Dlho uvažujem , že napíšem aj ja príspevok z pohľadu tiež " SVOKRY " .
Je to smutné, ale verte pre mňa o to horšie , pretože mám nevestu , ktorú som mala rada ,ako svoju vlastnú dcéru . Chodila k nám za synom od jej 15 rokov . Našla u nás teplo domova s normálnym ľudským porozumením. Obdivovala / a nebola sama/ vzťahy v našej rodine . Proste cítila sa fajn a veľmi dobre . Mám tri deti a ona bola štvrtá , nikdy som nerobila medzi nimi rozdiel . Čiže bola prijatá .Chodievala s nami každým rokom na dovolenky , bola u nás denne do 23.00 hod . A to zdôrazňujem , že denne./ Vždy som sa čudovala ,že jej matka je s tým spokojná / Syn je s ňou 11 rokov z toho 2 roky ženatý . Bola nezamestnaná vyučila sa za krajčírku . Poskytla som jej pomocnú ruku a vzhľadom k tomu , že máme rodinnú firmu , tak som ju zamestnala . To aj napriek tomu , že veľa ľudí z môjho okolia vravelo "NEROB TO " . Neposlúchla som , spravila som si po svojom . Jej rodina bola spokojná , vyhladkávala ma , aká som len dobrá . Predtým pracovala na čierno , nepačilo sa mi to , pretože som vedela , že určite bude mojou nevestou a ak by náhodou otehotnela , nebude mať financie , čo potom s materskou . Uvažovala som , ale na koniec aj materskú mala 6.600,- Sk .
Proste jedným slovom , nebolo vidieť na tom dievčati , že by mala v jej rodine pocit štastia , že ju rodina niečim napĺňala .
Prišlo k svadbe , zostali bývať u nás. Predstavte si , keď som niekomu povedala , že mám 2-izbový byt a v jednej izbe bývajú súrodenci + manželia , nikto tomu nechcel veriť . Ale moja nevesta bola veľmi spokojná . A jej rodičia asi tiež , oni boli v3-izbovom traja .
Špekulovali sme , že bože čo spraviť s mladými , ako im len pomôcť zo začiatku . Prišli sme na to , že predáme byt a pôjdeme do väčšieho , čakali prírastok takže to bude lepšie . Každú obhliadku som robila s nevestou , tá by bola išla aj do strašideľného zámku na zapadákove . Ale našli sme , páčilo sa poschodový RD , kde si mohla robiť čo len chce . Ale 20 km od mesta kde sme bývali . Ledva čakala kedy sa presťahujeme. A stalo sa ....... .
Teraz je tomu rok čo sme sa presťahovali , moja nevesta už s nami nie je/ odišla domov aj z vnukom bez môjho syna / my odstrčený od mesta 20 km , pôžička za kúpu toho domu na krku , ktorú ešte splácame . A čo z toho vyplýva pre mňa ako svokru ?
Už nikdy , ale nikdy v živote nedovolím , aby som bola až takáto dobrá a nikdy v živote nepripustím , aby som poskytla bývanie ešte raz pre jedno z mojich detí .
Nedá sa to opísať , čo všetko som prežila , ale určite pri tomto mojom prípade resp.našom sa vôbec necítim byť ako zlá svokra , aj keď teraz moja nevesta chodí a všade hovorí , že NIKDY BY UŽ SO SVOKROVCAMI NEBÝVALA .
Záver: manželstvo na hranici rozvodu , jedno malé krásne dieťa ,ktoré za nič nemôže a veľký boj .
Z uvedeného pre mňa vyplýva nasledovné :budúca nevesta - zostaň sama sebou a to taká aká si bola ešte pred maželstvom .
No a môj syn : já vravím zaslúžili by si obidvaja bez rozdielu . Nedržím stránku ani jednému .
Pre toto moje peklo nemám rada ,keď niekto nadáva na svokru . Treba sa zamyslieť , že aj já raz budem svokra a keď tie Vaše nevesty budú na Vás nadávať , ako Vás to bude strašne len bolieť a budete sa cítiť neštastné . A je to tak , ono sa to vracia ako bumerang . NA TO NETREBA ZABÚDAŤ .
Já koľko ráz som si spomenula , že čo mi moja nebohá matka hovorievala , čo mi liezlo na nervy a teraz ..... . Už môžem len povedať , že mama mala si pravdu , ale už je neskro , teraz som už já tá MATKA . To isté splatí o SVOKRE a SVOKRE .