Podaj znova návrh na vklad.
Súdy si zle vykladali § 47 občianskeho zákonníka, že vraj treba každú zmluvu vložiť do katastra vkladom do 3 rokov od uzavretia, teda účinnosti. V súčasnosti je už veľa judikátov, že to platí len pre tie zmluvy, ktoré nadobúdajú účinnosť po schválení určitého orgánu (napr. prevod majeteku štátu).
Pozri napr. odpoved ústredného orgánu štátnej správy v katastrálnom bulletine:
Bulletin 1/2012
Otázka č. 3:
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 184/2005 rozhodnutie správy katastra nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 47 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že návrh na vklad možno podať aj po uplynutí troch rokov od uzatvorenia zmluvy bez toho, aby sa aplikovalo ustanovenie § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Opačný názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 21.9.2011, sp. zn. 2Sžo/248/2010.
Ako má teda postupovať správa katastra, ak sa návrh na vklad podá po uplynutí troch rokov od uzatvorenia zmluvy?
Odpoveď:
Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
Dôvodová správa k príslušnej novele OZ konštatuje, že účinnosťou zmluvy sa rozumie možnosť domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Právny názor zhodný s právnym názorom obsiahnutým v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 184/2005 vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v v rozsudku zo dňa 26.2.2006, sp. zn. 2 Cdo 196/2005.
V jednej z učebníc občianskeho práva sa uvádza, že „v dôsledku zmien v právnom poriadku a podstatne širšieho chápania zmluvnej autonómie sa ustanovenie § 47 v súčasnosti javí ako nadbytočné,“ a že „platné právo nepozná prípad, v ktorom by sa na účinnosť súkromnoprávnej zmluvy vyžadovalo rozhodnutie príslušného orgánu.“ (Lazar, J. a kolektív: OBČIANSKE PRÁVO HMOTNÉ. Bratislava, IURA EDITION, a. s. 2006. s. 122)
Z hľadiska komparatívnej metódy výkladu práva možno spomenúť, že podľa Ústavného súdu Českej republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 201/96 zo dňa 7. 10. 1996) návrh na vklad do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej dobe, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. V inom náleze Ústavný súd Českej republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 331/98 zo dňa 12.6.2000) zdôraznil, že je potrebné s ohľadom na ustanovenie § 133 ods. 2 OZ oddeliť záväzkovoprávne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecnoprávnych (vecných) účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnej veci.
V českej odbornej literatúre sa uvádza, že ustanovenie § 47 OZ sa v podmienkach trhového hospodárstva stalo obsolétne a teda nepraktické; zároveň sa zdôrazňuje, že pod právny režim § 47 OZ nespadajú prípady, kedy k nadobudnutiu vlastníckeho práva či iného vecného práva k nehnuteľnostiam je potrebné rozhodnutie o povolení vkladu, resp. zápisu (napr. Knapp, V. a kol.: OBČANSKÉ PRÁVO HMOTNÉ. Svazek I. Praha, CODEX 1997 s. 98 alebo Knapp, V. a kol.: OBČANSKÉ PRÁVO HMOTNÉ. Svazek I. Praha, ASPI 2002 s. 123.). V rovnakom duchu sa v jednom z českých komentárov k Občianskemu zákonníku (Bičovský, J., Fiala, J. a Holub, M.: OBČANSKÝ ZÁKONNÍK. Poznámkové vydání s judikaturou a novou literaturou. Praha, Linde a. s. 1998 s. 79) uvádza, že ustanovenie § 47 OZ sa neuplatní u zmlúv, kedy k vzniku vecnoprávnych účinkov je nevyhnutný vklad do katastra nehnuteľností, pretože rozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodovaním o účinnosti zmluvy, ale púhym predpokladom pre vykonanie vkladu.
Vzhľadom na vyššie uvedené správa katastra nemôže zamietnuť návrh na vklad iba s poukazom na skutočnosť, že návrh na vklad bol podaný po uplynutí troch rokov od uzavretia zmluvy, a že teda účastníci od zmluvy odstúpili.
Poznamenať možno, že v minulosti sa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky stotožnila so stanoviskom vysloveným vo vyššie uvedených rozsudkoch občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to vo svojom stanovisku č. VI/2 Gc 3/07 zo dňa 11.4.2007.
Týmto dopĺňame odpoveď na otázku č. 14 uverejnenú v Katastrálnom bulletine č. 2/2010.