Najmladšia osoba na JIS na Kramároch mala 13 rokov.
Sabaka povedal, že keď je na lôžka veľký tlak, lekári musia rozhodovať, koho dajú na JIS podľa prognózy. „Rozhodujeme tak o živote a smrti,“ povedal lekár a dodal, že kolegovia to nezvládajú vždy dobre, aj preto majú k dispozícii psychoterapiu.
Podľa lekára je na Kramároch vyše 80 percent pacientov s covidom nezaočkovaných. Očkovanie chráni – dokazujú to nielen početné štúdie z celého sveta, ale aj takéto skúsenosti z nemocníc.
„Mladého a relatívne zdravého človeka, ktorý by bol zaočkovaný mRNA vakcínou, sme v nemocnici nemali. Raritne sme mali zaočkované osoby, no trpeli vážnou poruchou imunity, napríklad boli po transplantácii orgánu. Niektorí z nich, žiaľbohu, zomreli,“ vraví Sabaka.
Lekár si spomína na jediný prípad osoby zaočkovanej mRNA vakcínou, ktorá nemala poruchu imunity. „Išlo o osemdesiatnika s cukrovkou, zlyhávaním srdca a demenciou.“
Ak hospitalizujú zaočkovaného šesťdesiatnika alebo sedemdesiatnika, takmer výlučne ide o osobu s niektorou z vektorových vakcín: AstraZeneca, Sputnik alebo Janssen. „Týmto ľuďom jednoznačne odporúčam preočkovať sa treťou dávkou,“ vraví Peter Sabaka.
Obmedzenie bielej medicíny
Pre nárast pacientov s covidom sú viaceré nemocnice na pokraji kolapsu.
Zdravotnícky personál je vyčerpaný, obzvlášť preto, že si uvedomuje, že náporu na nemocnice sa dalo predísť, ak by sa zaočkovalo viac ľudí.
Matematici Richard Kollár a Martin Šuster, ktorí sa téme koronavírusu dlhodobo venujú, pripravili scenáre, ako by zhruba vyzerala pandémia, ak by sa na Slovensku zaočkovalo viac ľudí ako teraz.
Títo odborníci hovoria, že ak by sa zaočkovalo 60 percent ľudí, teda o 14 percentuálnych bodov viac ako dnes, situácia by vyzerala výrazne inak. V nemocniciach by podľa ich výpočtov bolo začiatkom tohto týždňa 552 ľudí, čo bola pätina z reálneho počtu.
Dnes je v nemocniciach hospitalizovaných 2 945 pacientov s potvrdeným covidom.
Pre nárast pacientov s covidom sa obmedzuje biela medicína, teda plánované zákroky.
Nezaočkovaní teda negatívne neovplyvňujú iba svoje životy, ale aj životy druhých.
Najhoršie je, keď od očkovania odhovoril lekár
Niektorí nezaočkovaní pacienti lamentujú a ľutujú, že sa nezaočkovali. Iní trvajú na tom, že nemajú covid, všetko je zinscenované, a ak aj ochorenie majú, je to dobré, lebo si budujú prirodzenú imunitu.
Imunológovia však radia, aby sme sa na imunitu po prekonaní ochorenia nespoliehali, a keď to bude vhodné, dali sa preočkovať.
„Máme aj starších pacientov, ktorým rodinní príslušníci zakázali, aby sa dali zaočkovať, alebo ich od očkovania odhovorili,“ povedal Sabaka a dodal, že vinu za zlé rozhodnutie si niekedy vylievajú na zdravotníkoch. „To je pomerne demotivujúce.“
Lekár vraví, že úplne najhoršie je, ak od očkovania odhovorí pacienta jeho všeobecný lekár. „Takých prípadov je veľa,“ hovorí Sabaka. „Asi sme zlyhali, čo sa týka osvety, alebo tí lekári podľahli dezinfoscéne.“ Podľa Sabaku mali na oddelení pacientov, ktorí zomreli, lebo počúvli svojho všeobecného lekára a nedali sa zaočkovať.
Atrofované svalstvo či dlhý covid
V prípade, že pacienta s covidom v nemocnici zachránia, neznamená to, že z nej odchádza úplne fit. Jednak lôžka musia rýchlo točiť, aby ich uvoľnili novým pacientom, ktorí sú na tom horšie, takže na dôkladné preliečenie nie je čas.
A potom – liečba covidu síce zachraňuje život, ale ako sme videli, má množstvo nežiaducich účinkov.
Zopakujme, že pre kortikoidy sa pacientovi môže rozvinúť diabetes. Lieky síce cukrovku nespôsobili, ale ak bol pacient v počiatočnom štádiu, jeho stav mohli zhoršiť. „Stáva sa nám, že pacientov často prepúšťame na liečbu inzulínom,“ vraví Sabaka.
Ak bol pacient na umelej pľúcnej ventilácii, niekoľko týždňov sa nehýbal, jeho svalstvo atrofovalo a má problémy s chôdzou. Potom musí absolvovať dlhé rehabilitácie, aby sa dokázal vrátiť do normálneho života.
Nebezpečenstvo predstavuje aj postcovid (infekcia prebehne, ťažkosti ustúpia, no potom sa objavia znova) a dlhý covid (ťažkosti kontinuálne a dlhodobo pretrvávajú).
Odhaduje sa, že dlhým covidom trpí do 10 percent chorých. Štúdia z Lancetu z januára 2021 ukázala, že až 76 percent hospitalizovaných pacientov má prinajmenšom jeden príznak ochorenia šesť mesiacov od nástupu symptómov."
Dokončenie článku