Toto som našla v Poradcovi Podnikateľa:
Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (pozri § 87 Zákonníka práce), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
Príklad
Zamestnanci pracujú v nepretržitej prevádzke. Fond týždenného pracovného času je 37,5 hod. Pracovná zmena je 10,5 hod., k tomu 0,5 hod. prestávka na jedenie a dve polhodinové bezpečnostné prestávky, ktoré sa započítavajú do pracovného času. Pri čerpaní dovolenky im firma započítava na jednu pracovnú zmenu 1,5 dňa dovolenky. Zamestnanci sú proti tomu, domnievajú sa, že ich firma oberá o niekoľko hodín dovolenky. Žiadajú, aby sa im dovolenku poskytovala v hodinách.
Predpokladáme, že zamestnanci pracujú v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, keďže pracujú denne viac ako deväť hodín, čím pri zachovaní 37,5 hodinového pracovného týždňa vzniká zrejme viac ako trojhodinový rozdiel v počte odpracovaných hodín v jednotlivých týždňoch. Ak zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka čerpá dovolenku, patrí mu podľa § 104 Zákonníka práce toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Ak sa počet pracovných zmien zamestnanca za celý kalendárny rok delí číslom 52 (t.j. priemerný počet týždňov v roku), vyjde priemerný počet dní dovolenky na jeden kalendárny týždeň. Tento počet sa násobí počtom týždňov dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok. Číslo, ktoré vyjde predstavuje celkový počet dní dovolenky zamestnanca s tým, že tento deň dovolenky má dĺžku jeho pracovnej zmeny, t.j. dostane náhradu mzdy za 10,5 hod. resp. viac.
Ak zamestnanec odpracuje napríklad 180 pracovných zmien za rok, potom 180: 52 = 3,5 (t.j. týždeň dovolenky tohto zamestnanca predstavuje 3,5 dňa). Ak má zamestnanec nárok na 5 týždňov, potom 3,5 x 5 = 17,5, čo je celkový počet dní dovolenky. Ak bude dovolenku čerpať po týždňoch, bude mu za každý týždeň dovolenky poskytnutá náhrada mzdy za 3,5 pracovnej zmeny x dĺžka jeho pracovnej zmeny, napr. 10,5 hod. Ak bude dovolenku čerpať po dňoch, bude to súhrnne 17,5 dňa s tým, že za každý deň dovolenky dostane náhradu mzdy v dĺžke svojej pracovnej zmeny, t.j. 10,5 hodiny.
Je pravdepodobné, že v otázke spomínaný zamestnávateľ nepostupuje doteraz uvedeným spôsobom, ale ponecháva celý počet dní dovolenky, t.j. 25 dní s tým, že vypočíta priemernú dĺžku dovolenky na jednu pracovnú zmenu, pričom deň dovolenky ráta v dĺžke 7,5, resp. 8 hodín. Podľa nášho názoru je aj takýto spôsob správny, pretože predstavuje pomer medzi dovolenkou a skutočnou dĺžkou pracovnej zmeny. Správnosť postupu je možné overiť uvedeným prepočtom. V žiadnom prípade zamestnanci nemôžu očakávať, že budú čerpať 25 dní dovolenky, pričom náhrada mzdy bude za 10,5 hodiny na jeden deň dovolenky.