Priatelia z Východu. Prajem dnešný deň, aby štedrý bol, no aby sa Vám nepolámal stôl. A tie dva dni potom, prežite veslo, aby ste dlho rozprávali o tom.

Prajem všetkým východniarom nech ich sprevádza teplo rodinného krbu.....

Keď Boh otvoril okno na nebi, opýtal sa ma, aké je moje želanie na tieto sviatky, odpovedal som:
"Staraj sa v roku 2011 o ľudí, ktorí čítajú tieto riadky , aj o tých , ktorých máš rád....ono sa Ti to vráti ..."


Nešťastným šťastíčko, chorým zdravíčko, chudobným konto mastné, rodičom deti šťastné, slepým svetlo, zamrznutým teplo a teplým aby to v hlave preplo...

Teším sa, že som spolu s Vami mohli byt pomocníkom pri radostiach i strastiach, ktoré zažívate spolu s s rodinou alebo v zamestnaní ...
Už len to, že hľadáte informácie, je znakom, že svojich blízkych veľmi ľúbite.
Veď rodina a deti sú to najúžasnejšie, čo sme mohli od života dostať....
Prajem Vám, nech sú Vaše deti krásnym naplnením Vašich dni i v budúcom roku...
Prajem vám veľa úspechov v zamestnaní ... málo problémov , veľa objednávok , dobrých obchodných partnerov , skvelých šéfov ...

Meníme rok, meníme sny, túžby, názory, požiadavky na život, meníme partnerov..., ale nikdy nemeníme priateľov!
Teším sa už vopred na ďalšie a ďalšie stretnutia s vami ...

Príjemné prežitie Silvestra a šťastný nový rok praje váš priateľ...

Juraj , zvaný buchač ...

P.S.:
__________________
Lepšie je to posrať podľa svojho , ako Ti niekedy poradia druhí ....

....Vám všetkým tam smerom k vychádzajúcemu slniečku praje Halli

Každému je jasné. Na výhodze krásne!

Krásne ludzi, krásne šicko ... už aby som fičala na stretko. Nevadzí, že nerýmuje. Hlavne, že Silvester budze jak še patrí želám, aj keď neznám, či po výhodniarsky.

Jana, Ače. Čo Ti po rozume skáče? Východniarov, chceš? Spoznaj, na Východ sa vydaj, cestu, tam maj.

Že je dotieravý, ešte aj okno otvoril, pre Teba. Keď posrať, tak po svojom.

A už je tu zas
silvestrovský čas.
Jedzte, pite, hodujte
a pritom sa radujte.
Nech sa starosť všetka zruší
a nech vládne pokoj v duši.
Čo bolelo nech sa zhojí,
čo tešilo nech sa zdvojí.
Aby boli v novom roku
iba slzy šťastia v oku.

Praje Jarka - Jamija

Dnes je síce sobota,
nájde sa aj nejaká robota.
Nedá spomenúť si na ten deň,
keď v Prešove bol snem.

Pred rokom to bolo, východniari,
mali úvod, začiatok, sólo.
Zišlo sa ich veľa, Šariš praskal
vo švíkoch, bolo dobré, och.

Zdravím a spomínam ... že by sám?

nie, nie si sám, spomíname, len momentálne vééééééééééľmi veľa robotky ... hm

To verím, vy, účtovníčky máte žatvu. Tááák, aby dobre dopadla a boli výnosy, nie dlhé nosy.

Myslíš si...???

Nemyslím si ...!!!!!!!!!

Srdečne pozdravujem všetkých minuloročných účastníkov stretka.

sitečko, veľmi milo si ma prekvapil.....nie ,nezabudli sme na 1.výročie - deň, v ktorom sme spoznali kopu úžasných ľudí, správnych priateľov,na ktorých sa nezabúda a ktorí sú nám v každej chvíli naporúdzi.....zaspomínali sme si virtuálne i osobne a som rada, že si to dal i do témy.....

posielam aspoň virtuálnu tortu na naše krásne prvé narodeniny......

Veľká noc - najvýznamnejší kresťanský sviatok.
Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovskú paschu - ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. (2.Mojžišova 12,1-4 a 13,3-10).


Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu - nedeľu - pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote (Matúš 28,1 Marek 16,1 Lukáš 24,1 Ján 20,1). Veľkonočný - tichý týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Ich vážnosť pripomína čierne chrámové rúcho.


Kvetná nedeľa

Kvetnou nedeľou vstupujeme do veľkého týždňa, veľkého na najdôležitejšie udalosti spásy. Počas Kvetnej nedele si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Slávnosť veľkonočného baránka sa vtedy mohla konať jedine v Jeruzaleme - hlavnom meste židov. Zástupy nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti (Ján 12,13), preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum t.j. nedeľa paliem. Pomenovanie Kvetná nedeľa pravdepodobne vzniklo u nás podľa toho, že u nás palmy nerastú a významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Snáď aj podľa toho, že tento deň spadá do skorého jarného obdobia, kedy sa objavujú prvé kvety. Na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok a Veľký piatok sa na službách Božích čítajú a spievajú pašie.

Zelený štvrtok

Pomenovaný je pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Pán Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. Hlavným dôvodom svätenia tohto dňa je ustanovenie Večere Pánovej Pánom Ježišom Kristom.

Veľký piatok

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva sa pôst - nejedáva sa mäso.

Biela sobota

Ježiš bol pochovaný do hrobu. V sobotu sa v chrámoch nekonajú služby Božie. Len večer bývajú v niektorých cirkevných zboroch služby Božie, ktoré sa začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtku večera nezvonili.

Veľkonočná nedeľa

Každý rok na jar sa odohráva zápas života so smrťou. Zo zamrznutej zeme vyrastá tráva, rozkvitá zasnežená lúka, na zamrznutom strome vypučia listy... Raz na jar pred 2000 rokmi na Veľkú noc sa však odohral aj iný zápas so smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu. Neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Po Jeho smrti Ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním jedli a pili. Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom, ale bol Božím Synom. “Pán sa rozhodol, že z lásky k nám sám pôjde našou cestou“- povedal sv. Augustín . Ježišove vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná. “Veru, veru hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života“. (Jánovo evanjelium 5,24) “ Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. (Ev. Jána 11,25)

Veľkonočný pondelok

Typické veľkonočné zvyky - oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok - nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.











Príjemné prežitie týchto sviatkov ....praje Juraj - buchač ...

..pripájam sa k Jurajovi a prajem všetkým poraďákom krásnu a hlavne požehnanú veľkú noc.
Lenka.

...ta co ..? na vychodze nič nové?

Východniari spia...alebo žijú hokejom?

ked spia , ani jesť nepýtajú ......jééžiš to jaké ticho tu?