Doporučuji do pozornosti:
Obnova panelových budov v právnych a technických predpisoch v Slovenskej republike Datum: 19.1.2012 |
Autor:
prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD. Existujúci fond budov Spotreba tepla na vykurovanie za rok je určená na 1 m
2 mernej plochy, pričom je stanovená rovnako, ako celková podlahová plocha, z celkových vonkajších rozmerov budovy. Na hodnotenie skutočnej spotreby tepla (teda energetickej náročnosti bytových domov) sa využili poznatky z databázy bytových domov so zisteniami za obdobie rokov 1994–2003 [3]. Priemerná spotreba tepla na vykurovanie pre celé Slovensko bez ohľadu na typ, konštrukčný systém alebo stavebnú sústavu a lokalitu výstavby je 114,8 kWh/(m
2.a).
Najvyššiu priemernú spotrebu tepla 131,7 kWh/(m
2.a) mali domy murované a z tehloblokov.
Najnižšiu priemernú spotrebu tepla 99,7 kWh /(m
2.a) majú panelové bytové domy postavené od roku 1983 do roku 1993 (ojedinelouskutočnená výstavba do roku 1999), teda v období s prísnejšími požiadavkami na tepelnotechnickú kvalitu obvodových plášťov podľa normy platnej od roku 1984 do roku 1992. Uvedená hodnota sa uvažovala ako základ pre určenie referenčnej hodnoty fondu budov Rs. Byty postavené od roku 1992, ktoré predstavujú najmä novšie byty postavené po roku 1999 v neunifikovaných stavebných sústavách, majú spotrebu tepla 101,9 kWh /(m
2.a).
Určenie hornej hranice energetickejtriedy D (106 kWh/(m
2.a)) vyplýva zo štatistického hodnotenia spotreby energie na vykurovanie za obdobie 1995–2003 upravenej na normalizovaný počet dennostupňov 3422 K.deň.
Významnou obnovou pri dosiahnutí energetickej triedy B (horná hranica 53 kWh/(m
2.K)) sa potreba energie zníži o 50 %, čo reprezentuje úsporu tepla na vykurovanie.
V závislosti na konkrétnom type, konštrukčnom systéme alebo stavebnej sústave, v ktorýchboli postavené bytové domy a rozsahu vykonania stavebných úprav vyplývajúcich z významnej obnovy (zateplenie obvodového a strešného plášťa, výmena otvorových konštrukcií, zateplenie deliacich konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi, obnova vykurovacieho systému, vrátane hydraulického vyváženia sústavy a zabudovania regulácie v zásobovaní teplom, obnova systému prípravy teplej vody) je možné dosiahnuť 30 až 60 % úspory tepla.
Splnenie nových požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov podľa prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti 2010/31/EÚ vyžaduje zavedenie nových požiadaviek aj na tepelnotechnické vlastnosti stanovením požiadaviek na normalizované hodnoty súčiniteľa prechodu U vo W/(m2.K) prerôzneúrovne výstavby (nízkoenergetická, ultranízkoenergetická, pasívna a výstavba s takmer nulovou spotrebou energie). Vyžaduje to aj zmenu energetického kritéria zohľadňujúceho uvedené úrovne výstavby. Splnenie požiadaviek na minimálnu požiadavka na energetickú hospodárnosť vyžaduje zohľadniť aj vplyv faktora tvaru na potrebu tepla na vykurovanie.
Pokračování….. http://stavba.tzb-info.cz/regenerace...skej-republike