účtovník 007

....,alebo ako som sa rozumom pripravila o výhru.

Deň prvý:
Prichádzam domov ustatá, vlečiem igelitku proviantu pre moje hladné krky a pripravujem sa na množstvo "mamííííí".
Otváram dvere a....

„Mamíííí! Volala 3 x nejaká teta a chcela sa s tebou rozprávať.“
„Čo chcela?“
„Neviem“
„Hmmm, zavolá neskôr.“

Deň druhý:
Ako prichádzam domov a čo vlečiem vynechám.

„Mamíííí! Volala 2 x zas tá teta a chcela sa s tebou rozprávať.“
„Nepovedala, čo chcela?“
„Nie.“
„Hmmm, zavolá neskôr.“

Deň tretí:
"Mamíííí! Tá teta volala zas a povedala, že Ti zavolá večer."

Rozmýšľam, čo asi chcela.
Večer sedím pred televízorom, v ruke držím pohár Tramínu červeného a už 7-krát pozerám Román pro ženy (mala som zas blbec deň a to mám ako relax). Zrazu zvoní telefón.

"Dobrý deň pani XY. Mohla by som Vás obrať o chvíľku Vášho drahocenného času?“

Nakoľko som v ten deň čítala na blog.sme, aký ťažký život majú anketárky, tak súhlasím. Veď každá práca je práca.

A tak odpovedám na otázky týkajúce sa mojej životosprávy, spánku, operácií, prevraciam očami pri pohľade na moju zdraviu prospešnú večernú pohodu a s dobrým pocitom ukončím hovor. Naberiem hrsť doma pripravených pukancov, zaženiem myšlienku, či je to zdravé a ďalej si liečim dnešnú depku pri onom románe.

Bola by som na ten telefonát aj zabudla, keby ma za 3 týždne nečakalo prekvapenie.

„Mamíííí! Volala 3 x nejaká teta a chcela sa s tebou rozprávať.“
„Čo chcela?“
„Neviem.“
„Hmmm, nech mi dajú všetci pokoj.“

Zrazu večer zazvoní telefón a moja dcéra mi podáva sluchátko, na konci ktorého čaká oná teta.
„Dobrý večer pani XY. Pamätáte sa, ako ste nám odpovedali na otázky o zdravej životospráve?“

Pravdaže si pamätám, veď som toho Tramínu vtedy až tak moc nevypila.

„Chcem Vám oznámiť radostnú správu, vylosovali sme Vás a vyhrávate deku za 4-tisíc korún!“

Skoro mi zabehne chleba so šunkou, ktorý v rýchlosti tlačím do seba, lebo som v práci celý deň nejedla. To ešte netuším, že mi zabehne niekoľko krát.

„Kedy by sme Vám mohli cenu odovzdať?“

No čo najskôr, myslím si, veď radiátory mám len vlažné, deka by sa hodila. A ako by ma hriala taká za štyri tisíc.

„Viete, ale prevzatie ceny je viazané na to, že pozvete k Vám ešte 2 manželské páry. A náš zástupca Vám predá ešte veľa iných darčekov.“

No tak to ma podrž. Začne mi stúpať hladina adrenalínu v krvi. Pani na druhej strane cíti, že sa niečo deje a snaží sa ma ešte uchlácholiť.

Nadychujem sa a začínam ja svoj monológ.

„ Viete milá pani YX, Vám nestačí, že som Vám venovala svoj drahocenný čas (samozrejme jej neprezradím, že som vtedy bulila pri Románe pro ženy), Vy ma chcete ešte aj sprosto zneužiť? Čo je to za výhru, ak je k nej viazaná povinnosť?“

Ešte chvíľu nepustím tú vystrašenú pani na druhej strane k slovu.

„A viete čo, venujte tú moju výhru nejakému inému sprostému. A ak mi ešte raz zavoláte, pošlem Vás rovno do horúcich pekiel.“

Zložím sluchátko a dušujem sa, že žiaden blog.sme ma viac nepresvedčí odpovedať na otázky cez telefón. Moje deti na mňa hľadia s vypleštenými očami, asi ma ešte nepočuli takto telefonovať.
Tresnem dverami na kuchyni, sedím za stolom, myslím na úžasnú deku a uvažujem, prečo ma môj rozum pripravil o výhru. Nič to, pustím si 8-krát Román....ale to ste už počuli.