Martin Mocko Kazu, JaDo, kokolačík.. Doba sa veľmi zmenila. Nedajú sa porovnávať časy socializmu a dnešný svet. Otvorme už konečne oči. Dnešní dôchodcovia sa určite majú lepšie ako sa bude mať generácia dnešných 40tnikov, keď sa dopracuje do dôchodku. A to ma nepresvedčí nikto. Pozrite sa okolo seba. Spočítajte ľudí okolo 30 rokov a hlavne koľko majú detí je zaujímavý údaj.
Tu sa dostávame k téme od Kazu:
1. dnešné plátené plienky sú použiteľné iba zopár krát, lebo je to úplný šmejd, už pred prvým opraním sú priesvitné. Keď spočítam náklady na pranie, prací prach a plienku, môže hneď kúpiť jednorázovky.
2. Šaty deti veľmi ťažko zdenia po bratrancoch, keďže neexistujú.
3. Všetko to sadenie a chovanie si veľmi dobre pamätám. Ale odišiel som od rodičov, takže nemôžem používať ich pole, ich skladovacie priestory, ich bývanie, ich mrazničku...proste nič.
4. Už ani tie tehly z búračky nie je možné kúpiť. A keby aj bolo, začnime sa baviť o cenách stavebných pozemkov.
...ani nebudem pokračovať ďalej.
Pozor...nikdy som nenapísal, že by som nikomu nedoprial viac. Porovnávam iba situáciu mladej rodiny a rodiny dôchodcov. Keby išlo o mňa, tak kľudne by mohli mať i 5000€ dôchodok. Iba netreba zabúdať, že už sa to v EU skúšalo a nedopadlo to pozitívne.
PS: kokolačík - načo fajčím, keď na to nemám? S tým sú úzko spojené aj tie lieky... Na kultúru i noviny nemíňam nič, keďže je to v mojom momentálnom stave zbytočná investícia.
A buchač sám povedal veľkú pravdu... "Na dôchodky našich rodičov kto zarábal ???" Iba sa treba nad tým zamyslieť, pozrieť si štatistický vývoj pôrodnosti a prídeme na správnu odpoveď.
No veď práve, doba sa zmenila. Snáď nechceš aby tvoji rodičia, starí rodičia žili na úrovni svojich prastarých rodičov. Tiež si chcú užívať. Ale najprv museli robiť. A musia aj mladí, nič sa nedá robiť, kto nemá to šťastie, že zdedil miesto pri válove tak jednoducho musí. A musia aj moje deti, akurát si stále nesťažujú a nefňukajú mi za ušami, že ja už mám a oni ešte nie. Nakoniec, pri robote im na to ani nezostáva čas. Ja si nesťažujem že je doba zlá, ani nikomu nezávidím ale ani nikoho neľutujem. Kto chce niečo mať, musí robiť. Kto chce mať všetko a hneď tak musí vyhrať alebo zdediť alebo kradnúť. Inak musí čakať na starobu až mu to, možno, príde samé. Nikdy v živote som nepovedala mojim rodičom, starým rodičom ani nikomu starému: Čo ty už potrebuješ, tebe stačí. A nepočula som to ani od mojich detí. A tiež majú hypotéku a malé deti, aj mobilné telefóny a aj plienky kupujú. Ak by na to nemali, tak by plienky museli prať. Mňa doba minulá ani terajšia a dúfam, že ani žiadna budúca nenaučila chrbát ohýbať, neohýbala som ho ani pred vrchnosťou a ani pred mojimi deťmi. Ale vidí sa mi že mnohí rodičia áno a potom vychovali generáciu mladých, zdravých ale iba čakateľov. Čakajú, že im všetko spadne hotové a hneď. A zo všetkých zmyslov sa im najlepšie vyvinul iba zrak, lebo vidia len čo všetko iní majú ale tú robotu za tým, tú už nie. A keď už sme pri tých dôchodcoch, ja vo svojom okolí vidím iba upratovačky, prípadne nejakého údržbárika v najhoršom prípade drobného živnostníka ktorý si privyrába popri svojom dôchodku. To sú miesta, pri ktorých sa mladý, akože hladný a práce chtivý, ani neunúva, aby si vypočul akú má vlastne pracovnú náplň. Tak nezáviďte, oni si už tiež privyrábajú na plienky. Ale na tie svoje.
A ešte niečo, spočítala som si aj tie deti. Síce iba v mojej rodine, ale spočítala. Robiť a rodiť sa im ešte stále chce, naša rodina nevymrie.