Takáto prax býva síce bežná, ale dá sa praktizovať podľa môjho názoru len neoficiálne.
Zbytočne by si dávala do smernice, že konateľ si nenárokuje stravné na SC, takéto ustanovenie je neplatné, pretože platí zákon o cestovných náhradách, podľa ktorého tento nárok má a zákon je nadradený nad vnútornú smernicu. Cestové príkazy by som vystavoval v každom prípade, aj keď si pracovník neuplatňuje žiadne výdavky. Môžu nastať aj mimoriadne výdavky (nocľažné, parkovné v cudzom meste), ktoré je možné zúčtovať len na SC. Ešte je tu aj faktor bezpečnosti práce. Ak by sa na SC stala autohavária a došlo k zraneniu, situácia by sa skomplikovala pri posudzovaní pracovného úrazu a prípadnej náhrady za tento úraz. Dotyčný by len ťažko dokazoval,
že sa úraz stal na pracovnej ceste.