Ahoj poraďáci. Nemám ani tak právny ako skôr emočný problém, takže ani nepotrebujem právnu pomoc, ako skôr váš názor na uvedený stav. Moja sestra, keď sa v roku 1983 vydávala, mala od rodičov na výber. Buď dostane družstevný byt s tým, že ho naši zaplatia (otec bol v komisii, kde sa prideľovali byty) alebo tých 30 000,- kčs dostane v hotovosti. Vybrala si druhú možnosť, nakoľko jej muž mal prísľub bytu v 25 km vzdialenom meste. Ja som mal vtedy 10 rokov, takže mňa ešte neriešili. Keď sme riešili moje bývanie v cca 1995 mal som na výber. Buď drevenica v neďalekej obci po babke , alebo byt v meste. Dohodli sme sa s našimi, vlastne to bola podmienka, že im pomôžem prerobiť drevenicu, aby bola obývateľná a byt mi ostane. Keďže som stavbár a nikdy nebol problém sa dostať k materiálu za viac než dobré ceny , ani s pracovnou silou mojich kamarátov, ktorí mi kedykoľvek ochotne pomohli, v 1999-tom sa naši presťahovali a doteraz sú s bývaním nadmieru spokojní a do mesta by už nikdy bývať nešli. A keďže okolo chalupy je vždy čo robiť, vždy našim ochotne pomôžem.A nieln s tým, vlastne so všetkým. S pomerom pomoci našim je to tak 98:2 v môj prospech. Nesťažujem sa, ani nechválim, proste konštatujem. A keďže nás rodičia chceli aj rovnako podeliť, chalupu nám v 1997 aj darovali v polovici vlastníctva s doživotným bremenom užívania. A mysleli sme si, že sú všetci spokojní. Lenže nastal problém. Ja som si zohnal druhý byt a keďže by som chcel postaviť nejaký domček, pôvodný byt som dal na predaj. Či zaň dostanem pýtaných 60.000.-€ neviem, ale podľa veľkosti a polohy moc dole nepôjdem. Dúfam. Na chalupe máme so susedom spor o hranicu pozemku, čo sa rieši súdne a ja so sestrou ako majitelia sme účastníci konania. Aby to segru nezaťažovalo, chceli sme ju odbremeniť s tým, že napíše plnú moc na mamu a má s tým vlastne pokoj. Keď jej mama volala o to splnomocnenie, tak jej vykričala, že keď mi nechali byt, nech mi dajú aj chalupu a jej nech dáme všetci pokoj. Mama odvtedy na práškoch a pri jej problémoch so srdcom a precitlivelou povahou ju to mohlo aj položiť. Nejako enormne sme sa nikdy so sestrou nebratríčkovali, sme od seba o 8 rokov a keď mala 15,odchod na intrák, ale vždy som rád, keď ju vidím a nerád by som zažil prípad rodiny rozhádanej pre majetky. Aj keď som jej to asi nikdy nepovedal, mám ju rád a nechcel by som, aby sme sa prestali úplne stýkať. Čo myslíte, v čom je problém?