..jáááj,baby moje..ohromná téma,pripomenula mi moje prvé zážitky s uhlicami,aj to,ako ma mama ubila za to,že som nevedela rovnomerne sťahovať očká..a veru znova ma prinútilo siahnuť po ihliciach až čakanie na môjho prvého syna..vtedy jedna mamina kolegyňa uplietla prekrásny svetrík a ja som čumela a v duchu som si povedala doslovne:"..no teda ja predsa nemám ruky z h..ušúľané,dokážem to aj ja..hlavne preto,že dotyčná plietla také svetríky ako na páse a predávala ich po 120 Kčs..čo bol vtedy pekný peniaz,je to už 32 rokov..a veru,pomaličky som sa naučila všetky možné vzory,časom aj veľkosti,a časom aj ihlice zapadli prachom..niet pre koho vyrábať papučky a svetríky,šponovky a ponožky..
..a držím palčoky pri splietaní vlny,lebo je to super relax a výsledok je hneď trojaký - dobrý pocit z vlastnej práce,krásna vec a hlavne,vlastnoručne upletené určite nemá pol dediny!!..
..ďakujem za spomienku aj za túto tému a verím,že šikulky prispejú novými nápadmi..fajn deň vám..