To bol rok 2003, teraz 2004
1.16. Kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov (predvaha)
Kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov sa zabezpečuje predvahou. Predvaha je dôležitý prvok vnútorného kontrolného systému účtovníctva a vypracováva sa vždy pred zostavením účtovnej závierky. Predvaha je spájajúcim článkom medzi bežným účtovníctvom a účtovnou závierkou, pri automatizovanom spracovaní účtovníctva je jednou zo zostáv, ktoré softvér poskytuje automaticky.
2. Uzavretie účtovných kníh
Po vykonaní všetkých prípravných prác môže účtovná jednotka uzavrieť účtovné knihy. Účty hlavnej knihy sa uzavrú účtovnými zápismi. Pri uzavretí účtovných kníh sa:
a) zisťujú obraty strán Má dať a Dal jednotlivých účtov,
b) zisťujú konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov,
c) zisťuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov; mimo účtovníctva sa zistí základ dane z príjmov a vyčíslená daň z príjmov sa zaúčtuje,
d) účtujú konečné stavy nákladov na stranu Dal týchto účtov a na stranu Má dať účtu 710 – Účet ziskov a strát a konečné stavy výnosov na stranu Má dať týchto účtov a na stranu Dal účtu 710 – Účet ziskov a strát,
e) účtujú konečné zostatky majetku na stranu Dal týchto účtov a na stranu Má Dať účtu 702 – Konečný účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov a vlastného imania na stranu Má dať týchto účtov a na stranu Dal účtu 702 – Konečný účet súvahový,
f) zisťuje výsledok hospodárenia a účtuje sa, ak ide o účtovný zisk na stranu Má dať účtu 710 – Účet ziskov a strát a na stranu Dal účtu 702 – Konečný účet súvahový, ak ide o účtovnú stratu na stranu Dal účtu 710 – Účet ziskov a strát a na stranu Má dať účtu 702 – Konečný účet súvahový.
Zaúčtovanie účtovného výsledku hospodárenia (účtovného zisku alebo účtovnej straty) je posledný zápis bežného účtovného obdobia a po jeho uskutočnení sú účtovné knihy uzavreté a môže sa zostaviť účtovná závierka.
2.1. Súvaha
Súvaha je základný výkaz účtovnej závierky, takmer všetky ostatné informácie, ktoré podáva účtovná závierka sa odvíjajú zo súvahy. V súvahe sa vykazujú stavy majetku, záväzkov a vlastného imania (rozdiel majetku a záväzkov) k dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom vyjadrení v tisíckach slovenských korún.
V slovenskej právnej úprave súvahu tvorí tlačivo, ktoré je označené ako
– Súvaha Úč POD 1 - 01
Vysvetlenie označenia je takéto:
Súvaha je názov výkazu účtovnej závierky
Úč – znamená, že ide o účtovný výkaz (odlíšenie od iných výkazov, ktoré účtovné jednotky zostavujú)
POD – znamená, že tento výkaz zostavujú podnikateľské účtovné jednotky
1 – určuje poradie dôležitosti výkazu účtovnej závierky
01 – znamená, že súvaha sa na predkladanie zostavuje jedenkrát do roka
Súvaha sa v Slovenskej republike zostavuje v účtovnej forme, t.j. tak, že sa majetok a zdroje majetku (t.j. vlastné imanie a záväzky) vykazujú oddelene.
Z pohľadu účtovníctva sa majetok člení podľa viacerých hľadísk:
– podľa charakteru (podstaty) na hmotný majetok, nehmotný majetok, finančný majetok,
– z hľadiska účelu obstarania (pôsobenia majetku v prevádzkovom cykle) na neobežný a obežný,
– z časového hľadiska na dlhodobý a krátkodobý,
– z hľadiska likvidnosti na nelikvidný, s nižším stupňom likvidnosti, likvidný.
Majetok sa v súvahe člení z hľadiska spôsobu pôsobenia v podniku, t.j. z hľadiska vzťahu k prevádzkovému cyklu, na neobežný a obežný.
Neobežný majetok v prevádzkovom cykle nemení svoju formu, v činnosti podniku pôsobí dlhodobo (viac ako 1 rok) a časť tohto majetku sa opotrebúva. Opotrebenie majetku sa prejavuje ako zníženie jeho úžitkovej hodnoty. Hodnota opotrebenia sa prenáša do výkonov podniku. Neobežný majetok teda nevchádza do prevádzkového cyklu, ale slúži podniku v jeho činnosti, aby mohol vykonávať činnosť, pre ktorú bol zriadený.
Obežný majetok v prevádzkovom cykle mení svoju formu, a to buď sa jednorazovo spotrebúva (materiál), alebo sa v prevádzkovom cykle premieňa na peniaze. Súčasťou obežného majetku sú vždy peňažné prostriedky (v širšom zmysle).
Kombináciou týchto hľadísk vzniká štruktúra súvahy na strane aktív, ktorú tvoria jednotlivé súvahové položky aktív.
Zdroje majetku sa v súvahe členia z hľadiska vlastníctva na vlastné zdroje majetku (vlastné imanie) a záväzky. Z časového hľadiska sa záväzky členia na dlhodobé a krátkodobé (krátkodobé z dohodnutou dobou splatnosti do jedného roku). Podľa charakteru sa záväzky členia na:
– rezervy,
– záväzky v užšom zmysle,
– bankové úvery a výpomoci a
– časové rozlíšenie.
Kombináciou týchto hľadísk vzniká štruktúra súvahy na strane pasív, ktorú tvoria jednotlivé súvahové položky pasív.
Štruktúru súvahy na strane aktív aj na strane pasív môžeme členiť na horizontálnu a vertikálnu.
2.2. Vertikálna štruktúra strany aktív a strany pasív
Súvahové položky sú označené veľkými písmenami, rímskymi číslicami a arabskými číslicami. Veľkými písmenami sú označené predovšetkým súhrnné (súčtové) položky. Ak je k písmenu priradená rímska číslica, ide tiež o súhrnný údaj, ale nižšieho radu. Súvahová položka, ktorá je označená aj arabskou číslicou, sa vypĺňa z údajov bežného účtovníctva.
Horizontálnou štruktúrou rozumieme spôsob vykazovania súvahových stavov (peňažné vyjadrenie súvahovej položky). Za bežné účtovné obdobie sa vykazujú:
– v stĺpci Brutto sa vykazuje majetok v ocenení pri jeho obstaraní (kúpou) alebo vzniku (napr. pohľadávky), ako aj v ocenení ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (pri vybraných druhoch majetku),
– v stĺpci Korekcia sa vykazuje zníženie ocenenie hodnoty majetku ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; zníženie hodnoty majetku môže byť buď trvalé, t.j. odpisy a škody, alebo prechodné, ktoré sa zohľadňuje tvorbou opravných položiek; v tomto stĺpci sa potom uvedie súčet korekčných položiek vzťahujúcich sa na príslušnú súvahovú položku; v tomto stĺpci sa hodnoty vykazujú vždy s kladným znamienkom,
– v stĺpci Netto sa vykazuje ocenenie v účtovnej cene (vyčísľuje sa ako rozdiel stĺpcov brutto a korekcia).
Pri zostavovaní súvahy musí platiť súvahová rovnováha nazývaná aj ako bilančná rovnica, a to za dve po sebe idúce účtovné obdobia. Rovnováha sa môže vyjadriť nasledovnými rovnicami.
Hodnota netto majetok spolu bežného účtovného obdobia = hodnote sumy vlastného imania a záväzkov bežného účtovného obdobia (súvaha riadok 1 stĺpec 3 = súvaha riadok 65 stĺpec 5).
Hodnota netto majetok spolu minulého účtovného obdobia = hodnote sumy vlastného imania a záväzkov minulého účtovného obdobia (súvaha riadok 1 stĺpec 4 = súvaha riadok 65 stĺpec 6).
V súlade so zákonom o účtovníctve a s postupmi účtovania si účtovná jednotka môže vytvoriť syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania, ktoré uvedie vo svojom účtovom rozvrhu. V súvahe je táto možnosť účtovnej jednotky zohľadnená tak, že v označení účtu na treťom mieste je v súvahe uvedené písmeno „X“.
Ak si vykazovanie na jednotlivých riadkoch súvahy vyžaduje čerpanie údajov z analytickej evidencie, táto skutočnosť je v súvahe uvedená tak, že za číslom účtu je písmeno „A“.
Keď účtovná jednotka zostavuje prvú účtovnú závierku po svojom vzniku, údajmi za minulé účtovné obdobie v súvahe sú údaje z otváracej súvahy. Vo výkaze ziskov a strát sa údaje za minulé účtovné obdobie neuvádzajú.
Pri vypĺňaní súvahy je potrebné dodržiavať tieto zásady:
Vykazovanie pohľadávok a záväzkov súvahe
Pre potreby účtovania a vykazovania pohľadávok a záväzkov v súvahe platia určité pravidlá:
– členenie pohľadávok a záväzkov na krátkodobé a dlhodobé,
– pri vzniku účtovného prípadu sa záväzky posúdia podľa dohodnutej doby splatnosti, napr. v zmluve, na faktúre, alebo iným spôsobom (aj ústne), teda podľa doby, v ktorej sa majú pohľadávky a záväzky splatiť; ak je dohodnutá doba splatnosti jeden rok a menej, považujú sa pohľadávky a záväzky za krátkodobé, ak je dohodnutá doba splatnosti dlhšia ako jeden rok, považujú sa za dlhodobé,
– podľa dohodnutej doby splatnosti sa pohľadávky a záväzky zaúčtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty,
– pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú podľa zostatkovej doby splatnosti; zostatková doba splatnosti pohľadávky a záväzku je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka; ak je zostatková doba splatnosti pohľadávky a záväzku rok a menej, vykážu sa ako krátkodobé; ak je zostatková doba splatnosti pohľadávky a záväzku dlhšia ako 1 rok, vykážu sa ako dlhodobé – pohľadávky a záväzky po lehote splatnosti sa vždy vykazujú medzi krátkodobými pohľadávkami a záväzkami.
Členenie pohľadávok a záväzkov podľa požiadaviek vykazovania v súvahe je potrebné zabezpečiť v analytickej evidencii k účtom pohľadávok a záväzkov.
Pohľadávky, o ktorých účtovná jednotka účtuje na účtoch účtovej triedy 3** – Zúčtovacie vzťahy, sa vykážu podľa zostatkovej doby splatnosti, a to:
1. pohľadávky so zostatkovou dobou splatnosti jeden rok a menej sa vykážu medzi krátkodobými pohľadávkami v obežnom majetku,
2. pohľadávky so zostatkovou dobou splatnosti jeden rok a viac sa vykážu medzi dlhodobými pohľadávkami v obežnom majetku,
3. pohľadávky, o ktorých účtovná jednotka účtuje na účtoch účtovej skupiny 06* – Dlhodobý finančný majetok sa podľa zostatkovej doby splatnosti vykážu vždy v neobežnom majetku na samostatnom riadku, tá časť pohľadávky, ktorá je splatná do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa vykážu na samostatnom riadku (riadok 29),
4. pohľadávky po lehote splatnosti sa vykážu medzi krátkodobými pohľadávkami.
Nie u všetkých druhov pohľadávok možno postupovať týmto spôsobom. Sú totiž také druhy pohľadávok, u ktorých vykazovanie podľa zostatkovej doby splatnosti nemá opodstatnenie, napr. 353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie, 314 – Poskytnuté preddavky, 052 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok, 051 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok, 053 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok.
Záväzky, pri ktorých vykazovaní je uplatnená kombinácia účelového a časového hľadiska, sa v súvahe uvedú v členení na:
– rezervy,
– dlhodobé záväzky,
– krátkodobé záväzky,
– bankové úvery a výpomoci.
Vykazovanie účtu 261 – Peniaze na ceste
Účet 261 – Peniaze na ceste môže mať ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zostatok na strane Má dať alebo na strane Dal. Bez ohľadu na charakter zostatku sa tento účet vykáže na strane aktív na príslušnom riadku vždy v stĺpci Brutto, kde sa pripočíta alebo (odpočíta) k hodnote účtov 221A – Bankové účty. Potom sa môže stať, že riadok, na ktorom sa bude vykazovať účet 261 (-), môže mať mínusový súvahový stav.
Vykazovanie účtu 221 – Bankové účty
Účet 221 – Bankové účty sa v súvahe nevykazuje ako syntetický účet, ale pre potreby vykázania v súvahe je potrebné oddeliť zostatok kontokorentného účtu v prípade, ak je jeho zostatok pasívny (kontokorentný úver). Tá časť zostatku syntetického účtu, ktorá predstavuje sumu kontokorentného úveru krátkodobého, sa vykáže medzi bankovými úvermi krátkodobými a tá časť zostatku syntetického účtu, ktorá predstavuje peňažné prostriedky účtovnej jednotky (napr. na bežnom bankovom účte, termínovanom účte z dobou viazanosti do 1 roka, ale aj nad 1 rok, devízovom účte a pod.), sa vykáže na strane aktív v súvahe.
Vykazovanie účtov 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely,
255 – Vlastné dlhopisy
Účet 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa vykazuje na strane pasív súvahy na samostatnom riadku ako položka znižujúca vlastné imanie (riadok 69). Ak sa vlastné akcie nepredajú do doby troch rokov, je nevyhnutné znížiť základné imanie o menovitú hodnotu týchto akcií. Účet 255 – Vlastné dlhopisy sa vykazujú ako položka znižujúca záväzky z emitovaných dlhopisov, a to v nadväznosti na zostatkovú dobu splatnosti príslušného záväzku. V prípade, že vlastné dlhopisy sa viažu na dlhodobý záväzok (záväzok, ktorého zostatková doba splatnosti je rok a viac), vykážu sa medzi dlhodobými záväzkami. Ak zostatková doba splatnosti toho záväzku bude menej ako 1 rok, vykážu sa medzi krátkodobými záväzkami.
Vykazovanie účtov s premenlivým zostatkom
Účty s premenlivým zostatkom sú účty zúčtovacích vzťahov, na ktorých sa účtuje o pohľadávkach a aj o záväzkoch, a ktoré v závislosti od charakteru zostatku sa vykážu v súvahe na strane aktív (ako pohľadávky), alebo na strane pasív (ako záväzky). Účty s premenlivým zostatkom sú účty 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, 341 – Daň z príjmov, 342 – Ostatné priame dane, 343 – Daň z pridanej hodnoty a 345 – Ostatné dane a poplatky.
Vykazovanie účtov dotácií
Účty dotácií (346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu, 347 – Ostatné dotácie) sa vždy budú vykazovať na strane pasív súvahy. Je nevyhnutné upozorniť, že nie sú účtami s premenlivým zostatkom.
Vykazovanie výsledku hospodárenia
Výsledok hospodárenia sa v súvahe vykazuje v členení na:
– výsledok hospodárenia minulých rokov; môže mať formu nerozdeleného zisku minulých období (+) a vykazuje sa na riadku 83 súvahy alebo neuhradenej strany minulých období (-), ktorá sa vykazuje na riadku 84 súvahy,
– výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia, t.j. účtovný zisk (+) alebo účtovná strata (-) sa vykazuje na riadku 85 súvahy.
2.3. Výkaz ziskov a strát
Výkaz ziskov a strát sa v Slovenskej republike považuje za výkaz účtovnej závierky, ktorý poskytuje informácie o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia v požadovanom členení v peňažnom vyjadrení v tisícoch slovenských korún za účtovné obdobie.
V slovenskej právnej úprave výkaz ziskov a strát tvorí tlačivo, ktoré je označené ako
Výkaz ziskov a strát Úč POD 2 - 01
Výkaz ziskov a strát je názov výkazu účtovnej závierky
Úč – znamená, že ide o účtovný výkaz (odlíšenie od iných výkazov, ktoré účtovné jednotky zostavujú)
POD – znamená, že tento výkaz zostavujú podnikateľské účtovné jednotky
2 – určuje poradie dôležitosti výkazu účtovnej závierky
01 – znamená, že súvaha sa na predkladanie zostavuje jedenkrát do roka
Význam výkazu ziskov a strát je daný tým, že poskytuje informácie o základnom ukazovateli ekonomickej výnosnosti podniku, ktorým je výsledok hospodárenia dosiahnutý za účtovné obdobie. Jeho funkcia spočíva v tom, že podrobnejšie charakterizuje túto položku a používateľom informácií z účtovnej závierky poskytuje informácie o jeho štruktúre.
Výkaz ziskov a strát má teda priamu súvislosť so súvahou, a to v tom zmysle, že je podrobnou špecifikáciou súvahovej položky výsledok hospodárenia za dve po sebe idúce účtovné obdobia.
Vzájomná previazanosť výkazu ziskov a strát a súvahy (cez intervalový a stavový ukazovateľ) výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia, ako aj bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia.
Výkaz ziskov a strát sa v SR zostavuje vo vertikálnej (stĺpcovej) forme. Jednotlivé ukazovatele výkazu ziskov a strát sú usporiadané stupňovito pod sebou tak, že dochádza k postupnému pripočítavaniu výnosov a odpočítavaniu nákladov. Výnosy a náklady sa členia podľa druhov.
Každý riadok vo výkaze ziskov a strát tvorí výsledkovú položku. Podstatu výkazu ziskov a strát tvoria výnosové výsledkové položky a nákladové výsledkové položky. Okrem týchto položiek sú vo výkaze ziskov a strát výsledkové položky rôznych ekonomických ukazovateľov. Sú to dva objemové ukazovatele, ktoré sú predmetom štatistického zisťovania
– obchodná marža kvantifikuje výnosnosť obchodnej činnosti podniku,
– pridaná hodnota je výsledok realizácie výkonov z výrobnej činnosti aj poskytovania služieb vrátane obchodnej činnosti.
Údaje uvádzané vo výkaze ziskov a strát sú sumy vyčíslené narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia.
Obsahové vymedzenie jednotlivých položiek výkazu ziskov a strát nadväzuje priamo na príslušné účty rámcovej účtovej osnovy, na ktorých sa účtujú skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, v súlade s postupmi účtovania. V oblasti nákladov a výnosov si účtovná jednotka nesmie vytvoriť ďalšie syntetické účty ako je tomu pri súvahových účtoch. Údaje na zostavenie výkazu ziskov a strát uvedené v príslušnom riadku sa čerpajú zo syntetických účtov. Čísla účtov sú vo výkaze ziskov a strát uvedené na príslušnom riadku. Jediný účet, ktorý vo výkaze ziskov a strát sa uvádza v analytickom členení, je účet 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku.
Jednotlivé rovnorodé skupiny výnosov, resp. nákladov sa vhodne zoskupujú a radia za sebou z dôvodu správneho vyčíslenia celkového výsledku hospodárenia v jeho požadovanom členení.
Výsledok hospodárenia sa člení podľa toho, z akej činnosť vznikol, na výsledok hospodárenia:
1. výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti
Hospodárska činnosť je prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, činnosť vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti a súvisí s hospodárskou činnosťou okrem finančných činností a mimoriadnych činností. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 60* až 65* a na účte 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50* až 55* a na účte 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť. Vykazuje sa na riadku 29 a je označený *. Ide o výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti pred zdanením daňou z príjmov.
2. výsledok hospodárenia z finančnej činnosti
Finančná činnosť je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami. Výsledok hospodárenia z finančných činností je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 66* a 67* a na účte 698 – Prevod finančných výnosov a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 56* a 57* a na účte 598 – Prevod finančných nákladov. Vykazuje sa na riadku 52 a je označený *. Ide o výsledok hospodárenia z finančnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov.
Hospodárska činnosť spolu s finančnou činnosťou sa považuje za bežnú činnosť.
Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti sa vykazuje na riadku 56 a je označený **. Výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov.
3. výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti
Mimoriadna činnosť spôsobuje vznik nákladov a výnosov, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou, a preto sa nepredpokladá, že sa budú opakovať často alebo pravidelne. Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti vzniká napr. v dôsledku
– zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad,
– opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období, ak ide o významné položky,
– ostatných účtovných prípadov mimoriadneho charakteru vzhľadom na bežnú činnosť, najmä výsledok z postúpenia a ukončenia hospodárskej činnosti alebo časti hospodárskej činnosti účtovnej jednotky,
– škody spôsobenej živelnou pohromou.
Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti je rozdiel medzi výnosmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 68* a nákladmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 58*.
Výsledkové položky sú označené dvojako:
– výnosové položky sú označené rímskymi číslicami,
– nákladové položky sú označené veľkými písmenami.
Ak je k rímskej číslici alebo k písmenu priradená arabská číslica, ide o podrobnejšie členenie príslušnej výnosovej alebo nákladovej položky. Pri takomto podrobnejšom členení sa vždy uvádza celkový súčet príslušného údaja (označuje sa čiastkový súčet).
V stĺpci TEXT je uvedený názov príslušnej položky a v zátvorke číslo účtu, odkiaľ sa získa údaj na jej vyplnenie.
Riadky sú vo výkaze ziskov a strát číslované vzostupne od 01 do 64.
V stĺpcoch 1 a 2 sa uvádzajú skutočné stavy nákladov a výnosov za dve po sebe idúce účtovné obdobia.
Výsledok hospodárenia vykázaný vo výkaze ziskov a strát v riadku 64 musí byť vykázaný v rovnakej výške, ako je výsledok hospodárenia v súvahe v riadku 85.