No, asi je ten dnešný deň naozaj magický. V noci ma mátala minulosť, ráno som bola vydesená, však prečo nie?
Moje tri deti sú vlastne deti 70. rokov sa, kedy sa u nás začal babyboom, rodili sa takzvané Husákove deti. Ale ja si pamätám, že po 5 mesiacoch po pôrode sme nemali nijaký príjem, manžel ešte študoval, mali sme len jeho sociálne štipendium. Raz mi dali jednorázovú sociálnu dávku 500 Kčs a na príslušnej inštitúcii mi povedali, choďte do roboty a nájdite si niekoho k dieťaťu. Rodičia moji boli zamestnaní, ale pomohli sme si, manžel si našiel brigádu, neskôr sa nám narodilo druhé dieťa. Vtedy už dávali tých 500 Kčs, ale neviem, asi len do jedného roka. U tretieho dieťaťa mi tento príspevok dali už do dvoch rokov.
Aj my sme reptali, ťažko bolo, ale keďže ja som u všetkých troch plienky prala, tak mne tá obranná reakcia niektorých mamičiek k zjednoteniu materského príspevku "veď ten príspevok mi pokryje akurát náklady na plienky a nejaké jedlo" vyrazila dych. Vám nie? Ale asi som z inej planéty. My sme to nikdy takto nechápali, že je niekto iný povinný sa postarať o moje deti. Deti sme chceli, a ani moje deti to v súčasnosti tak nechápu. Vždy si nakoniec každý nejako pomôže, vyrieši. Nedá mi, aby som ešte niečo nepridala, k tomu vtedajšiemu babyboomu. Prečítajte si.
http://spravy.pravda.sk/ked-na-sidli..._sk_domace_p29
Citujem
"Bol to dôsledok pronatalitných opatrení," pripomína sociológ Roman Dzambažovič, ktorý analyzoval problémy rodiny v uvedenom období. "
Predlžovala sa materská dovolenka, vyplácali sa materské príspevky aj po jej skončení, zavádzali sa mladomanželské pôžičky, daňovo sa zvýhodňovali rodičia s deťmi." Tieto opatrenia sú ale aj dnes, alebo sa mýlim?
Vtedy však rast pôrodnosti podporila aj intenzívna bytová výstavba. A tu je hlavný problém. Dnes sú byty drahé, vtedy sa za družstevný byt platilo cca 30 tisíc, príjem rodiny bol okolo 3 až 4 tisíc, pôžička nebola taká drastická. Dnes sú mladí zadĺžení do konca života, my sme boli kratšie.
Dnes zväčša mladí rodičia všetko nakupujú, my sme si niečo aj ušili aj uštrikovali, a pre deti sme výlučne varili. Presnidávky som robila sama, tvarohového miláčika tiež, aj polievočky som varila každý deň, dnes, keď vidím, koľko to stojí, tiež si myslím, že podľa možností sa treba prispôsobiť tomu, čo môžem, čo chcem a na čo momentálne mám.
Vtedy to bolo takto: "V mnohých domoch pulzovalo čulé susedské spolunažívanie, čo viedlo k priateľským vzťahom a k svojpomocnej údržbe priestorov." My sme si detičky navzájom postrážili, radili sme si medzi sebou, pomáhali si.
Dnes je to v bytových domoch asi takto: "anonymita a povrchné vzťahy redukované na výmenu pozdravov (aj to nie vždy) pri míňaní sa v chodbových priestoroch spoločného domu".
Prečo je to tak?