Ja som mala rada oskarky- farebné tvrdšie gumené cukríky a askot ( trojfarebná v tégliku) zmrzlinu a tuším aj tie chrumky boli viac orieškové ako je tomu dnes . Slivkové furé som kúpila keď som mala narodky za 3kčs ( tie boli najdrahšie) ale Slávie som mala radšej

Ja som si kupovala "Milánsku zmes", krumplový cukor a "hořické trubičky"

a neviete nahodou ako sa volali tie cukriky, co boli vnutri matove a zvonka cokoladove? nie som si ista ci to neboli tusim spicky?
a v sobotu boli " velke nakupy na tyzden"
my sme chodili so starym kocikom po brachovi " sportak" to bol
teraz je "sportak" troska nie co ine
a na jar sa v kazdej zahrade rezal salat, kazdy kazdemu chodil pomahat a ukladal sa do zelenych bedniciek,a niekedy boli aj take bordove, ktore sa stale polievali a rano, ked som cupitala do skoly, tak chodilo nakladne auto a zbieralo bednicky, donieslo prazdne a poobede sa rezalo zas
babka nosila take cierne kapce vpredu na zips, v zime som jej ich brala lebo sa dobre smykali po snehu

...voňavky - Živé kvety /orgován, konvalinky.../, ružový olej z Bulharska, Fááááááááčka - spray aj mydlá, také melírované /zelené, modré/....na strednej škole som mala takú voňavku v tvare trpazlíka a odspodu bol uzáver, bolo ich viac druhov /asi 7/...dobre je tak pospomínať...

...neskutočne ma rozčuľujú tieto reklamy, ani sa to nedá prepínať, lebo aj na inom programe to dávajú a dokonca aj v rádiu to ide, trápne a budeme ich počúvať až do Vianoc...

Nie som z tych co by zvykli porovnavat vcerajsok s dneskom, ale pripojila som sa k teme "Pre pamatnikov" tak ako kazdy z vas. Prave naopak, lezie mi na nervy ked sa minulost vytahuje spat. Mnohe sudruzky ucitelky uz nikoho netrapia ale este niektore z nich tesne pred dochodkom stale ucia nase deti v tej istej skole a v nedelu najhlasnejsie spievaju v kostole.
Niekto ma pekne spomienky a prajem mu ich, ale nie vsetci ich maju. A cuduj sa svete, opat su aj zato kritizovani.
Samozrejme, ze aj dnesok rozculuje, nikdy nebudeme s nicim spokojni, taka je realita, ale dnes facka od ucitelky alebo od farara sa riesi inak.


Na konvalinkove vonavky na Velku noc moj nos nikdy nezabudne

[QUOTE=marina8;1203218]a neviete nahodou ako sa volali tie cukriky, co boli vnutri matove a zvonka cokoladove? nie som si ista ci to neboli tusim spicky?

To boli pepermintky, špičky boli z vnútra také kokosové

...to aj mňa rozčuluje a preto teraz keď vidím na obrazovke nápis reklama, vypínam zvuk.

Ako môj dvojročný syn bol jediným dieťaťom v meste, ktoré malo originál rifle: Vtedy ste ich skrátka pre také dieťa nekúpili, ale môj otec vedel výborne po nemecky a tak chodil ako tlmočník so zájazdami Čedoku. A urobil to takto: Zájazd bol do Fínska cez Moskvu. V Moskve vymenil dve mydlá (!!!!!) za fľašu moskovskej vodky a vo Fínsku tú fľašu vodky za detské rifle. A bolo. No povedzte, to bol obchod!!!!!

Alebo aj v autobuse ..

Ahoj Aďuško , poď vylízať čokoládu z panvice , či tak dajako .....čistý koniec ... .......diaľkáč okamžite funguje

Cigánky sme ich volali , alebo aj filcáky.... / cca 60 Kčs stáli /

no uz som pomaly z toho uplne na nervy, ved najprv mi strikovany sob ponuka mobil, potom ma teta z providentu presviedca, ze ked nekupim kocik cez nich tak to urcite olutujem, zrazu vyskoci " bruno" z " polystyrenoveho snehu" a ukazuje vysavac a kadeco este, potom musim spracovat info, ze lidl je najlacnejsi, ze najlepsi idu za nami, ze nie som taka pekna ale vsetko je vlastne maybeline ale v konecnom dosledku ja za to stojim

ano v madarsku prve impulzy, vzdy som sa snazila zapamatat, ktory mam doma a ktory este nie normalne zbierka, potom sa objavili aj prve rexony, taka ruzova
a pamatate sa na vychytavku farebnych hunatych pulovrov s " polonorskymi" vzormi? vsetci ich chodili kupovat do madarska k tomu ked bola riflova sukna z trhu v gyori tak absolutna spica
a prve umele stipce do vlasov
a partizansky samopal - to bola jaka sutaz? jak sme to prezivali
a mam pocit, ze kazda zena dovrsenim veku 30 si ostrihala vlasy a dala trvalu to bolo strasne, bud sa nosili " helmy" alebo " baran" na na hlave
a pasikave tesilaky
a spartakiada
ein kessel buntes
zrnity tom a jerry nejakym nedopatrenim chyteny na nasom telkaci, videla som figu rozumela este vacsiu, ale vobec to nevadilo
a spievali sme: nech ziarivo nam slnko svieti, lucami zhrieva mieru kvet
a sok bol pre mna, ked umrel breznev, tak nas nahnali v skole na chodbu a povinne sme smutili

puding z hrnca
este musis trenovat

ale milanska zmes bola draha, ze?

na tú dobu určite, ale milovala som ju, stála, ak si dobre pamätám okolo 16 Kčs.

Na spartakiádu mám veľmi dobré spomienky...., cvičila som ju a bola aj v Prahe v roku 1985, tá bola aj posledná a frčal Elán a pesničky ako Kráľovná bielych tenisiek, Slobodná, Stužková, Tanečnice z Lúčnice a pod. a spievali sme si ich do zblbnutia vo vlaku z Ba do Prahy.

elan, ale uz sa dral aj peter nagy a " profesor indigo" a kristinka a mala som kazetu sandry z madarska a magnetak JVC z tuzexu
a do nemoty sme si pustali OPUS -life is life, na na na na na
na kolotococh ked boli hody sme si kupovali nalepky abeceda smoulovia
v kazdej obci postavili " nakupne centrum" - skareda biela kocka, kde vedla seba predavali pancuchy a cizmy a pri vedlajsom pultiku latkove vreckovky a kosele a uteraky
vo vedlajsich dverach bola drogeria a elektro
na telocvik chlapci mali cervene trenirky a dievcata tie hnusne modre
boli pasky Emgeton a kto mal niekoho v cudzine tak sa dostal aj k BASF-kam, tie medzi ludmi predavali za hnusnych vtedy 90-100 KCS 90-tku

[QUOTE=ajale;1203357]
Samozrejme, ze aj dnesok rozculuje, nikdy nebudeme s nicim spokojni, taka je realita, ale dnes facka od ucitelky alebo od farara sa riesi inak.

rozpravala som sa s jednou pani ucitelkou a ta mi vravela prihodu zo skoly, ze nespokojny otecko prisiel riesit veci do skoly s " devinou"
teda mas pravdu, skutocne sa to dnes riesi inak

A aká by sa ti páčila ??
Inak ja som z nich už tiež alergicky vyhádzaná!!

Z predchádzajúcich čias si pamätám: Výhodný nákup, pod jednou strechou výhodný nákup- PRIOR!

.......čo neštípe v očiach, o pene zo šľahačky z vôňou ovocia, čo takto skúsiť šampón aj penu tuti fruti-
To sú vychytávky z reklám z čias komunizmu

Keď som bola deviatačka, tak každý piatok som chodila kupovať mäso. Vždy po skončení vyučovania, som prišla pred mäsiarstvo a čakala, kým o druhej otvoria. Nerada som tam chodila, bol tam taký mladý mäsiar a mne bol veľmi nesympatický. Ale aspoň som sa naučila rozoznávať druhy mäsa.
S bratom sme mali radi také pendrekové cukríky, oblievané cukrom (boli to také tenké šúľčeky), bolo ich v sáčku strašne veľa a stáli len 3 Kčs. Potom ich nejaký čas vyrábali JOJO, ale už ich tam bolo menej, a neboli také dobré. Teraz sú dostať len od Hariba a tie sú zase veľmi drahé. Každá doba so sebou prináša aj niečo zlé aj niečo dobré. Za pár rokov možno budeme spomínať, že v roku 2009 nebolo až tak zle.
Ešte si pamätám, že naše čokolády boli veľmi dobré. Keď som ochutnala čokoládu zo zahraničia, pripadala mi akoby mydlová. Teraz ani tie čokolády pomaly nestoja za reč. Mojim deťom som kupovala termixy (čokoládový, pistáciový ...) stáli 1,90 Kčs a boli veľmi chutné. Niekedy som si ich kúpila aj pre seba Teraz tie mliečne výrobky, no nič moc. Celý život sme doma používali na varenie masť. Veď aj naši starí rodičia ju používali a dožili sa dlhého veku. Po revolúcii nás od používania masti či živočíšneho masla odhovárali, že je to nezdravé. A za pár rokov po ... už to nezdravé nie je.
V zamestnaní bývali BSP (brigády sociálistickej práce). Bolo to určite aj o plnení plánu, ale ľudia sa akosi viac stretávali, neboli takí "len pre seba", ako je tomu dnes. Spomínam si, že som na strednej škole maturovala vo zväzáckom oblečení, dokonca aj pri odovzdávaní maturitných stužiek sme boli vo zväzáckom

Ešte si pamätám, ako sme chodili do pionierskych táborov. Trvali 3 týždne a vždy som sa strašne tešila. Dostala som sa aj na také miesta, kde som sa potom už nikdy nedostala. Bola som na východnom Slovensku, západnom, dokonca som bola aj v NDR. Moji rodičia, neboli nejakí "zazobaní" (otec v ZTS robil sústružníka a mama bola v závodnej poliklinike zdravotná sestrička), boli párkrák v zahraničí. Síce len v socialistickom bloku, ale vždy boli veľmi spokojní. Mali sme kde bývať, a keď som sa vydala, tak sme od závodu dostali byt. Síce sme si museli zobrať pôžičku (24 000 Kčs), ale mohli sme si vybrať, či chceme 2, alebo 3-izbový byt. Celý byt sme splácali v "anuite" bytovému družstvu, ale tá suma bola veľmi zanedbateľná. Po 23 rokoch som si byt odkúpila. Moje deti si museli zobrať hypotéku a budú ju splácať 30 rokov. Určite to ale nie je taká "zanedbateľná" suma, ktorú som platila ja. Otvorili sme sa síce "svetu", ale s týmto otvorením sa k nám dostávajú aj niektoré škodlivé výrobky.