Ahojte, takže také najdôležitejšie zmeny sú že od 1.8.2006 musíme ako zamestnávatelia odvádzať za dohodárov aj garančné poistenie. Chcem sa opýtať,zmenilo sa aj niečo čo sa týka zamestnávania dôchodcov v pracovnom pomere, nič som nezachytila, ale človek nikdy nevie... A ešte som postrehla,že podpora v nezamestnanosti už bude len 4 mesiace.

Neviete ako je to s dôchodcami, ktorí sú zamestnaní na základe pracovného pomeru? Viem, že sa neplatí invalidné p., PvN a teraz od 1.8.2006 aj nemocenské poistenie,otázka znie:Ak začne poberať starobný dôchodok napr. 30. júna 2006, znamená to že odvody na inv. a PvN neplatí už za mesiac jún 2006 ? Je to v nejakom ustanovení zákona o sociálnom poistení ?
Dík

A mňa by zaujímalo ako sa bude postupovať v prípade starobných a invalidných (pokles o viac ako 70 %) dôchodcov, ktorí sú zamestnaní v riadnom PP, to ich budeme (pravdepodobne) odhlásiť z povinného nemocenského poistenia, ak oni budú chcieť, tak sa dobrovoľne prihlásia na platenie nemocenského.

Zamestnávateľ v prípade dobrovoľnosti poistenca nebude odvádzať nemocenské? Len zamestnanec. Neviem si to dobre predstaviť, bude v tom zo začiatku chaos.

Myslím, že na to nie je ustanovenie v zákone o SP, ale máme písomné vyjadrenie z MPSVR alebo zo SP (teraz neviem odkiaľ, máme to v práci, tam budem najskôr v pondelok), že za celý mesiac, v ktorom začal byť StD sa už IP a PvN neplatí.

Od 1.8.2006 by mal byť nový formát registračného listu, podľa toho ako vyzerá, predpokladám, že sa bude nahlasovať zmena - od ktorého dátumu neplatí na IP a NP.
Ak sa dôchodca dobrovoľne nemocensky poistí, zamestnávateľ za neho nič na NP neodvádza odvádza si sám a mal by ak som niečo neprehliadla dostávať od 1. dňa PN nemocenské zo SP. Zároveň by mu mal zamestnávateľ platiť náhradu príjmu pri PN prvých desať dní, lenže tá sa platí z DVZ vypočítaného z rozhodujúceho obdobia podľa zákona o SP a keďže nie je nemocensky poistený tak v akej výške má zamestnávateľ platiť náhradu to naozaj netuším.

Janka, ak by si to vyjadrenie teda našla, daj vedieť. Ja som pre istotu napísal tiež na sociálnu poisťovňu dotaz a čakám na vyjadrenie.
Dík
A podľa mňa ak si budú dôchdcovia platiť dobrovoľne NP, malo by to ísť pomimo zamestnávateľov a tieto osoby by mali mať vyplatenú nemocenskú dávku hned od 1.dňa od sociálky..ale to len tak nahlas premýšlam dúfam, že bude možnosť dajakého školenia ...

Citát:
Nová právna úprava sa vzťahuje len na nemocenské dávky, na ktoré vznikne nárok po 31. 7. 2006. Na nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok pred 1. 8. 2006 a vyplácajú sa aj po 31. 7. 2006, nezaniká nárok po 31. 7. 2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podmieneného poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a to bez ohľadu na skutočnosť, či takýto dôchodok bol poberateľovi nemocenskej dávky priznaný pred 1. 8. 2006 alebo po 31. 7. 2006.

Príklad
Zamestnancovi, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý pracuje u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu, vznikne 1. 11. 2006 dočasná pracovná neschopnosť, ktorá potrvá do 20. 11. 2006.
Tento zamestnanec má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za 10 kalendárnych dní, od 1. 11. 2006 do 10. 11. 2006 v zmysle zákona o náhrade príjmu pri dočasnej PN. Od 11. 11. 2006 mu nárok na nemocenské nevzniká, pretože mu v zmysle novely zákona o SP dňa 31. 7. 2006 zaniklo povinné nemocenské poistenie.
Príklad

Zamestnancovi, poberateľovi starobného dôchodku, vznikla 2. 7. 2006 dlhodobá dočasná pracovná neschopnosť, ktorá pravdepodobne skončí až v decembri 2006.
Tento zamestnanec má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za 10 kalendárnych dní v zmysle zákona o náhrade príjmu pri dočasnej PN. Od 12. 7. 2006 mu vzniká aj nárok na nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle § 293i ods. 1 novely zákona o SP.
Osobitne sa upravuje pravdepodobný vymeriavací základ pre zamestnanca a povinne nemocensky poistenú SZČO a osobitne pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu:
– pre zamestnanca a povinne nemocensky poistenú SZČO je pravdepodobný denný vymeriavací základ definovaný ako jedna tridsatina vymeriavacieho (1/30) základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
– pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je pravdepodobný denný vymeriavací základ jedna tridsatina (1/30) minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad
Po ukončení štúdia je zamestnanec prvýkrát zamestnaný. Jeho pracovný pomer, a teda aj nemocenské poistenie vzniklo 1. 9. 2006. Od 2. 9. 2006 bude dočasne práceneschopný.
V kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nebol tento zamestnanec nemocensky poistený. Jeho pravdepodobný denný vymeriavací základ je 1/30 základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v 9/2006.

Vymeriavací základ

Vymeriavacím základom zamestnanca je na platenie poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti od 1. 8. 2006 aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
Z § 138 ods. 1 písm. c) sa vypustila náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.
V § 138 ods. 2 sa slová „poistenie do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu“ nahradili slovami „sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca“. Za slová „po zdanení“ sa vkladajú slová „okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva“, pretože v § 138 ods. 1 písm. b) sa do vymeriavacieho základu zahŕňa podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
Ustanovenie o vymeriavacom základe je zmenené nasledovne:
Podľa § 138 vymeriavací základ zamestnanca je:
a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa zákona o dani z príjmov a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu,
b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Poznamenávame, že sa rozdielne posudzuje príjem zahŕňaný do vymeriavacieho základu na účely sociálneho poistenia a na účely zdravotného poistenia.
Príklad
Zamestnávateľ prispieva zamestnancom príspevkami na doplnkové dôchodkové sporenie každý kalendárny mesiac pri zúčtovaní miezd. Príspevky zamestnávateľa, ktorými prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca:
• nie sú vymeriavacím základom na účely platenia poistného na sociálne poistenie, pretože nejde o príjem za prácu,
• sú vymeriavacím základom na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, pretože ide o zdaniteľný príjem podľa zákona o dani z príjmov, ktorý je predmetom vymeriavacieho základu na účely zdravotného poistenia.
Príklad
Zamestnávateľ vyplatil v 5/2006 zamestnancom podiely na zisku.
Podiely na zisku vyplatené v 5/2006 v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom voči platiteľovi podielov:
• nie sú vymeriavacím základom na účely platenia poistného na sociálne poistenie,
• sú vymeriavacím základom na účely platenia poistného na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, pretože ide o zdaniteľný príjem podľa zákona o dani z príjmov. [Je to tak i napriek tomu, že podľa zákona o dani z príjmov sú podiely na zisku vyplatené zamestnancom bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti od dane oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov.]
Príklad
Zamestnávateľ vyplatí v 9/2006 zamestnancom podiely na zisku.
Podiely na zisku vyplatené po 1. 8. 2006 v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom voči platiteľovi podielov:
• sú podľa novelizovaného § 138 zákona o sociálnom poistení vymeriavacím základom na účely platenia poistného na sociálne poistenie,
• sú vymeriavacím základom na účely platenia poistného na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, pretože ide o zdaniteľný príjem podľa zákona o dani z príjmov.

Nárok na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

Nárok na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je podmienený vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti a získaním obdobia nemocenského poistenia najmenej v rozsahu 270 kalendárnych dní v posledných 2 rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Z toho dôvodu sa od 1. 8. 2006 pre nárok na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osobe novoustanovuje, že do 270 dní nemocenského poistenia sa započítavajú len kalendárne dni dobrovoľného nemocenského poistenia a nezapočítavajú sa kalendárne dni nemocenského poistenia získané z výkonu činnosti zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO. Touto zmenou sa zabezpečuje ochrana systému nemocenského poistenia pred jeho zneužívaním fyzickými osobami, ktoré do systému nemocenského poistenia môžu kedykoľvek dobrovoľne vstúpiť a dobrovoľne z neho vystúpiť.
Príklad
Osoba je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou. Aby jej vznikol nárok na nemocenskú dávku, musí v posledných 2 rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti byť dobrovoľne nemocensky poistená a platiť poistné na nemocenské poistenie najmenej 270 dní.

Prerušenie sociálneho poistenia

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia má právne účinky zániku tohto poistenia a skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia má právne účinky vzniku tohto poistenia. Táto skutočnosť ovplyvňovala aj určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok podľa právnej úpravy účinnej do 31. 7. 2006 tak, že ak sociálna udalosť podmieňujúca nárok na nemocenské dávky vznikla po skončení prerušenia povinného nemocenského poistenia, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa zisťoval z nového rozhodujúceho obdobia. Pri jeho určení sa zohľadňovalo skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia ako vznik nového nemocenského poistenia.
Od 1. 8. 2006 prerušenie povinného nemocenského poistenia nemá vplyv na určenie rozhodujúceho obdobia.
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) podľa § 54 ods. 1 až 4 sa § 26 ods. 5 nepoužije, čo znamená, že dôvodom na prepočítavanie výšky DVZ nebude prerušenie sociálneho poistenia zamestnanca. Táto zmena zabráni zneužívaniu prostriedkov nemocenského poistenia.
Príklad
Pred očakávanou dlhodobou pracovnou neschopnosťou (napr. plánovaná operácia) inštitút prerušenia poistenia zamestnancovi umožňoval do 1. 8. 2006 zvýšiť DVZ na účely výpočtu sumy náhrady príjmu pri dočasnej PN a nemocenského, ak po prerušení poistenia dosahoval vyšší vymeriavací základ ako v rozhodujúcom období, ktorým je spravidla predchádzajúci kalendárny rok. Pred nástupom na dlhodobú PN si mohol poistenec prerušiť sociálne poistenie, teda ovplyvniť výšku DVZ vo svoj prospech.
Príklad
Zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu od 15. 8. 2004, čerpal 4 dni neplatené voľno od 26. 6. 2006 do 29. 6. 2006. Dňa 8. 9. 2006 mu vznikne dočasná pracovná neschopnosť.
Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je obdobie od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005.
Podľa § 54 ods. 6 sa z počtu dní rozhodujúceho obdobia, v ktorom sa zisťuje denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, odpočítavajú dni, počas ktorých zákon o sociálnom poistení vylučuje povinnosť platiť poistné, teda dni, za ktoré sa poistné neplatí. Ide o obdobia uvedené v § 140 zákona o sociálnom poistení (napr. obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo výplaty nemocenského dobrovoľne nemocensky poistenej osoby).
S účinnosťou od 1. 8. 2006 sa z počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítavajú aj dni, v ktorých bolo prerušené povinné nemocenské poistenie, pretože počas prerušenia povinného nemocenského poistenia toto poistenie netrvá, a teda nie je ani povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie.
Príklad
Zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu od 1. 1. 2004, čerpal 10 dní neplatené voľno od 1. 3. 2005 do 10. 3. 2005 a od 1. 7. 2005 do 20. 7. 2005 bol dočasne práceneschopný. Dňa 15. 9. 2006 mu vznikne dočasná pracovná neschopnosť.
Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je obdobie od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005. Z počtu dní rozhodujúceho obdobia, v ktorom sa zisťuje DVZ na určenie výšky nemocenskej dávky, sa odpočítavajú dni, počas ktorých zákon o sociálnom poistení vylučuje povinnosť platiť poistné, teda:
365 -10 -20 = 335 dní
Počet dní rozhodujúceho obdobia je v tomto prípade iba 335 dní.
Novela mení a dopĺňa § 26 zákona o SP tak, že:
– v ods. 1 písm. e) sa spresňuje prerušenie poistenia v období, v ktorom poistenec – muž, čerpá rodičovskú dovolenku podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Ku spresneniu dochádza vzhľadom na to, že podľa pracovnoprávnych predpisov muž – zamestnanec, v prípade starostlivosti o dieťa nečerpá materskú dovolenku, ale rodičovskú dovolenku. Mužovi sa povinné poistenie prerušuje až po vyčerpaní materského;
– ods. 3 a 4 sa dopĺňa tak, že sociálne poistenie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
U zamestnanca sa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a u SZČO sa povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie preruší odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, teda v období, keď už poistenec nemá nárok na nemocenské. Je to tak aj v prípade prerušenia povinného poistenia, ak potreba ošetrovania zákonom určeného okruhu fyzických osôb alebo starostlivosť o dieťa trvá dlhšie ako 10 kalendárnych dní.

Nárok na dávku v nezamestnanosti

S účinnosťou od 1. 8. 2006 zákon o sociálnom poistení ustanovuje osobitné podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti pre poistenca, ktorý pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol zamestnancom v pracovnom pomere na určitú dobu. Tento poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti po splnení týchto dvoch podmienok:
– v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol najmenej 2 roky poistený v nezamestnanosti výlučne z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý bol uzatvorený na určitú dobu, alebo v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov získal najmenej 2 roky poistenia v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu spolu s obdobím dobrovoľného poistenia v nezamestannosti a
– v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov nebol povinne poistený v nezamestnanosti ani jeden deň z iného výkonu činnosti zamestnanca [napríklad z činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitú dobu, z činnosti zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere a ďalších činností, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 1 písm. d) až i) zákona o sociálnom poistení].
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje tomuto poistencovi počas 4 mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov.
Od 1. 8. 2006 skutočnosťou podmieňujúcou zánik nároku na dávku v nezamestnanosti je aj priznanie starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru

Od 1. 8. 2006 už nebudú pre náhradu mzdy plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru platiť pri plnení odvodových povinností na sociálne poistenie dva režimy.
Nebude sa rozlišovať:
– či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu (kedy patrila do vymeriavacieho základu v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola vyplatená, so zohľadnením maximálnej výšky vymeriavacieho základu v príslušnom kalendárnom mesiaci),
– alebo či bola vyplatená po skončení poistného vzťahu, kedy sa už do vymeriavacieho základu nezahŕňala, pretože bola vyplatená po skončení poistného vzťahu.
Z dôvodu, aby poistenec nebol znevýhodňovaný pri svojich nárokoch zo sociálneho poistenia, sa ustanovuje režim určenia vymeriavacieho základu a platenie poistného z náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru bez ohľadu na to, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu alebo po jeho skončení. Tento osobitný režim platí aj pre zamestnanca, aj pre jeho zamestnávateľa.
Podľa doplneného § 139a, v prípade, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý takýto kalendárny mesiac; § 138 ods. 1 až 3, 10 až 17 a 23 platí rovnako.
Príklad
Zamestnávateľ skončil neplatne pracovný pomer so zamestnancom. Na základe súdneho rozhodnutia zamestnávateľ vyplatí tomuto zamestnancovi v 9/2006 náhradu mzdy za 9 mesiacov v sume 180 000 Sk.
Vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu, teda 20 000 Sk/mesiac. Zamestnanec aj zamestnávateľ zaplatí poistné z mesačného vymeriavacieho základu. Zamestnávateľ podá opravné mesačné výkazy poistného a preddavkov za príslušné kalendárne mesiace, za ktoré bola náhrada mzdy zamestnancovi vyplatená.

Tu je to vyjadrenie zo SP k plateniu poistného v mesiaci kedy sa zamestnanec stal starobným dôchodcom. Ak Ti ale príde novšie vyjadrenie, budem rda, ak ho priložíš, alebo napíšeš, či sa niečo nezmenilo.

Zmeny vo vedení ELDP od 1.8.2006.

V Zbierke zákonov vyšiel Nález Ústavného súdu SR k novele zákona o SP:
http://www.zbierka.sk/ciastka.asp?ro=2006&cc=171

Aké zmeny?

Už som tie zmeny objavila. Ak by niekoho zaujímali:
Zmeny vo vedení evidenčného listu dôchodkového poistenia

Rodičovská dovolenka muža

Podľa právnej úpravy platnej do 31. júla 2006 sa prerušilo povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom poistenec čerpal rodičovskú dovolenku. Kým žena čerpá rodičovskú dovolenku obvykle po skončení materskej dovolenky a po zániku nároku na materské, mužovi sa spravidla materské poskytuje počas rodičovskej dovolenky. S účinnosťou od 1. augusta 2006 sa povinné dôchodkové poistenie muža prerušuje v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku len, ak nemá nárok na materské.

Z uvedeného vyplýva, že od 1. augusta 2006 je potrebné u muža v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od - do” na evidenčnom liste dôchodkového poistenia (ELDP) vykázať aj obdobie čerpania rodičovskej dovolenky, počas ktorého má nárok na materské. Neuvádza sa len obdobie poskytovania rodičovskej dovolenky bez nároku na materské.

Dočasná pracovná neschopnosť po 52 týždňoch

S účinnosťou od 1. augusta 2006 sa poistencovi prerušuje povinné dôchodkové poistenie aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. Obdobie od prvého dňa po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré trvalo po 31. júli 2006, sa neuvádza v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia od - do” na ELDP.

Príjem z neplatne skončeného pracovnoprávneho vzťahu

Ak súd po 31. júli 2006 rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu pripadajúca na jednotlivé kalendárne mesiace. Po rozhodnutí súdu zamestnávateľ dodatočne vyhotoví ELDP za obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého bol neplatne skončený právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. V rubrike vymeriavacieho základu sa uvedie príjem pripadajúci za príslušný rok, resp. časti príjmu pripadajúce za príslušné roky, teda bez ohľadu na to, či a kedy bol tento príjem vyplatený.

Zápis údajov v roku 2006

Suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok sa po 31. júli 2006 určí za rovnakých podmienok všetkým poberateľom starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa musí mať v takýchto prípadoch k dispozícii sumy vymeriavacích základov osobitne od 1. augusta 2006. Zamestnávatelia na ELDP poistencov narodených pred 1. januárom 1951 vykonajú zápis údajov za rok 2006 osobitne za obdobie do 31. júla a osobitne od 1. augusta.

Priznám sa, že sa mi nechce čítať tie siahodlhé články, ktoré sú tu prezentované, ale našla som čosi o novom sociálnom poistení. Ak ste to už preberali, videli, či našli, tak ma upozornite, tento príspevok vymažem.
http://www.dochodok.gov.sk/prilohy/brozura2006.pdf

Ide len o starobných dôchodcov, alebo aj dôchodcu, poberajúceho výsluhový dôchodok?

V prvom priklade uvádzate, ze zamestnancovi, ktorý poberá SD a DPN mu vznikne od 11.11.2006, má nárok na 10 KD náhrady príjmu pri DPN. Z čoho sa bude počítat náhrada príjmu, ked od 1.8.2006 zamestnacovi, ktorý pobera SD zaniká nemocenské poistenie, tzn. že sa mu vôbec neurčí VZ NP, z ktorého sa počíta DVZ pre určenie výšky náhrady príjmu.

Ako som tam uviedla v úvode , že to je "citát" zo zmien v soc. poistení od 1.8.2006.
tam je jasne uvedené, že SD môžu byť " dobrovoľne " poistení, t,z, , že platí čo je s červeným vyznačené, že im sa bude rátať 1/30 ako právdepodobný základ.
ale to som zvedavá ako nám to dokážu, že sú "dobrovolne" poistení, asi nám budú musieť predložiť nejaké potvrdnenie zo Soc. posťovne.
ale tam platí, že majú byť 270 kal. dní poistení, tuším ak som tomu dobre rozumela.
nech sa ešte k tomu vyjadria aj druhí