne, budete nútení postupovať súdnou cestou a podať proti nemu žalobu o zaplatenie týchto nedoplatkov na príslušný okresný súd.

Keďže ide o majetkové práva podliehajúce premlčaniu, nedoplatky vo fonde opráv si budete môcť od vlastníka povaly nárokovať len za obdobie posledných troch rokov od podania žaloby.

Z odpovede advokáta logicky vyplýva, že sa drží zákona a berie vlastníctvo k istej nehnuteľnosti bez ohľadu na to či je to byt alebo nebyt. Mňa prve čo napadlo, že rozostavaný byt nieje byt a tak som sa toho tiež držala. Pripustila som však, že odpalata za použité energie može byť zohľadnená aj v zmluve o vstavbe, kde sa dá toto riešiť dohodou o určitých výhodách pre samotných vlastníkov. S príspevkom do fondu je to podobné. Každopádne reakcie na danú otázku sú rozne a mám za to, že najlepšie je dobre postavená zmluva prospešná ako pre stavebníka tak pre ostatných vlastníkov v dome.

Nevidím žiaden rozdiel medzi tým čo napísal buonapacta a tým, čo napísal advokát, pokial ide o nebytový priestor vo vlastníctve konkrétneho vlastníka. To presne sedí!

V opisovanom prípade ide nie o rozostavanú stavbu, ale o nebytový priestor "povalu", ktorá už raz bola príslušnými úradmi schválená ako nebytový priestor, ktorý má svojho vlastníka! Vlastník má povinnosť platiť do FPUO za nebytový priestor a nie byt. Ak si vykoná prestavbu aj o 10 rokov je to len na ňom, vlastníci o nič neprídu.

Inak by to bolo, ak by bola povala spoločným priestorom. Vtedy by sa platilo na základe nájomnej zmluvy.

Čakala som až sa vyjadríš, viem čo myslíš avšak on napísal ....Rozostavaný byt nie je bytom podľa 182 a teda vlastník takéhoto bytu zapísaný na LV nemá do FPÚaO čo platiť ... a advokát má iný názor:
Vlastník povaly je povinný platiť určené príspevky do fondu opráv. Táto povinnosť mu vznikla od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva k povale do katastra nehnuteľností.
Aj ja som reagovala zo začiatku tým, že nieje to byt, ale zmluva o vstavbe by mala riešiť aj prípadne platenie....
ale takto to je vysvetlené inak...
a zadavateľka uvádza : Jedná sa o to , že v našej bytovke máme podkrovné priestory. A tieto priestory sme predali na základe Zmluvy o vstavbe... vidíš v tom rozdiel?
V podstate Buona... napísal to isté čo ja a Chobot v predchádzajúcich prispevkoch len v ružovom



Tu je obdobný článok:
Nadstavba bytového domu a odvody do fondu opráv
Vlastník bytu je povinný platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po zavkladovaní vlastníckeho práva
[11.6.2004, eTREND / Patrik BENČÍK, advokát]
Na jeseň 2002 som začal stavať byt na streche už existujúceho bytového domu. Dom mal problém so strechou: takto vznikla nová strecha a mne nový byt. Musel som požiadať o zmenu stavebného povolenia, aby som v ňom bol uvedený ako stavebník (predtým to bolo mesto). Byt bol dokončený a skolaudovaný v lete 2003 a na jeseň 2003 sme podpísali pristúpenie k spoločenstvu vlastníkov bytov. Teraz sme dostali vyúčtovanie za služby. Mám dve otázky:
1. Spoločenstvo chce, aby sme zaplatili zvýšené náklady za kúrenie v čase výstavby, pretože v bytoch pod strechou vraj bola zima. Je to možné a ako stavebník som zrejme za to zodpovedný, ale nezdá sa mi spôsob riešenia problému. Oni si objednali od teplárne zvýšenie dodávky tepla, ktoré sa dá realizovať len pre všetky byty naraz, čiže nie len pre tie, ktoré boli postihnuté stavbou. A o tom, že spoločenstvo zvýšenie objednalo, som sa dozvedel až z vyúčtovania po vyše roku. Osobne by som čakal, že ak je problém, oslovia ma a nájdeme riešenie: ja ako stavebník objednám zvýšenie alebo zabezpečím ohrievače a zaplatím energiu. Majú nárok spätne žiadať zvýšenú platbu? Mám platiť zvýšené náklady na kúrenie aj v bytoch nepostihnutých stavbou?
2. Vo vyúčtovaní sa počíta s úhradou do fondu opráv, za správu spoločenstva či teplo, svetlo už od začiatku stavby. K spoločenstvu sme však pristúpili o vyše rok neskôr. Počas stavby sme tieto služby vôbec nevyužívali, stavebné práce sa realizovali len na streche a prístup stavbárov bol z boku domu, a nie cez dom. Odkedy by som mal na tieto služby prispievať?
Prvá časť Vašej otázky je skôr stavbársky a faktický ako právny problém. Ak si niektoré byty vplyvom nadstavby domu vyžadovali zvýšené náklady na kúrenie, zrejme by ste ich mali uhradiť. V praxi však odporúčam dospieť ku kompromisu a džentlmenskej dohode.

Podľa môjho názoru je veľmi ťažké vyčísliť, akou mierou sa na zvýšených nákladoch na kúrenie odrazila nadstavba domu. Neviem si predstaviť, že by ste tieto náklady nezaplatili a išlo by to na súd. Spoločenstvo vlastníkov bytov by sa zrejme dostalo do dôkaznej núdze.
Pochopiteľne, mali by ste zaplatiť len zvýšené náklady na kúrenie v bytoch, ktoré boli priamo postihnuté stavbou. Ide zrejme o byty na vyšších poschodiach bytového domu pod nadstavbou.
Druhá časť Vašej otázky: Ako vlastník bytu ste povinný platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po zavkladovaní vlastníckeho práva k Vášmu bytu do katastra nehnuteľností.
Vyplýva to z § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome poukazujú preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ ide o služby spojené s užívaním bytu (elektrika, plyn, vodné, stočné, kúrenie), ak ste ich naozaj nevyužívali počas výstavby, mali by ste ich začať platiť odvtedy, ako ste ich začali využívať a čerpať./koniec článku/


Osobne sa prikláňam k tomuto názoru advokáta : V praxi však odporúčam dospieť ku kompromisu a džentlmenskej dohode