Ja som vyťažená takisto a nikto si nevie ničoho vážiť čo robím, ani rodina. A najlepšie je, keď príde večer kamoška a ja unavená sedím na sedačke a snažím sa s ňou komunikovať a keď sa jej opýtam čo robí jej muž, tak ona na to, že rozdelila som mu prácu, musí na zajtra uvariť, ožehliť a vyvešať prádlo, lebo ona ide ešte cvičiť.

Odovzdaj jej odo mňa tie najsrdečnejšie pozdravy. A skús ju nasledovať. Až na to žehlenie je to tak absolútne v poriadku.

Aj mne manžel pomáha s domácnasťou a s deťmi. Neviem si predstaviť, čo by som robila bez jeho pomoci. Je oravda, že to nie je vždy všetko podľa mojich predstáv, po tom, čo vidím okolo seba si cením aspon tú snahu. Ale to je vec manželskej výchovy. Ja som mu vždy vravela, že" spolu sme robili a bolo nám dobre, spolu sa postaráme, a bude nám dobre"

Neviem aké staré máš deti, ale v rámci ich schopností prideľ aj im nejakú prácu.

milá Nika, mám 8 ročného chlapca, ktorý mi vynáša smeti, pomôže s vzklepaním a obalením reznov, uprace svoju izbu aj izbu svojich sestier, zaskočí do obchodu, postará sa o zverinec, a mám 5-ročné dvojičky dievčence, ktorým môžem hovoriť aj anjelskym hlasom alebo intenzitou hlasu pripomínajúcou lodnú sirénu - neurobia nič, po prípade ešte väčší neporiadok. Respektíve, aby som bola spravodlivá, len jedna z nich. Druhá sa aspon v rámci svojich obmedzených schopností snaží. Bohužiaľ, na nejakú výdatnejšiu pomoc sú proste ešte malí.

Hmm, dievčatá sú naozaj ešte malé.....vychádzala som z tvojho veku....to ja som sa vtedy už obávala, že sa stanem babičkou.... Ale syna máš skutočne šikovného. Držím ti palce, aby bol sestry vzorom...

No súdiac podľa vašich odpovedí, ja som si toho môjho asi nevychovala dobre, v garáži a na dome porobí všetko, ale navariť a ožehliť...alebo že by pomohla prevýchova? Poraďte, aký kurz aplikovať na 65 ročného manžela, aby sa naučil práce, ktoré ovládajú jeho mladší súkmeňovci?

Nechať ho dlhší čas osamote. Viem, že u vás to aj tak je a nie z tvojej vôle, ale snáď aspoň toto bude pozitívne na tom.
Hovorím zo skúseností. Totiž môj otec (už cez 50), ten aj čaj pripálil (tak zvykieval hovoriť). Mama bola "nútená" odísť pracovať do zahraničia na turnusy a ani ja ani sestry sme otcovi neboli na blízku, tak sa musel naučiť sám o seba postarať. Teraz robí ten najlepší mäsový vývar. Druhé jedlo mu zväčša mama nachystá do mrazáku, ale teraz už neumrie hladom.

Vlastička, dám ti jednu pesimistickú radu-skús prevychovať seba samú. Proste pár zrniek prachu na televízore ignoruj, ved stačí utrieť raz za týžden, pár omrviniek na koberci ti predsa nepokazí náladu. Prečítaj si radšej dobrú knihu alebo časopis, pozri si pekný film, chod na prechádzku. Aj mne dlho trvalo, kým som zistila, že život nie je len o vypulírovanom nábytku a dlážke, z ktorej môžeš jesť. Hlavné je, aby si si nabrala len toľko domácich prác, že si nebudeš pripadať ako otrok mopu, handry či vysávača. A potom sa už ani nebudeš jedovať na svojho starkého, lebo sa mi nezdá pravdepodobnéí, že by sa dal nejaký chlap v akomkoľvek veku prevychovať.

ja mám deti už veľké - sú obaja už na VŠ -domov chodia iba na víkendy - vtedy musím viac variť, lebo chovať doma troch dospelých chlapov dá zabrať. Cez týždeň - hlavne v tomto hektickom období daňových priznaní - varím málo, muž musí byť spokojný - veď sám si uvariť neuvarí, takže keď frfle - poviem mu urob si sám, veď vidíš že nestíham, keď niečo uvaríš dám si rada aj ja - no a potom radšej stíchne.

Máš úplnú pravdu. My si chlapov naučíme na rôzne pozornosti a oni ich potom vyžadujú, aj ked prídeme z práce uťahané na smrť alebo proste po dni strávenom upratovaním a varením nemáme chuť robiť našim "silnejším" polovičkám donáškovú službu. Ja som si svojho chklapa vychovala tak, že ked chcem upratať, vezme deti von alebo k starkej, dokáže navariť kompletný obed, urobí mi do práce jesť. Netvrdím, že to bolo jednoduché, alebo či je ten môj ohýbateľnejší, ale aspon nejaké výsledky mám. Ale najviac mi asi pomohlo to, že som sa zmierila s tým, že proste nepostíham všetko a hotovo.

Mne to dlho netrvalo, u nás vysáva, umýva dlážku a odnesie smeti manžel. Variť nevie, ale riad umyje. Nehovorím, že zakaždým, ale podstatné je, že NEROBÍM všetko sama.

Ty sa máš, aj ti závidím.

nezáviď,
nie si otrok, treba si podeliť úlohy, robím síce viac ako manžel, ale nie všetko. Prach sa nájde, aj omrvinka, ale svet sa kvôli tomu nezrúti.

No veď aj môj dačo zvládne, smeti určite, ale tak vysávať to už ani za nič.

Veru tak rodina by si mala pomáhať vo všetkom, nie len pri uvarenom obede, ved niekto musí aj variť potom ešte umyť riad, upratať, oprať a to má všetko robiť jeden človek ved to je nemyslitelne, konečne sa mi po dlhom čase a dobrým radám z porady podarilo donutiť mojích synátorov k nejakej pracovnej činnosti. Jednoducho som prestala robiť veci ktore boli samozrejmosťou, že by som to mala robiť len ja. Len som jeného dna začala pozorovať, že sa zahadne umylo samo zrkadlo v kupelni, umývadlo, riad sa umyl, prach sa utrel a všeličo iné ani si neviete predstaviť tu obrovsku radosť, že konečne sa zapojili aj deti. Manžel ten mi pomáha odjakživa, pretože všetko robíme spolu, ale teraz už sme nato štyria a to už je viac volného času.

Buď rada že vie aspoň niečo - sú taký čo iné nevedia len v krčme sedieť...

beba13, si šťastná žena.
Spolupatričnosť v rodine je to najvzáctnejšie čo môžeš mať. Budúce nevesty Tvoju - vašu výchovu určite ocenia.

Náhodou, ani ja si na svojho manžela nemôžem sťažovať. Dnes si napríklad sám uvaril čaj. Malo to len jednu chybu. Prihorel mu. Do malého kastrólika nalial trochu vody a nasypal toľko sušenej lipiny, že skoro všetku vodu vsiakla a ten zvyšok vodičky varil štvrť hodiny až sa lipina pripiekla a začala smrdieť. Teraz je kastrólik na balkóne aby nám nesmrdel v kuchyni a večer ho skúsim vydrhnúť. No ale zato môžem iba ja. lebo neviem variť poriadny čaj, iba taký riedky vodový ... ale aspoň sa mu uľavilo.

...ako z muzikálu..."samo sa to urobilo...", šťastná žena, ja mám zatiaľ malé dieťa, takže nič také u mňa nehrozí, ale už sa teším, keď dieťa/deti/ vyrastú
a budem to môcť skonštatovať aj ja...