je to veľmi ťažké ,takéto niečo človek pochopí,keď to prežije.moja dcéra sa zoznámila s priateľom ,mal dievča asi 4-5 ročné.bolo všetko ok zobrali sa.o dieťa sa starala,boli šťastní,neskôr sa spolu učili,patrila k lepším žiakom.manžel bol v dovec.ja neviem presne,keď bola asidruh alebo tretiačka, narodila sa im dcerka,a neskôr som počula už nie moc dobré správy.dievča začalo žiarliť,lebo všetko sa krútilo len okolo malej,hoci jej vždy hovorili ze ju maju radi,ze druhá dcérka je malá,o nu sa musia viac starať aťd..prestala posluchať,zhoršila sa v škole,nechcela pomáhať,ale tu bolo najhoršie,že otec jej povedal,nemusíš to,nemusíš hento,,,jasne že to netrvalo chvílu,ale dlchšiu dobu.potom sa začali aj oni hadať,tá veľká robila tej malej zle,potom klamala a raz povedala,že kedy konečne vypadnu! ano dobre myslíte,su od seba.ja mam v sebe len bolesť,a hovorím si ,že jasne moja dcera mala rada svoje dieťa viac!!preco nevydržala ,asi sa nedalo.videla som že tato potreboval doma kucharku,práčku,operku,učiteľku,upratovačku,a lásku k dcere prejavoval tak,že jej kupoval veci ktoré ani nepotrebovala.mali chybu obaja ,len teraz dve deti nemaju komplet rodinu.napísala som to sem,plačem,je mi to ľuto!!Všetko záleží od vašej povahy,aká ste,či ste schopná ísť dotoho --dve deti!! Či ste skromná,katolíčka,obetavá, čina vás nepreskočila len iskra,že ste zalúbená.ja som si myslela ,že vychová dievčatko,nestalo sa tak,keď som ju prvý raz vydela medzi dverami ,jejslová boli "či chcem byť jej tretia babka,tak som ju pritulila so slzami v ociach a povedala že ano.dnes má už 16,ten čas tak letí...