Rozalka Kočky, nesťažujte sa. Ja som si o mojom sb myslela, že nie je na nič v kuchyni súci, ale pri polročnom maródení so zlomenou nohou som zistila, že keď treba, aj uvariť, upiecť vie, aj upratať a vyprať. Nemusí to byť tak dokonale čisté, ako si to spravíme my, to je jasné, ale snaha sa cení. Nechcite vyskúšať, či to dokážu, ako som ho vyskúšala ja.
Žehlenie obišiel, to ale ani nebolo treba, od istého času kupujem veci na oblečenie zásadne bez potreby žehlenia.
Toto isté som mala aj ja pred 3-mi rokmi, štvornásobná zlomenina členku - operácia a potom druhá na odstránenie drôtov z členku - kto to zažil, vie potvrdiť od vstávania, obliekania, raňajok... až to nešťastné večerné kúpanie to je niečo hrozné, ale môj muž mi pomáhal oddane. Varenie, pranie, upratovanie všetko bolo na jeho pleciach. Prvýkrát v živote som vtedy žehlila posediačky, to som už musela robiť ja, ale aj tak mi to bolo "PROTISRSTI", aby ma takto obskakoval.
Kupujem aj ja veci "nepotrebné žehliť", ale ja žehlím všetko,muž mi za to nadáva, ale ja to prádlo nemôžem bez toho uložiť do skrine. Aha a tu som sa pristihla, že "len čo ja spravím je dobré".