Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je definovaný v § 13 ods.6 zákona.
<O:p</O:p
Vymeriavací základ SZČO je daný ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v danom roku, nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.
<O:p</O:p<O:p</O:p
Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči základ dane z príjmov z podnikania (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006). <O:p</O:p<O:p</O:p
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
<O:p</O:p<O:p</O:p
Príklad <O:p</O:pPani Helena je SZČO. Podniká ako živnostník, súčasne má i príjmy z prenájmu a má i príjmy zdanené zrážkovou daňou (úroky na bežnom účte) Za rok 2005 dosiahne nasledujúce príjmy a daňovo uznané výdavky: <O:p</O:p..........................Príjmy......Výdavky ---------------------------------------<O:p</O:p Živnosť............500000.......200000<O:p</O:p Prenájom.........150000.........50000<O:p</O:p Úroky....................500 Súčasťou výdavkov je i poistné a preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 15000 Sk. <O:p</O:pVymeriavací základ pani Heleny za rok 2005 určíme nasledujúcim postupom: <O:p</O:pOd príjmov zo živnosti odpočítame výdavky dosiahnuté v súvislosti so živnosťou. Do výdavkov však nezapočítame sumu výdavkov na verejné zdravotné poistenie (15000 Sk). Príjmy a výdavky z prenájmu a z úrokov neberieme do úvahy. <O:p</O:p500000 – (200000 – 15000) = 315000 <O:p</O:pVyššie uvedenú sumu vydelíme číslom 2,14: <O:p</O:p315000 / 2,14 = 147196 Sk. <O:p</O:pSuma 147196 Sk je vymeriavacím základom pani Heleny za rok 2005. <O:p</O:pPostup výpočtu vymeriavacieho základu za rok 2005 sa dá dobre dokumentovať v súčinnosti s tlačivom daňového priznania typu B za rok 2005.
<O:p</O:pVymeriavací základ za rok 2005 vypočítame takto:
<O:p</O:p
1.Oddiel VI. riadok 9 daňového priznania typu B: Od tu uvedenej sumy príjmov odpočítame sumu výdavkov.
<O:p</O:p
2.K výsledku pripočítame sumu, účtovanú do daňovo uznaných výdavkov (na riadku 9) v súvislosti s verejným zdravotným poistením (platby poistného a preddavkov na poistné účtované do nákladov v roku 2005).
<O:p</O:p
3.Výsledok vydelíme číslom 2,14.
<O:p</O:p
Najnižší možný vymeriavací základ <O:p</O:pPodľa § 13 ods. 9 zákona, vymeriavací základ SZČO musí byť
najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov za každý mesiac daného roka, počas ktorého SZČO vykonávala činnosť.
<O:p</O:p
Minimálny základ SZČO je daný podľa § 13 ods.17 zákona ako minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, s odkazom na
§ 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde, platná k 1.januáru roka, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 2 ods.1 písm. b) až d) zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde je výška minimálnej mzdy zamestnanca a teda minimálny základ SZČO v roku 2005 daný ako:
<O:p</O:p
-za mesiac 6500 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, <O:p</O:p-75% zo sumy 6500 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (= 4875 Sk), <O:p</O:p-50% zo sumy 6500, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (= 3250 Sk).
Od 1.10.2005 sa sumy uvedené v § 2 ods.1 zákona č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde zvýšili a minimálny základ SZČO je v roku 2006 daný ako:
<O:p</O:p
-za mesiac 6900 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, <O:p</O:p-75% zo sumy 6900 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov (= 5175 Sk),<O:p</O:p -50% zo sumy 6900, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (= 3450 Sk).
<O:p</O:p<O:p</O:p
Podľa § 13 ods.18 zákona, minimálny základ SZČO sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 8 písm. c), f) a o) zákona alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za SZČO. <O:p</O:pPríklad <O:p</O:pPani Karolína je SZČO (má živnosť). Nie je poberateľkou invalidného dôchodku a samozrejme nie je ani mladistvá. Jej minimálny základ bol v roku 2005 daný ako suma 6500 Sk, v roku 2006 je to suma 6900 Sk. <O:p</O:p<O:p</O:p
Príklad <O:p</O:pPani Kristína je ako daňový poradca považovaná za SZČO. Pani Kristína je v čase od 3.4.2006 do 23.4.2006 vrátane (21 kalendárnych dní) práceneschopná. Ako nemocensky poistenej osobe jej Sociálna poisťovňa v tomto období vypláca nemocenské. Podľa § 11 ods.8 písm. o) zákona za pani Kristínu platí v tomto období poistné štát. <O:p</O:pMinimálny základ pani Kristíny v mesiaci apríli je podľa § 13 ods.18 zákona suma 2070 Sk. <O:p</O:pVýpočet: 6900 / 30 = 230, výsledok krát 9 dní = 2070 Sk. <O:p</O:pNajvyšší možný vymeriavací základ <O:p</O:pVymeriavací základ každého poistenca, teda i SZČO je podľa § 13 ods. 9 písm. d) zákona
najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné.
<O:p</O:pNie je pritom podstatné, ako dlho – koľko mesiacov – bol v danom roku poistenec poistencom, či ako dlho sa považoval za SZČO. Uvedená hranica platí pre každého poistenca bez rozdielu.
<O:p</O:pPriemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14365 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2005 je preto suma 36 x 14365 Sk = 517140 Sk.
<O:p</O:pPriemerná mesačná mzda za rok 2004 bola 15825 Sk. Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2006 je suma 36 x 15825 Sk = 569700 Sk.
<O:p</O:p
Príklad <O:p</O:pPán Karol je živnostník. Činnosť vykonával po celý rok 2005. Za rok 2005 dosiahne zo živnosti príjem 900000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 700000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 200000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 93458 Sk. Táto suma je vyššia, ako úhrn minimálnych základov a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 517140 Sk. <O:p</O:pVýsledný vymeriavací základ pána Karola za rok 2005 bude suma 93458 Sk. <O:p</O:pPríklad <O:p</O:pPán Koloman nie je zamestnaný a nie je ani SZČO. Rozhodne sa založiť si živnosť - živnostenský list získa k 15.10.2005. Najneskôr do 23.10.2005 je povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že má živnosť a stáva sa SZČO. Za rok 2005 dosiahne zo živnosti príjem 350000 Sk. Daňovo uznané náklady (bez výdavkov na zdravotné poistenie) bude mať vo výške 300000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 50000 Sk. Po vydelení číslom 2,14 dostaneme sumu vymeriavacieho základu 23365 Sk. <O:p</O:pPán Koloman vykonával činnosť od 15.10.2005, preto jeho vymeriavací základ musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca za obdobie od 15.10.2005 do 31.12.2005. <O:p</O:pZa október 2005 bude minimálny základ daný ako pomerná časť prislúchajúca obdobiu, kedy sa považoval za SZČO (od 15.10. do 31.10., čo je 17 kalendárnych dní). Výpočet: 6900 / 31 = 222,58..., výsledok krát 17 dní = 3784 Sk. <O:p</O:pK tomu pripočítame sumy minimálnych základov za november a december, teda 2 x 6900 Sk. Výsledný úhrn minimálnych základov bude suma 17584 Sk. <O:p</O:pSuma vymeriavacieho základu 23365 Sk je vyššia, ako úhrn minimálnych základov (17584 Sk) a súčasne nižšia, ako najvyššia možná suma 517140 Sk. <O:p</O:pVýsledný vymeriavací základ pána Kolomana z činnosti SZČO za rok 2005 bude suma 23365 Sk.<O:p</O:p