Pobyt v nemocnici mi neodporúča lekár, ale pýtala som sa tam ja, lebo vidím, že sama to nezvládam. A dúfam, že mi to pomôže, len mám z toho strach,,

Ahoj Marions,
nemám osobné skúsenosti, ale držím Ti palce. Určite Ti to pomôže. Veď tam budeš v rukách odborníkov, tak tomu ver, že Ti pomôžu. Veľa šťastia.

Dala by som bodík, len sa mi nedá ešte, tak posielam veľké ďakujem. Také niečo som potreboval počuť. Ja si to vravím stále, len mi to akosi nepomáha.

Ingrid ...
Nejde dozretie jednotlivca ...
Net a či reál ...?
Príkladne moja manželka nevie to , čo vie niekto iný .......a teraz fakt nemám na mysli tie bočné chodníčky ...
Ide o to , že tie psychické problémy viac - menej súvisia práve s tým najbližším okolím ...rodina , zamestnanie ...
Na nete sa všetko nedá správne popísať , opísať všetko ...aj keby jeden chcel ...
Tomu okoliu sa proste nedá z tých rôznych okolností ...
Takže ostáva iba a len tá nezávislá osoba , ktorej sa jedinec otvorí a zdôverí sa .
Na základe všetkých diagnostických možností , keď jeden sedí v pohodlnom kresle , psychoš z tónu v hlase , z gestikulácie , z mimiky , atď usúdi ( snaží sa , mal by ...) stanoviť ďaľší postup v tej liečbe ... či medikamentóznej , či sedeniach , alebo aj - aj ...

Jedno je ale tiež isté....aj ten jedinec sa musí chcieť vyliečiť ...

Ja sa chcem vyliečiť, snažím sa o to už dlhšiu dobu. A nemyslím ani, že mám dôvod na depresiu, skôr mi ju vyvolali nesprávne nasadené lieky. Ale teraz sa cítim hrozne, nedá sa to ani popísať, a preto som sa sama pýtala do liečebne. Dúfam, že mi to zaberie. Len som potrebovala nejaké povzbudenie.

To ti odporučil praktický lekár?
Priamo od psychiatričky viem, že k nej lekári zasielajú najmä ženy konkrétne s bolesťami žalúdka, po pohovore 50% "pacientiek" končí u gastroenerológov s helicobacterom pylori a nie u nej.
Čo, však táto porevolučná doba je ťažká.
Rovnako deti s bolesťami bruška aj školáci, aj stredoškoláci sú zasielaní k psychológom, pritom ide celiakiu. Toto mám z rozhlasu z rozhovorov, kde sa na tento stav sťažovali a neustále na to apelujú gastroenterológovia. Hrach do steny.
Polročná informácia od psychológa - ľudia im nesiahajú ani po koleno. Za predpisovanie liekov majú 4 dovolenky do roka aj s famíliou.
Ja som raz v živote prešla psychiatriou - mužským oddelením za lekárom, nebol tam bočný vchod, skúsenosť na celý život. Žiaľ, je to oddelenie, ktoré ešte stále funguje, a práve od toho psychológa viem, že pacienti sa z neho po preliečení vracajú domov ešte v horšom stave.
Toto sa všetko v odbornej verejnosti vie, nikomu to neprekáža?

Kedy si prešla dôkladným krvným vyšetrením aj s mineralogramom?
Daj si ho urobiť, pre istotu.
Dovolila som si to napísať iba kvôli tomu, čo si sama napísala, že si sama nemyslíš, že ide o túto dg.
Odporúčam ti vrátiť sa ešte k môjmu predchádzajúcemu príspevku, v ktorom je červené zvýraznenie.
Skús si prečítať ten link v ňom, aj keď si myslíš že u teba to nie je možné, alebo daj si urobiť jedno základné meranie.A uvidíš, či tadiaľ vedie cesta.
Inak ako sa cítiš, kde je tvoj najväčší problém, nevládzeš sa o seba postarať, máš úzkosť, hnačky, nespíš, to si písala, aké máš myslenie? Tlak krvi?
Keby si nemala tieto prejavy, mohla by si v tomto čase normálne fungovať? Len tie ťa brzdia v živote teraz?
Ako si sa stravovala aj niekoľko rokov predtým, mala si dobrú výživu a životosprávu?To všetko s depresiou súvisí, nedostatok živín a minerálov.
Nebývaš anemická?
Ja som tu spomenula iba to jedno lôžkové oddelenie, určite nie je taká situácia všade. Odchodom dr. Breiera do Británia a vekom dr. Rosinského stratilo Slovensko najlepších psychiatrov.

Ešte, spravil ti niektorý z nich klinické psychologické vyšetrenie?

Korela, ďakujem za rady, ale ja už tam musím ísť, lebo to trvá od októbra a je to horšie. Ja už tú depresiu mám a musím ju vyliečiť. Okrem toho liečim aj heligobaktéra, ale ja už neviem sa vyliečiť sama. Dúfam, že tam prežijem.

Prečo by si neprežila? To sú čo za chmúrne myšlienky? Viem, že hovoriť v depresii o pozitívnych myšlienkach sa nedá, ale nedá sa zas pozerať na svet až tak čierno. Choď tam čím skôr, uvidíš lekári Ti pomôžu, a budeš tu vypisovať, že prečo si tam neišla skôr, netreba na nič čakať, ale nastúpiť hneď. Držím prsty aby si bola skoro fit.

Ďakujem Tweety, presne takéto potrebujem počuť. Ja sa bojím, že mi nasadia nejaké lieky, ktoré zas nezaberú a ja to už ďalej nezvládnem. Bojím sa, že sa scvoknem úplne. Bojím sa, že mi bude horšie ako doma. Nastupujem zajtra ráno, viem to už od štvrtku a neviem na to nemyslieť. Držte mi palce. Dúfam, že nebude pravda to čo písala Korela. Už aby som bola naspäť a budeš mať pravdu, že budem vypisovať, že som to prežila.
Ďakujem ešte raz za povzbudenie.

Prajem ti, aby ťa hlavne správne zdiagnostikovali.
Samozrejme, že to prežiješ. Ty musíš najlepšie cítiť, kde ti pomôžu. Prajem ti uzdravenie.
A môžem ťa poprosiť, po návrate domov napísať, ako to tam pri depresii prebiehalo?
Ja do týchto tém veľa nechodím, si ma zaujala výberom liečby, ale možno budeš prvá, čo by si sem takto prispela.
Všetko dobré prajem.

Neboj sa, zver sa do rúk lekárom, oni vedia, čo robiť aby sa pacient z toho dostal. Tak ešte raz ti prajem šťastie na tých najlepších doktorov, nepoddávaj sa, viem. .že je to teraz horšie ale uvidíš, všetko bude dobré. Drž sa nad hladinou......

Ďakujem Korela,
určite napíšem. Napísala som, lebo mám veľký strach z toho, ale som už taká unavená a vidím, že si sama, ani s pomocou svojho okolia nedokážem pomôcť. Ja už len plačem, bojím sa byť sama, že sa zrútim, prosím stále niekoho, nech je pri mne. Toto nieje život. Ja som stratila už všetky nádeje, že mi bude lepšie. Jedny lieky, druhé, tretie...horšie, horšie a horšie. Okrem toho lieky od tlaku, štítnej žľazy, žalúdok. Veď ja už som ani človek neni. A práve toho, čo si napísala sa veľmi bojím, že tam bude strašne a vrátim sa ešte v horšom stave. Len musím to vyskúšať, iné mi nezostáva. Držte mi všetci palce

...čítaj ma , marion , ale fest poriadne ... nevyberaj si to negatívum ....

Teraz ako ???
Máš a či nie ????
Pokiaľ takto nemieniš riešiť , tak si ešte normálna ...............

Píšem, že som nemala na ňu byť liečená, ale keď mi nasadila antidepresíva, tak mi ju vyvolali /to sú slová lekára/ a teraz ju vlastne mám už. Teda myslím si, lebo čo iné by to bolo? Myslela som, že nemám dôvod na depresiu, že som nič také, čo by ju vyvolalo neprežila. Začalo to žalúdkom. A zatiaľ to nemienim tak riešiť. Aj keď už je človek taký unavený, že nevládze.

Ako sa darí?

Zalezi od toho, aka nemocnica. Ja som bol s dep. raz hospitalizovany, a bola to len traumaticka strata casu, pretoze tam neboli ziadne terapie. Navyse, diagnozy tam boli pomixovane. Napln: pozeranie do steny ako v base, tri krat denne jedlo, a nakoniec konecne domov. Denny stacionar je mozno dobry, ak ste socialne izolovany, mna po mojej hospitalizacii do jedneho odporucili, ale videl som tam zopar ludi hrabat listie a moc sa mi do toho nechcelo. Co by fakt mohlo pomoct, ak by sa u nas ludia za tieto stavy nehambili a vytvorili by nejaku platformu, kde by mohli diskutovat, uzatvarat priatelstva, mozno vztahy, pomahat si navzajom ...
V zahranici mate tiez rozne centra, ktore vam pomahaju naucit sa fungovat, zit, komunikovat s ostatnymi, pretoze co je na depresii najhorsie je, ze vam znizuje sebahodnotu a zacinate sa stahovat do izolacie, co nasledne umocni vasu beznadej. Cize idealne pre vas je byt s ludmi, ktory rozumeju tomu, cim prechadzate.