Nemocenské dávky a materské v roku 2014

Zákon o sociálnom poistení poistencom – povinne nemocensky poisteným zamestnancom, povinne nemocensky poisteným SZČO a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám pri splnení príslušných podmienok priznáva nárok na nemocenské dávky.

Nemocenské dávky sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.

Pre jednotlivé nemocenské dávky si zaradom vysvetlíme, kto má na ne nárok a za akých podmienok, ako dlho sa nemocenské dávky poskytujú a ako sa vypočíta ich výška.

Osobitnú pozornosť v tejto téme venujeme materskému.

Téma je zároveň ukážkou z knihy "Daňové a odvodové tipy III. (2014)", ktorá vychádza 19. mája 2014.

Objednávku knihy nájdete tu (kliknite).

NEMOCENSKÉ ZAMESTNANEC

Nemocenské je dávka ktorá sa poskytne nemocensky poistenému zamestnancovi ak bol pre chorobu alebo úraz lekárom uznaný za dočasne práceneschopného (PN) alebo ak mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Kto má nárok

Nemocensky poistený zamestnanec (vrátane dohodára s pravidelným príjmom) má nárok na nemocenské ak:

- PN začala počas trvania zamestnania alebo po jeho zániku v 7 dňovej ochrannej lehote a
- zamestnanec nemá príjem za prípadnú prácu vykonanú počas PN.

Poznámka: na rozdiel od materského má zamestnanec nárok na nemocenské aj keby PN začala hneď prvý deň jeho zamestnania.

Doba poskytovania nemocenského

Sociálna poisťovňa (SP) zamestnancovi začne vyplácať nemocenské od 11.-teho kalendárneho dňa trvania PN (za prvých 10 dní mu vypláca zamestnávateľ náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z.).

Ak PN začala po skončení zamestnania v ochrannej lehote, SP vypláca nemocenské od 1.-ho dňa trvania PN (bývalý zamestnávateľ zamestnancovi neplatí nič).

Ak počas prvých 10 dní trvania PN zamestnanie skončí, SP vypláca nemocenské od prvého dňa po skončení zamestnania (zamestnávateľ vypláca pri PN náhradu príjmu len kým zamestnanie trvá).

SP vypláca nemocenské do skončenia PN. V prípade dlhšie trvajúcej PN sa nemocenské vypláca najneskôr do skončenia 52. týždňa trvania PN respektíve do skončenia tzv. podporného obdobia.

Podporné obdobie trvá najviac do uplynutia 52. týždňa trvania PN. Ak je zamestnanec opakovane PN potom, ako od skončenia jeho predošlej PN neprešlo ešte aspoň 26 týždňov, podporné obdobie sa skráti o dobu trvania predchádzajúcej PN ktorá zasahuje do času 52 týždňov pred vznikom aktuálnej PN.

Príklad

Pani Alžbeta je zamestnaná a na PN je od 1.7.2014. Jej predchádzajúca PN skončila v decembri 2013. Pretože odvtedy už prešlo 26 týždňov, ak by jej aktuálna PN trvala vyše roka, nemocenské bude dostávať až do skončenia 52.-týždňa PN.

Príklad

Pán Albert je zamestnaný a takisto je PN od 1.7.2014. Jeho predchádzajúca PN začala 30.12.2013 a skočila 16.5.2014. Čiže medzi jeho predchádzajúcou PN a súčasnou PN ešte neuplynulo 26 týždňov.

Podporné obdobie pri aktuálnej PN sa preto skráti o dobu predošlej PN spadajúcej do doby 52 týždňov pred začiatkom aktuálnej PN.

Znamená to, že podporné obdobie sa skráti o celú dobu trvania predošlej PN, teda o 19 týždňov a 5 dní. Podporné obdobie pri aktuálnej PN bude trvať 32 týždňov a 2 dni. Ak by aktuálna PN trvala dlhšie, ako 32 týždňov a 2 dni, po uplynutí tejto doby by už pán Albert na nemocenské nárok nemal.

Tehotnej zamestnankyni ktorá má nárok na materské prestane SP vyplácať nemocenské od začiatku 6.-teho týždňa pred očakávaným termínom pôrodu.

Výška nemocenského

Ak SP nemocenské vypláca zamestnancovi od 11.-teho kalendárneho dňa trvania PN (pretože za prvých 10 dní mu vypláca zamestnávateľ náhradu príjmu), tak výška nemocenského je 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň trvania PN.

Ak PN začala po skončení zamestnania v ochrannej lehote, SP vypláca nemocenské od 1.-ho dňa trvania PN (bývalý zamestnávateľ zamestnancovi neplatí nič).

Ak zamestnanie skončilo počas prvých 10 dní trvania PN, či dokonca PN začala až po skončení zamestnania v ochrannej lehote, tak ak SP vypláca nemocenské už za prvé tri dni trvania PN, za prvé tri dni je výška nemocenského 25% DVZ. Od štvrtého dňa trvania PN je už výška nemocenského 55% DVZ.

Príklad

Pani Alžbeta je PN od 1.7.2014. Zamestnanie jej po dohode so zamestnávateľom končí dňa 2.7.2014.

Za prvé dva dni PN (1. a 2.7.2014) pani Alžbeta ešte ako zamestnanec dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Od tretieho dňa trvania PN už pani Alžbeta nie je zamestnancom. Od tretieho dňa PN jej preto začína vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Za tretí deň PN to bude 25% DVZ, od štvrtého dňa PN to bude 55% DVZ.

NEMOCENSKÉ SZČO

Nemocenské je dávka ktorá sa poskytne povinne nemocensky poistenej SZČO ak bola pre chorobu alebo úraz lekárom uznaná za dočasne práceneschopnú alebo jej bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Kto má nárok

Povinne nemocensky poistená SZČO má nárok na nemocenské ak:

- PN začala počas trvania povinného nemocenského poistenia SZČO alebo po jeho zániku v 7 dňovej ochrannej lehote,
- zaplatila, resp. zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom začala PN – a to za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia SZČO do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom začala PN, najviac za obdobie posledných päť rokov dozadu - pritom sa toleruje dlh nižší ako 5 eur.

Poznámka: aj tu platí, že na rozdiel od materského má povinne nemocensky poistená SZČO nárok na nemocenské aj keby PN začala hneď prvý deň vzniku povinného nemocenského poistenia.

Doba poskytovania nemocenského

Sociálna poisťovňa (SP) povinne nemocensky poistenej SZČO vypláca nemocenské

Objednať prístup

Meno		Zapamätať?
Heslo