Dôležité je odôvodnenie prečo štatutárny orgán nemôže uzavrieť pracovný pomer so sebou samým ani na prácu upratovačky, ako je v texte uvedené. Uvedené odôvodnenie (podčiarknuté) vychádza zo znenia českého ZP. V našom ZP nič podobné nie je, aspoň o tom neviem, navyše náš ZP priamo počíta s tým, že takéto zmluvy je možné uzatvárať, keďže v §7 ods.3 uvádza "So zamestnancom, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa §43 ods.1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila."

v jednoosobovej spoločnosti, kde jediny spolocnik je sucasne aj konatelom je nepravdepopdobne, aby takuto zmluvu niekto napadol :-)
Vo vseobecnosti konatel moze mat uzatvorenu aj pracovnu zmluvu na poziciu obchodny riaditel, vyrobny riaditel, personalny riaditel a pod... napln prace vsak musi byt dostatocne odlisitelna od naplne funkcie konatela. Do pravomoci konatela totiz patri aj opravnenie delegovat niektore svoje cinnosti na ine osoby. Vo velkych sro moze mat taketo delegovanie opodstatnenie, ale aj tam treba dat pozor aby bolo vzdy jasne, ci dana osoba kona v konkretnej veci ako konatel alebo ako zamestnanec (dolezite z hladiska zodpovednosti, kedze konatel zodpoveda podala obchodneho zakonnika, kym zamestnanec podla zakonnika prace - iny rozsah, ine podmienky).
Pri jednoosobovych sro je uzatvaranie prac. zmluv s konatelom na funkciu riaditel cisto otazka optimalizacie odvodovych povinnosti, podla mna v pripade ak by sa takato zmluva ocitla na sude (otazne je kto by ju ale napadol, kedze vsetky posty zastava taista osoba) sud by ju posudil ako neplatnu. Ale opakujem, vsetko zalezi od formulacie a opodstatnenia.

trochu viac k tomu mozno najst aj tu
http://www.sak.sk/blox/cms/sk/zone1/...8/_event/close
cislo 9/2008, strana 10 - Pripustnost subehu....

Beriem pripomienku, ale že to také jednozančné až tak nie je citujem z materiálu odkazovaného mlisa:

"Ustanovenie § 7 ods. 3 je podľa nášho názoru priúzko formulovaným pracovnoprávnym odrazom všeobecnej občianskoprávnej zásady, že zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nevidíme jediný dôvod, naopak považujeme za prakticky zneužiteľné, aby bol štatutárnymorgánom ponechaný priestor na to, aby dohodli „sami so sebou“ ostatné ako podstatné náležitosti pracovného pomeru (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce). Aj v prípade, ak formuláciou ustanovenia sledoval zákonodarca zámer, aby ostatné náležitosti mohli byť upravené napr. prostredníctvom kolektívnej zmluvy, malo byť formulované ustanovenie tak, aby tento priestor jednoducho neexistoval (napr. ustanovujúci orgán by dojednával všetky podmienky pracovného pomeru s výnimkou tých, ktoré upravuje kolektívna zmluva). Domnievame sa totiž, že uvedenou formuláciou zákonodarca do určitej miery „legitimizoval“ postup štatutárneho orgánu pri dojednávaní (aj dodatočnom) podmienok vlastného pracovného pomeru. V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že pracovnoprávny senát Najvyššieho súdu ČR práve s odkazom na zásadu zákazu konfliktu záujmov opakovane (na základe Zákonníka práce z roku 1965) judikoval, že uzavretie pracovnej zmluvy, ktorú na strane zamestnanca aj zamestnávateľa podpíše člen štatutárneho orgánu, má za následok neplatnosť založenia pracovného pomeru (napr. 21 Cdo 11/98, 21 Cdo 313/2007). Napriek tomu, že z hľadiska teórie konania v mene podnikateľa – právnickej osoby, nepokladáme túto líniu judikátov za správnu, § 7 ods. 3 svojim znením prekluduje možnosť uplatnenia zásady zákazu konfliktu záujmov podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka.".

... teda aj samotní právnici prišťajú úskalia, a nestotožnenie sa s judikátom najvyšších súdov ešte neznamená, že tieto súdy opätovne nerozhodnú podobne. Alebo to bude závisieť od sily argumentácie právneho zastúpenia navrhovateľa, alebo obhajoby.

Mňa ako neprávnika tieto postrehy advokátov ako i rozhodnutia súdov nabádajú k obozretnosti v týchto otázkach...

Uvedené nepojednáva o tom, že by štatutárny orgán nemohol mať pracovnu zmluvu, iba rieši to, že nie je isté, či v pracovnej zmluve môže mať uvedené aj iné ako podstatné naĺežitosti podľa §43 ods.1 ZP. Ak tam má iné ako podstatné náležitosti, potom o tom hovorí tá posledná časť, že v takom prípade by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov (aj to len možno).

Inak pre mňa je zaujímavá premisa, že záujmy zamestnanca sú v rozpore so záujmami zamestnávateľa.

... posúvam

Štefan, doplň prosím funkciu konatela v prac.pomere

Pracovná zmluva na funkciu konatela ?

... doplnil som, ale zaujímavé - ak si otvorím tému, tak sa zobrazí zmena - je tam konateľ, ale v dnešných príspevkoch nie je !

Pracovná zmluva na funkciu konatela ani v SR nie je možná. Ale môžeš byť výrobný alebo ekonomický riaditel firmy.

Ako to vyplýva z rozhodnutia súdu, ide o iné funkcie ako konateľ. Teda nemôže byť ani výrobný či ekonomický riaditeľ. Preto som otvoril túto tému.

Snáď sa k tomu vyjadria právnici - ako si žiadal. Ja mám zo školenia k ZP niekolko rokov dozadu takéto informácie. Zatial takúto prac.zmluvu nikto nenapadol.

Práve o toto mi ide. Veď aj v samotnom článku sa konštatuje:

"Praxe však prozatím postupuje bez ohledu na výše uvedenou judikaturu – jednatel nebo člen představenstva jsou často zároveň vedoucími zaměstnanci. Pokud by ale jejich pracovní poměr byl prohlášen za neplatný, může to mít vedle výše uvedených daňových dopadů i implikace právní, a to zejména pro samotné statutární orgány, popř. jejich členy (zejména v případě, že se společnost rozhodne jejich činnost pro společnost ukončit). Na závěr lze uvést, že otevřenou otázkou rovněž zůstává, na jakou odměnu by v takovém případě měla daná osoba mít nárok, neboť ve většině případů je větší část příjmu vyplácena na základě pracovního poměru."

Osobne (ako neprávnik) sa staviam rezervovane ku všetkým zmluvám uzavretých "sám so sebou" a vidím v rozhodnutí NSCR logiku. Neviem, či NSSR už nerozhodol v takejto veci, resp. (na blízkosť práva CR a SR) či by nerozhodol rovnako.

V príklade, ktorý cituješ, asi neide o jednoosobovú s.r.o. (odkaz v zátvorke)

práve zvýraznené som mal na mysli - nemyslel som napadnutie interné - ale externé - napr. daňovým úradom, sociálnou poisťovňou a pod.

Ďakujem za odkaz na článok o "Prípustnosti súbehu..."

myslim ze cisto teoreticky by to napadnut mohli - prakticky si neviem predstavit ze by sa na to dali, dlhe sudne konanie, narocne dokazovanie (ako externy subjekt mozu len tusit ze osoba ako zamestnanec robi cinnost patriacu pod funkicu konatela,ale preukazat to je druha vec), vysledok v najoptimalnejsom pripade - povinnost doplatit poistne, pri jednoosobovke asi nie prilis vysoka suma. Ked pozriem na zoznam neplaticov, tak keby chceli vynalozit nejaku namahu na vymahanie tak by asi zacali tam :-)
Skusenejsi pravnici sa dufam vyjadria tiez :-)

Štefan, doplatenie akého poistného. Veď práve zamestnanec poistné platí a počíta sa mu táto doba do nem. a dôch. poistenia.
Poistné z mandátnej zmluvy konatela platí len do ZP - sociálku nie. (práve z tohto dôvodu zakladajú mnohí živnostníci s.r.o., aby ušetrili na odvodoch do SP)

Skôr by to mohol napadnúť DU, že neuzná poistné do SP ako daňový výdavok.

Veronika, či už daňový alebo ktokoľvek iný - mne šlo iba na poukázanie, že sa v príspevkoch doporučuje na riešenie niektorých problémov uzatvorenie zmluvy "konateľa sám so sebou" a pritom existujú takéto rozhodnutia najvyšších súdov...

Osobne to budem mať na mysli a budem myslieť na odporučenie od mlisa:

... ak sa dobre pamätám, tak na štátniciach z politickej ekonomie kapitalizmu som asi iné ani nemohol obhájiť ; a cestu socialistického rozvoja podniku a spoločnosti sme zavrhli ...