Dátum dodania je dátum dňa, kedy ste skutočne dodali tovar, čiže dnes.

Dakujem za rýchlu odpoveď

§19

4/ Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
.
.
.
8/ Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo
b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).

§43
1/ Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Vy by ste podľa § 72 mali vystaviť faktúry dve. Prvú po obdžaní zálohy, kde uvediete dátum prípísania na účet a vystavenia. A druhú, keď on dostane tovar, kde bude dátum vystavenia a dátum dodania § 19/8

ale ak obadátumy sú z toho istého mesiaca, stačí vystaviť
jednu OF.

Oba ktoré dátumy? Platbu prijala v marci a dodá tovar v dnes-apríli.

Preto som citovala dané paragrafy....

správne. Platí môj príspevok, že môže byť jedna OF, ale nie v tomto konkrétnom prípade. veď máme apríl. Takže treba vystaviť faktúru na prijatú platbu a povinnosť DPH do marca. LENŽE ... je to pre odberateľa v Maďarsku, takže DPH tam nejde, nevzniká daňová povinnosť.
Druhá faktúra by bola so skutočným dátumom dodania - teda aprílovým.
Podľa mňa je soft štandardne nastavený a dátum podľa potreby sa prepíše tak ako je potrebné. V tomto prípade sa OF vystaví len na základe dodania tovaru s dátumom "dnes" teda apríl.

Predmetné tvrdenie rozvádzam a za splnenia spomínaných podmienok aj vylučujem ako povinnosť v nasledujúcom príspevku, ktorý týmto dávam do pozornosti:

http://www.porada.sk/t24446-100-zalo...r-vystavi.html

Nielen v tomto prípade .-)

Nakoľko situáciamôže byť aj opačná ako je v príklade v linku, neviem ako by som ja oko odberateľ si uplatnila odpočet dane na vstupe. Stačí mi Fa za zálohu a potvrdenie o preprave? Čo keď je medzi prijatím zálohy a skutočným odovzdaním viac ako 15 dní na prelome mesiacov?aj vtedy stačí len doklad k zálohe?

Oni v tom príklade vystavili už Fa s dátumom 26.3. Tovar príde 3.4., k tomu mu dajú prehlásenie, ktoré vôbec nemusí mať náležitosti Fa, bude tam len deň prevzatia napríklad. Rozmýšľam čo má urobiť maďar (ak má taký zákon ako my). Minimálne sa dostane do problémov, ktoré tu riešime my,keď nám niekto vystaví Fa vopred. To znamená nemá Fa k dodaniu a teda daň si uplatní až 15.5? Alebo si môže 26.3? Alebo zopne prehlásenie so zálohovou fa a uplatní 3.4?
Ak by sme mu vystavili vyúčtovaciu Fa, nemal by problém s uplatnením v apríli.

Možno by som si to vedela predstaviť, keby k tej zálohe vystavili doklad až 3.4, tambz jeden doklad uržite stačil.

Možno mi len niečo uniklo.

Aj uvedené tiež uvádzam v príkladoch:
http://www.porada.sk/t24451-mam-iba-...-eo-s-tym.html

Jeden z možných a najjednoduchších argumentov: "Ak je vyúčtovací doklad k vopred prijatej platbe faktúrou pre účely odpočítania dane v tuzemsku, nemôže byť rozporovaná ani vyúčtovacia faktúra k vopred prijatej platbe z iného členského štátu EÚ" ... samozrejme za v príspevku uvádzaných podmienok.

Práveže podmienky pre oboch - dodávateľa aj odberateľa budú identické a áno máte pravdu, DP vznikne 15. deň mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí ... ale dátumy u oboch obchodných partnerov budú identické. Deň dodania nepustí. .-) A faktúra je skutočne vystavená vopred.

V tomto netreba zabúdať, že predmetom otázky sú povinnosti vyplývajúce zo zákona o dani z pridanej hodnoty. Do tejto oblasti patrí pojem faktúra.

Čo sa týka samotnej dodávky postačuje nadväzujúca dokumentácia, ktorá je relevantná pre obchod a účtovníctvo. Subjekt preukazuje potrebné skutočnosti aj podľa osobitných predpisov a v súlade s týmito inými predpismi a nielen podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

V príklade sa uvádza, že ak dodací list memá náležitosti fa podľa § 74, odvádzam daň podľa §20/1/a). No a teraz, keďže ich tam nešpecifikujú,čo by vlastne dodací list mal obsahovať aby dokladom bol? Aby si mohol platiteľ vôbec mohol uplatniť daň a aby mohol uplatniť daň podľa §20/1/b).

Nerozumiem stále tomu, že keď oni vystavia doklad k zálohe a dodajú prehlásenie, to prehlásenie alebo DL , to už nemusí mať náležitostí podľa § 72? Len súčet náležitostí s dodacieho listu a Fa k zálohe má mať všetky náležitosti podľa § 72?

Máme takú skúsenosť, aj som sa to snažila v príspevku podčiarknuť, že DL spravidla obsahuje už len údaje o prevzatých množstvách tovaru a zároveň slúžiť na potvrdenie prevzatia tovaru odberateľom z iného členského štátu EÚ ... uvádza sa tam napr. aj ŠPZ auta, ktorým sa tovar na Slovensko dopravuje. Vtedy skutočne nie je možné považovať DL za faktúru, bez ohľadu na to, že v § 74 nie sú taxatívne vymenované náležitosti faktúry. Stále je tu však šiesta smernica a jej všeobecné východiská, takže žiadna kontrola nemôže takýto DL považovať za faktúru.

Vychádzajúc z praxe spravidla faktúra je aj pomenovaná ... niekedy aj dvojjazyčne, takže z hľadiska DPH vieme, ktorý doklad je pre dodávateľa dokladovaním v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.

Vždy je potrebné vychádzať z konkrétnych podmienok a každý prípad je špecifický. V pripnutých linkoch sú uvádzané iba prípady, keď odberateľ jednoducho inú faktúru neobdrží, iba faktúru k vopred vyúčtovanej platbe. Tá však v zmysle platnej právnej úpravy (a vychádzajúc zo šiestej smernice) musí obsahovať predpísané náležitosti. Vieme, že nie sú vo všetkých krajinách totožné, ale 85 % údajov je porovnateľných s naším § 72 ods. 2. Z obchodných podmienok vyplýva, čo je faktúra pre účely dane z pridanej hodnoty, kedy a ako bude vystavená. Tuzemský platiteľ dane musí vychádzať z konkrétnych podmienok a zároveň zo zákonných ustanovení nášho ZDPH.

Nevylučujem iný prípad, ale ten sa jednoducho netýka naznačeného príspevku, v ktorom sa predpokladá jediná faktúra a to faktúra k vopred prijatej platbe. Aj taký prípad môže nastať a preto bol riešený.

Pri tuzemskej je to v poriadku, lebo jemu vznikne právo odpočítať si daň, keˇˇd vznikla DP §49 atá vznikla dňom prijatia platby. Takže , nejaký vyúčtovací doklad o dodávke by mal dostať, minimálne aby to v účt.zaúčtoval, a DPH tu už nie je, takže daňový doklad fakt už netreba.
Ale pri nadobudnutí? Tam predsa potrebuje doklad o dodaní , lebo DP vzniká až podľa §20., aby sme si uplatnili DPH § 49.
To mi stále uniká, čo ním má byť, keˇd nevystaví doklad s náležitosťami podľa § 72 po dodaní.(lebo pri zálohe ešte nevie, kedy došlo k dodaniu)

Dovolila som si použiť spomínaný argument iba preto, že argumentom, či je doklad z ERP z iného ČŠ možné považovať za faktúru podľa § 74 bolo rovnako odpovedané, t.j. ak je možné doklad z ERP v tuzemsku považovať za faktúru, nemôže byť rozporované ani považovať ho za faktúru podľa § 74.
S týmto sa nedá nesúhlasiť ... a je to uvádzané aj v pripnutých príspevkoch.
Pozrite lepšie § 20 ... nie je podmienkou vzniku daňovej povinnosti doklad o dodaní, ale faktúra. A faktúra k vyúčtovaniu platby vopred tento účel môže plniť, ibaže sa dostávame do situácie, že je vystavená pred dodávkou tovaru a teda daňová povinnosť sa viaže k § 20 ods. 1 písm. a). Lenže ani dodávateľ nemá ešte vystavením faktúry splnené podmienky pre vznik daňovej povinnosti a teda deň dodania nakoniec bude totožný u dodávateľa aj odberateľa.
To nevie, ale dátum dodania nie je povinnou (a v niektorých krajinách ho neuvádzajú vôbec) náležitosťou faktúry v prípade, že je vystavená faktúra na platbu za tovar vopred v 100 % výške.
A ešte poznámka. Nikdy sa spravidla nekupuje niečo, čo odberateľ nevie identifikovať. Predchádzajú k tomu konkrétne objednávky s presným určením tovaru a faktúry k vopred prijatej platbe s odvolaním sa na tovar podľa objednávky, prípadne priamo na faktúre rozpísaný (zálohovky ich spravidla vždy obsahujú). Následne už nie je potrebné iné, iba stanoviť dátum dodania a vznik daňovej povinnosti. Ostatné údaje odberateľ má a môže si splniť všetky daňové povinnosti. Okrem toho samotné dodanie, či nadobudnutie sa nakoniec vždy vzťahuje k preprave a jej dokladovaniu, k prevzatiu tovaru a preukázaní prepravy do a z iného ČŠ. A od týchto podmienok sa odvíja samotné nadobudnutie tovaru. Nie je teda pre nadobudnutie (z vecného pohľadu) rozhodujúca faktúra. Tá by predsa duplovala známe skutočnosti, ktoré je možné zistiť aj z inej dokumentácie.

Je potrebné podčiarknuť, že celá táto diskusia sa viaže iba k 100 % platbe vopred za tovar a k faktúre vystavenej z titulu prijatia tejto platby.

Ano, súhlasím, DP maďarovi vznikne 15. deň lebo nemá doklad, Slovák to dá do DP tiež 15. deň.Maďar dostal len i prehásenie v zmysle zákona. Stále neviem, kedy by som na jeho mieste uplatnila odpočet.
Problém by nebol, keby to prehlásenie alebo DL mal náležitosti dokladu (nuž ale potom vlastne vystavujem Fa - či ju nazvem vyúčtovacou alebo DL alebo inak, to je jedno).
Otázka stojí inak. Musí DL obsahovať náležitosti Fa?Aby maďar mal právo na odpočet? Je mu vôbec na niečo tá zálohová v súvislosti s nárokom na odpočet.
Ja by som radšej prijala tú vzúčtovaciu na jeho mieste a môžemsi daňuplatniť o mesiac skôr a nemám probléms nárokom. Podotýkam,označenie "vyúčtovacia "znamená pre mňa aby mala náležitosti, bola vystavená po dodaní a aby som y nej videla, že k úhrade je 0 ... Môže byť Aj DL.
Prehkásenie prepravcu , byto asi nesplňalo podľa§19.