Hoci nie som dôchodkyňa, zopár krát som sa zúčastnila na takejto akcii, tak sa s vami podelím o moje skúsenosti.
Prvá bola ešte začiatkom 90-ych rokov, 1993, možno 1994 – prišiel mi do schránky malý letáčik veľkosti tretinkovej obálky, že sa usporiada výlet do neďalekej pražiarne kávy v AT a potom je návšteva Schopping City Sud, priznám sa, zaujalo ma to. Zavolala som známej, odsúhlasila.
Aké bolo naše prekvapenie, keď sme nezatočili na štátnu hranicu, ale autobus zastavil v nejakom športovom dome, v Devíne (?). Nič naokolo, len hracia plocha a tento dom. Predvádzali nám hrnce, dokonca v nich aj pripravovali jedlo a mnohí si aj pochutnávali. Ja som bola dosť rozčarovaná, pretože som kupovať nič nechcela, bola som nažhavená na tú pražiareň kávy. V tom čase som bola ešte fajčiarkou, tak sme s malým hlúčikom trávili čas predvádzania pred vchodom do budovy, fajčili a svorne nadávali na „cestovku“. No nepomohli sme si, pretože na spodku letáku bolo uvedené, že počas výletu budeme účastníkmi predvádzania výrobkov – no to som pochopila tak, že budú predvádzať výrobky tej pražiarne. Po (celkom dobrom) obede sme vyštartovali smerom k pražiarni, prišli sme akurát „na fajront“, pracovná doba práve skončila, tak sme si v podnikovej predajni dali kávičku, každý sme dostali kilo kávy, ja som si ešte kúpila malého plyšáčika (asi tu začala vášeň pre zbieranie macíkov), previezli sme sa do SCS a večer domov. Za cenu, ktorú výlet stál, som mala obed, ľúto mi bolo len zbytočne minutej dovolenky.
Nasledujúce 2 prezentácie mi padli do lona celkom neočakávane, veľmi skoro po tejto, takže som bola už nacvičená – konali sa však v reštaurácii neďaleko môjho bydliska. Na obe ma pozvali moje známe slovami „vyhrala som večeru pre 10 ľudí, prosím ťa, príď, inak mi to prepadne“ – tak som šla. Toto našťastie netrvalo tak dlho, cca 3 hodiny a dostali sme aj večeru. Na jednej predvádzali predražený perličkový kúpeľ (podobným, ale nepredražený, som už doma mala) a na druhom nádoby, nikto z prítomných si nič nekúpil.
Potiaľto boli prezentácie vždy veľmi slušne vedené, prednášajúci boli príjemní.
Na - zatiaľ - poslednú (a dúfam, že už ma na žiadnu nikto neuprosíka) som sa dostala zas na prosenie známych, vraj im prišiel letáčik ... a je tam výlet loďou po Dunaji a pani ešte v Bratislave nikdy nebola (!) ... vraj či nejdem aj s mojim manželom s nimi. Tak sme šli. Oblbovali návliečkami z ovčieho rúna a plachtou s podšitým magnetickým pásikom, ktorý ruší vplyvy poludníkov, ak spíme naprieč nimi
Natrafila som na spolužiačku, tak mi čas príjemne ubiehal – aké však bolo moje prekvapenie, keď títo moji známi kúpili aj plachty a aj návliečky a to až na 3 postele, no v cene, že sa mi až oči pretáčali. Darmo sme ich odhovárali, nedali si povedať, zbytočné boli naše argumenty, že v tej cene zaplatia obedy všetkým zúčastneným plus cenu dopravy plus plat prednášajúceho. Mimochodom onedlho som také isté videla v normálnej predajni za 1/3 cenu.
Na tejto predvádzačke bol prednášajúci veľmi agresívny, robil si posmešky z prítomných, kričal po nich, jeden pán si vytiahol kameru, dobehol k nemu, skoro mu ju rozbil. Mala som z neho dojem, že je naverklíkovaný a musí svoje odrapotať, za akúkoľvek cenu. Môžem len potvrdiť, že to, čo je v dokumente, nie je vymyslené.
To, že si tam niekto niečo kúpi, nie je ani čudo, prednášajúci sú na to cvičení, aby predali čo najviac, ale to, že predávajú podradný tovar za dvoj-trojnásobok riadneho, kvalitného, tak to už hraničí s trestným činom podvodu a dúfam, že takýmto čoskoro klepnú po paprčkách.