(7) Daň vybraná zrážkou, ak nejde o prípady podľa odseku 6, sa považuje za preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku.126) Rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.

(8) Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.


Nezdaniteľné časti základu dane:
(1) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4.

(2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,

b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

(3) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti
57) v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životnéhominima,

2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem
manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

(7) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku22) (ďalej len „dôchodok“) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak
suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku.

Daňovníkom je aj dieťa a za neho podáva DP zákonný zástupca,

Betka dakujem za odpoved, ale myslim, ze sme sa nespravne pochopili... v principe som uz z toho clanku v novinach usudila, ze v tomto pripade je aj dieta danovnikom a moze si uplanit prislusnu nezdanitelnu cast zakladu dane. V clanku bolo aj uvedene, ze danove priznanie podava v takomto pripade zakonny zastupca, cize ja.

Priklad uvedeny v novinach sa zaoberal zrazkovou danou z urokov a mna napadlo, ci by sa to nedalo podobne urobit aj s najmom. Situacia tu je ale trochu ina - ucet v modelovom priklade vlastni dieta, byt vlastnim ja...

Preto este raz moja otazka:
Dieta prenajima byt - na zaklade zmluvy medzi nim a najomcom, byt ale vlastnim ja. Betka, aj v tomto pripade plati to co si uviedla, alebo to musim este nejako riesit ? Napr.
a) previest byt na dieta, t.j. dieta by prenajimalo vlastny byt
b) uzavriet zmluvu medzi mnou a dietatom, kde mu napr. byt na 20 rokov prenajmem za korunu rocne, alebo nejaky podobny 'trik'

Nikto nevie poradit ?

Ten novinový článok možno čerpal z týchto originálov:

http://www.porada.sk/tags/index.php?...alizacia-dane/

http://www.porada.sk/t43052-tipy-k-d...ok-2006-a.html

Ak si dobre spominam, tak to bol clanok v SME a je lahko mozne, ze ste ho dokonca pisali vy, pan Mihal.
Uz som od Vas citala viacero clankov v SME na temu dani a odvodov a uprimne povedane, vsetky boli velmi zaujimave...

Ale vratme sa spat k teme... vyzera, ze nikto nevie poradit. Vcera som si to cele este raz analyzovala a myslim, ze by to mohlo fungovat.
Moj syn, aj ked este nie je plnolety, moze podnikat, to je uplne zrejme. Mne nic nebrani, poskytnut mu uzivacie pravo na moj byt, povedzme na najblizsich 15 rokov. A on, kedze je este maly a kedze byva u rodicov vlastny byt este nepotrebuje, tak ho prenajme.

"Podnikať" v zmysle Živnostenského zákona nemôže, nespĺňa jednu z podmienok ustanovených v §6 Živnostenského zákona - dosiahnutie veku 18 rokov.
Druhá vec je, že tzv. holé prenájmy nehnuteľností ( bez poskytovania služieb) nie sú živnosťou ...

Myslím, že ak budeš pokračovať vo svojich úvahách, treba brať na zreteľ aj §2 Zákona o dani z príjmov:
n) závislou osobou blízka osoba2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba,
p) iným prepojením obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,....