mino.k Dobry den, chcem sa spytat na radu, ako je lepsie postupovat v situacii, ked moja babka - otcova matka/otec uz davno zomrel/ nechce, aby sa majetok po jej smrti delil tak, ako to urcuje zakon, to znamena, po otcovi by sme mali dedit ja a moja sestra a dalsi dedic je otcova sestra, ktora stale zije...
K babke sa vsak otrasne sprava, pije atd., babka by si vsak priala zanechat dedicstvo zvacsa mne, mojej sestre a mojej krstnej mame...
Co je podla vas lepsie??? Uz za zivota urobit darovaciu zmluvu, alebo staci ked zanecha zavet???
Avsak, ak by zanechala zavet a odkazala jej povedzme cca 50 000,- a nam ostatnym dedicom majetok v ovela vacsej hodnote /cca 1 000 000,- /, moze to po babkinej smrti moja teta napadnut???
Vopred dakujem za kazdu radu. M.
Podľa mňa sú všetky rady vo svojej podstate správne. Len by bolo dobré vedieť, z akých predpokladov treba vychádzať. Dôležité je, či babka chce riešiť prevod vlastníctva ešte za svojho života alebo chce urobiť opatrenia, až pre prípad jej smrti tak, aby sa k jej majetku nedostala dcéra. Zo zadania vyplýva skôr tá druhá možnosť.
Ak je tomu tak, potom babka môže dcéru vydediť, čo nie je také jednoduché. Inak môže len minimalizovať zákonný dedičský podiel zriadením závetu, podľa ktorého neopomenuteľný dedič, dcéra, dostane len polovicu zákonného dedičského podielu ( § 479 Obč.zák. ). Treba si uvedomiť, že darovanie a darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, by bola neplatná podľa § 628 ods.3 Obč.zák.
Iná vec by bola, ak by babka nabrala odvahu a spoluvlastnícke podiely( ich časť) za života darovala (predala) svojim vyvoleným a ponechala si právo doživotného užívania darovanej nehnuteľnosti vo forme vecného bremena, zapísaného do KN. Ale to asi babka nechce urobiť, resp. to zo zadania nevyplýva.
Takže, ak babka nemá zákonný dôvod na vydedenie svojej dcéry, dcéra bude dediť. A to v podiele podľa zákona alebo závetu.
A ešte jeden doplnok, ak babka nespíše závet, tak "krstná matka", ak nie je potomkom, t.j. dcéra, vnučka, atď., nebude dediť vôbec.