Stále mi nejde z rozumu článok, ktorý som už kedysi prilinkoval k inému príspevku:

http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpr...p?NewsID=42035

Viem aké je stanovisko k tomuto problému z DRSR...
i chápem, že jednoosobová SRO bez zamestnancov nemá šancu prerokovať "rozšírený okruh osôb" so zástupcami zamestnacov, keďže neexistujä - ako spomínal pán Mihál. Ale autor v horeuvedenom článku spomína, že i bez mandátnej alebo pracovnej zmluvy možno konateľa SRO považovať za zamestnanca.

Osobne nesúhlasím s úvahou v tom článku. To, že z hľadiska zákona o dani z príjmov konateľ sa považuje v určitých prípadoch za zamestnanca, ešte neznamená, že aj z hľadiska zákonníka práce je zamestnancom. Zákonník práce jednoznačne vyžaduje uzavretie pracovno právneho vzťahu na to aby sa považoval za zamestnanca.
A nárok na stravné lístky sa posudzuje z pohľadu zákonníka práce a nie zákona o dani z príjmov.
Je nelogické, a podľa mňa aj neobhajiteľné, aby sa aplikovali predpisy zákonníka práce "polovične". Stravné lístky áno, ale pracovno právny vzťah nie.


To je môj názor.

Riešte to vyplácaním odmeny konateľa vo výške 1,- Sk. V zmysle zákona o DzP sa bude považovať za zamestnanca, preto mu bude vznikať nárok na SL a príspevok na stravovanie ( na tieto lístky) bude daňovým nákladom sro.

Aj z hľadiska zákonníka práce sa bude považovať za zamestnanca? Nie len z hľadiska zákona o dani z príjmov?

Vyplácaním odmeny nemôžme takpovedic "donútiť" Zákonník práce, aby sa konateľ bez uzatvoreného pracovnopávneho vzťahu stal automaticky zamestnancom. Ak chce mať nárok na stravné lístky, musí uzatvoriť pracovnú zmluvu - to je úplne bez debaty.

Výkon fcie konateľa nie je možný formou pracovnoprávneho vzťahu.

Pamätám si, že raz som o tom čítal..tak som popátral a nech sa páči... Článok je z publikácie "Dane, účtovníctvo, odvody" 2/2007

V druhom príklade je popis prepojenia mandátnej zmluvy a zákonníka práce, aby mohol byť konateľ uznaný za zamestnanca.

Prepojenie zmluvy nie je až také dôležité, konateľ zmluvu mandátnu uzatvorenú nemusí mať, ale je dôležité aby mal príjem za tento výkon pre spoločnosť tak ako to už spomínal benka aj v tejto téme aj tu:http://www.porada.sk/t89250-konatel-...ne-listky.html

Bez príjmu nemá konateľ nárok ani z hľadiska Zákonníka práce ani z hľadiska Zákona o dani z príjmu.

To Denda - reagoval som skôr na tento príspevok.

V časopise Národné poistenie 1/2008 bola otázka ohľadne stravného u zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí "partner" na prerokovanie možnosti rozšírenia okruhu osôb.

Odpoveď (právneho radcu časopisu) možno zhrnúť asi takto:

neprerokovanie poskytovania stravných lístkov zamestnávateľom (napr. preto, že u zamestnávateľa nepôsobia odbory alebo zamestnanecká rada) nemá za následok neplatnosť takéhoto rozhodnutia, lebo zákonník práce nesankcionuje neplatnosťou takéhoto rozhodnutia; a preto môžu zamestnávatelia dávať stravné lístky zamestnancom aj počas ich neprítomnosti (resp. aj pre rozšírený okruh pracovníkov) a teda prispievať na jedlo z nákladov.

No...to je pravda. Iba sa obávam, že DU to berie zo svojho pohľadu. Nemáš prerokovanie so zástupcami..nemáš nárok na náklad(výdavok)...
Toto je asi ďalšia téma, ktorá je pri dokazovaní pred kontrolou závislá od "ostrosti" jazyka daňového subjektu.

konatel maka pre svoju s.r.o. aj 16 hod. denne, aj vikendy, 2x viac ako bezny zamestnanec a nema narok na stravne. nie je toto trochu zvratene?

Súhlas. Náklad je to vždy. Ostatné je len posúdenie z hľadiska dane z príjmu.

PS : ak nie je partner tieto podmienky sa dohadujú priamo v pracovných zmluvách alebo v dohodách. Viď napr. aj nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.

Neviem čo je zvrátené...... zamestnanec za to, že "maká" má mzdu+nárok na stravné... konateľ ma podiel na zisku......

Podiel na zisku má spoločník. Konateľ iba v prípade ak je aj spoločníkom.

si asi zabudla dopisat:
zamestnanec ma mzdu + stravne, konatel ma podiel na zisku a?? a stravne co? on jest nemusi?

Stále som v tomto probléme rozpoltený. (beriem teraz do úvahy jednoosobovú SRO bez zamestnancov) Skúsenejší kolegovia z porady hlásajú jednoznačne, že konateľ nemá nárok na stravné bez pracovného pomeru. Na ďalšej strane na výkon konateľa nie je potrebný pracovný pomer... Potom sú tu články od právnikov a z poradenských časopisov, kde je možné túto situáciu riešiť cez mandátnu zmluvu. Na druhej strane taktiež príspevok od Stefana z Národného poistenia.... A z FAQ na DRSR je text rozšírených osobách po prerokovaní so zástupcami zamestnancov - čo je nemožné dosiahnuť v jednoosobovke. Asi vyhlásim anketu kto má aký názor...

Vychádzala som z pôvodného zadania jednoosobovej s.r.o...
detto...

No to je tak keď sa spája Obchodný zákonník, Zákonník práce a Zákon o dani z príjmov dokopy.
Pojem zamestnanec v Zákone o dani z príjmov nemá nič spoločné s pojmom zamestnanec podľa Zákonníka práce.
Pojem zamestnanec podľa Zákona o dani z príjmov máte definovaný v §5 ods.2

Konkrétne v tomto prípade je potrebné spájať zákonník práce a zákon o DzP. Pretože §19 odst. 2 písm c) 4. pojednáva o stravovaní a priamo odkazuje na zákonník práce § 152.
Koniec koncov..DU kontroluje dodržiavanie zákona o DzP. Zo zákonníka práce berie do úvahy iba § 152 o stravovaní. Takže pokiaľ vytvorím internú smernicu o rozšírení FO, ktorým poskytnem stravovanie i o konateľa/spoločníka jednoosobovej SRO - tak nemôže mať DU žiadny problém - teraz beriem celý problém z pohľadu dane z príjmov a uznania tohoto nákladu.