Ak nakúpiš stravné lístky mesiac po zadu za odpracované dni, tak je to obhájiteľné a normálne. Ale ak SZČO chce v 12/06 kúpiť stravenky za obdobie 1/06 až 12/06 tak takýto spôsob nie je možný.
Pekný večer...

Len aby sa nezabudlo:
Od: <sluzby@drsr.sk>
Komu: XXXXXX
Kópia:
Predmet: Prijatie dopytu c.8972

<< predošlá výpis správ ďalšia >>
zaradiť odosielateľa do adresára



zdroj správy


Vážený používateľ,
Váš dopyt, ktorý ste podali na daňovú správu prostredníctvom portálu eTax, bol zaradený na jeho vypracovanie poverenými pracovníkmi. (Názov Vášho dopytu:Stravné lístky SZČO)

S pozdravom
Pracovníci daňovej správy

Len aby sa nezabudlo:
Od: <sluzby@drsr.sk>
Komu: XXXXXX
Kópia:
Predmet: Prijatie dopytu c.8972

<< predošlá výpis správ ďalšia >>
zaradiť odosielateľa do adresára



zdroj správy


Vážený používateľ,
Váš dopyt, ktorý ste podali na daňovú správu prostredníctvom portálu eTax, bol zaradený na jeho vypracovanie poverenými pracovníkmi. (Názov Vášho dopytu:Stravné lístky SZČO)

S pozdravom
Pracovníci daňovej správy

V žiadnom prípade, bola som na školení, pýtali sa na to metodičky z DR a tá povedala, že to v žiadnom prípade neobhajite pri kontrole, že ste tie stravné lístky spotrebovali na stravovanie, keď boli zakúpené spätne. Spätne určite nie.

svine danovacke, a just si tie naklady naskrabem niekde inde !
prepacte, nedalo mi....

áno, napr. služobnými cestami kvôli inventarizácii...

Nebyť stravných lístkov, ani nemáme čo robiť!
Zamestnancom prispievame po 50halieroch zo sociálneho fondu - vynikajúco sa to účtuje a kontroluje a im to ohromne pomáha vo výžive, fakt že áno!! (Najviac ma tešia definície "teplé jedlo" a "zodpovedajúce zásadám zdravej výživy" - toto sa kedy bude kontrolovať? Mali by byť inšpektori v každej reštaurácii, a ak niekto platí gastráčom, mali by skontrolovať, čo zjedol, či nič nenechal a či to bolo teplé. Títo kontrolóri by potrebovali ešte nejaký úrad a potom šéfa, ktorý by kontroloval ich a potom účtovníčku, čo by im počítala mzdy a robila zrážky za ich gastro lístky....)

Neviem stále pochopiť, prečo donekonečna prispievame do fondov, na stravu, na sociálnu politiku, na fond solidarity... aby bolo čo po nociach účtovať? Vari sú zamestnávatelia úradom sociálnych vecí? Vari si zamestnanec nemôže zo svojej mzdy kúpiť čo chce? Ak chce jesť, nech si kúpi. A ak mu vyplatíme mzdu v hodnote ceny práce, nech si zaplatí sám aj zdravotné positenie, aj dôchodkové fondy. Život by bol úžasne prehľadný a jednoduchý - a to zrejme niekomu nevyhovuje. Najmä nie reštauráciám a ich majiteľom, ktorí, zhodou okolností, aj schvaľujú zákony. Inak sa to totiž vysvetliť ani nedá.

Navrhujem, aby títo inšpektori neskonzumované jedlo odvážili, oznámili celkovú hmotnosť jedla zamestnávateľovi, zároveň aj, čo zamestnanec nezjedol, aby zamestnávateľ mohol vypočítať kalorickú hodnotu daného jedla. Z tejto hodnoty by potom z pripravených tabuliek (pripravili by ich dietológovia spolupracujúci s riaditeľstvom Du a riaditeľstvom Inšpektorátu stravovania - to by mohol byť nový inštitút s neobmedzeným počtom zamestnanov - a hneď by klesla aj nezamestnanosť), zamestnávateľ vypočítal sumu, ktorá by bola výdavkom neovplyvňujúcim základ dane, nakoľko zamestnanec dané jedlo neskonzumoval. Ale aby to bolo spravodlivé, 1% by hradil sociálny fond a 45% zamestnanec.
Takto to navrhujem, aby to bolo prehľadnejšie, spravodlivejšie, a všetci by sme sa mali lepšie!

len aby sa toho nechytil nejaky iniciativny blbec

Marianna01 DO VLÁDY, DO VLÁDY, DO VLÁDY, DO VLÁDY!!!!!!
To akože som skandovala.

Prišla odpoveď z DRSR, nech sa páči:

Otázka:
Váš dopyt:

Dovoľujem si vás požiadať o stanovisko k nasledovnému riešeniu uplatňovania výdavkov na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku.

Ide o to, že podnikateľ nenakupoval stravné lístky každý mesiac alebo deň, ale z pokladne vyplatil na základe výdavkového pokladničného dokladu sebe -majiteľovi firmy zálohu na stravu - výdaj neovplyvňujúci základ dane - mesačne podľa prac.dní a po zakúpení lístkov ( až v 9 mesiaci ) zálohu na stravné vyúčtoval tak, že peniaze vrátil do pokladne a odúčtoval do výdavkov stravné lístky v hodnote 55% z ceny stravného 89,- Sk, t.j. 48,- Sk za každý pracovný deň. Je tento postup správny v zmysle zákona o dani z príjmu?

Môže si podnikateľ uplatniť výdavky na stravné za predpokladu, že má zakúpené stravné lístky v počte pracovných dní a hodnote v zmysle zákona napriek tomu, že ich kúpil neskôr? Platí na takto zakúpené stravné lístky - (pozadu) znenie §2 zákona o dani z príjmov:
i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak ?

Ak nie, a daňovník je povinný si stravné lístky kúpiť vopred, znamená to, že ak tak neurobil 2.1.2006 ale až 15.1.2006 nemá nárok na stravné za obdobie od 2.1. do 15.1.?
Zákon o dani z príjmu problém nakupovania a uplatňovania výdavkov nedefinuje konkrétnejšie, preto vás prosím o odborné stanovisko DRSR.
Ďakujem za odpoveď.
S úctou

Odpoveď:

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici k Vášmu podaniu vo veci uplatnenia stravného v daňových výdavkoch v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len ?zákon o dani z príjmov?/ uvádza nasledovné:

Zakúpenie lístkov v septembri za odpracované dni v predchádzajúcich mesiacoch kalendárneho roka nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň vzhľadom na skutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za obdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpenie stravných lístkov je len jedna z možných foriem uplatnenia si stravného do daňových výdavkov. V prípade, že daňovník nemal zakúpené stravné lístky, mal možnosť uplatniť si stravné do daňových výdavkov napr. formou dokladu o nákupe jedla v stravovacom zariadení.

Monika, očakávali sme takýto výsledok, napriek tomu ďakujeme za ochotu zistiť právny stav.

Som zdrvená suchosťou odpovede. Žiadny paragraf, len preukázateľnosť....?!

Aj tak sa dá... Ale aspom poznáme ich názor.

Nezdá sa Vám to stanovisko úplne totožné?

Aby som to trochu skomolila, tak napíšem názor jedného majeteľa reštaurácie.
Nakoľko nechce platiť percentá pre LA CHE DEJANEUR, alebo iného, neuzavrel zmluvu s nikým. Avšak nechce prísť o zakázníkov, ktorý platia lístkami, tak ich zobere a následne za ne kupuje tovar do reštaurácie. Nie, nepohoršujte sa, viem je to absolutne na hlavu postavené, lenže on trvá na tom, aby ich účtovníčka zaúčtovala, aj keď je na pokl. bloku, že platené lístkami.
Hovorí, že nikde to nie je zakázané, takže potom je to povolené.
Neplatí na neho ani to, že listky sú ceniny, ani to, žeje to použitie lístkov uplne v rozpore so zmluvou LE CHe.. ale hovorí, že on nepozá zmluvu.
Viete niejaké jednoduché vysvetlenie pre tohoto podnikateľa, aby pochopil argumenty? Niejaké rukolapné citáty zákona a pod? Bola by som veľmi rada.

Nechaj ho tak. Je to jeho obhajoba...argument, aj zodpovednosť.

K popoluške 59:
V tomto prípade podľa mňa nejde o ceninu (213), ale o peniaze v hotovosti (211 - §47, ods. 1 postupov účtovania PÚ) - je súčasťou tržby-samostatná AE k účtu 211. O ceninu (213) by sa jednalo ak by to boli stravné lístky pre jeho vlastných zamestnancov. Na jeho obranu by som povedal, že mesačne môže prísť o 5-10 tis.Sk alebo viac za províziu, ktorú mu gastro-spoločnosť strhne pri preplatení poukážok. Súhlasím s Vami že porušuje zmluvu s gastro-spoločnosťou, ale ak ju neuzarel, tak čo vlastne porušuje?

Pozrite si aj od príspevku č. 20:
http://www.porada.sk/t15207-p2-strav...-rp-a-dph.html