ubka MIG 6, a Ty už máš diagnostikovanú depresiu? ..alebo je to otázka do pléna, aké budú reakcie. Ak Ti ju niekto diagnostikoval-myslím lekár určite Ti o rozdielnej liečbe-hospitalizácia/sanatŕium povedal.
Ak chceš iba názor, je u každého iný, jeden má radšej individuálny prístup-inému vyhovuje kolektívne pôsobenie, nespoliehala by som sa na názor iného, vd každý sme iný:
Neodkladaj liečbu, čím skôr začneš, tým skôr nájdeš znovu zmysel života, je jedno pre ktorý druh sa rozhodneš.
Nedá mi nezapojiť sa do diskusie. Vždy som si myslela, že ja som človek silný s veľmi pozitívnym prístupom k životu, a zrafu paf.... Nechuť, lenivosť, strata záujmu o seba, o okolitý svet. Všetko čo som robila som robila s vypätím posledných síl. Trpela som už i pri myšlienke že treba ísť niekde medzi ľudí. Medzi známych, s ktorými sme sa predtým radi stretávali. Nevšímajte si reakcie Laca - montéra. Nevie o čom hovorí. Keby mi v tom čase boli povedali skoč do studne tak skočím. Naozaj netreba čakať, je to choroba. Za ktorú nemôžeme. Ak veríš lekárovi, poslúchni ho. Keď navrhuje hospitalizáciu, nebráň sa. Zrejme by Ti ju nenavrhol, keby neusúdil že je treba. Ja som mala len veľmi ľahkú depresiu, ale podľa mňa to aj tak bolo hrozné. Mne veľmi pomohol vlastný manžel, ten ma vyslovene dotiahol k lekárovi.
Ešte jeden dodatok: Bola si na vyšetrení štítnej žľazy? U mňa zohrala svoju úlohu aj jej nefunkčnosť, o čom som nevedela. Držím palce.
Je úžasné znova vidieť svet taký aký je.