To keď bol môj tento rok po operácii žlčníka, aj kašičkou som ho v posteli kŕmila... to sa aj deti čudovali, lebo také ešte doma nevideli...
No keď som mala zlomenú ruku ja, stalo sa, že aj chlieb mi zabudli ráno odkrojiť...
Odvtedy sa kupoval len krájaný...
A tak, aby som nezahynula od hladu, kúpil okrem iného celú štangľu malokarpatskej salámy, čo sme nikdy predtým nekúpili, nanajvýš tak polovicu, alebo nakrájanú. Čo z toho, keď táto bola vákuovo balená ešte aj s povrázkom. Tak som len otvorila chladničku, pozrela na ňu, zatvorila chladničku... zase sme ušetrili a ja som dočasne schudla. Ale už to mám späť.
Ale keď som potrebovala napr. odopnúť podprsenku, s tým problém muž nemal - to zapínanie mu išlo ťažšie...
Aj tak môže vyzerať formulka "v dobrom aj v zlom" v praxi...
Poučenie: nie je diagnóza ako diagnóza...
A šťastné manželstvo - to je asi v dnešnom svete tiež skôr diagnóza...

Myslíš také, že keď sa nedá kvôli parohom prejsť cez dvere?

Možno aj zvlhčili ......trochu ...

Ja manžela poznám 48 rokov, sme svoji 40 rokov a máme tri deti. Viem len jedno, na začiatku je to o láske, pozornosti a tolerancii, neskôr o povinnostiach, o výchove detí, o riešení problémov, o ústupkoch, o znovuzískaní dôvery, o obnovovaní komunikácie, o spoločnom prežívaní radostí aj starostí.Dá sa žiť aj zo zvyku, len tak, vedľa seba, ale to je o inom, nie o šťastnom manželstve. Moje poznanie z manželského života: muža treba predovšetkým chváliť, musí mať pocit, že má na viac, ako naozaj má. Žena potrebuje mať vždy v mužovi oporu, ak ju nemá, to je koniec. Ale hlavne neprestať komunikovať - ak je o čom a stále, tak to je dobre.

S tým zvýrazneným stopercentne súhlasím.
Ešte ma napadli dve veci, ktoré sú podľa mňa dôležité:
1. Vedieť aj po 30-tich rokoch prekvapiť.
2. Udržiavať "správne napätie" /tak ako strunu na gitare, aby mohla vydávať ten správny zvuk/.

.... nesmie byť nuda.

Máš pravdu, vždy treba mať istý odstup, teda to napätie, neviem to správne pomenovať, ale asi takto: čím menej je žena na mužovi závislá, tým lepšie pre vzťah. On musí byť ten, kto dobýva, má to v génoch.

[QUOTE=Kvaka;1471738]Ja manžela poznám 48 rokov, sme svoji 40 rokov a máme tri deti... Moje poznanie z manželského života: muža treba predovšetkým chváliť, musí mať pocit, že má na viac, ako naozaj má.

Tak to akoby si mi z úst vytrhla. Tiež som kedysi čítala takú radu od nejakej "zaslúžilej manželky" - starej mamy a občas si na ňu spomeniem a snažím sa ju aplikovať do praxe - hlavne, keď manžel niečo urobí na dome alebo v záhrade, lebo v kuchyni je zasa takmer nepoužiteľný.... Určite je v tom kus životnej múdrosti. Rada doslova znela: MUŽA NIKDY NEPRECHVÁLIŠ!
Mám odskúšané a funguje to! To vtedy ako keby si mu "brucho pomastila". A úplne najlepšie je, ak sú pritom ešte aj nejakí diváci, napr. dobrí známi na návšteve...
Jednoducho každý muž potrebuje k životu uznanie tak, ako k dýchaniu kyslík... Nie že by ho žena nepotrebovala, ale poznáte predsa mužskú ješitnosť...
A ešte je k šťastnému manželstvu prínosom zmysel pre humor - hlavne vo chvíľach, keď nie je veľa dôvodov na smiech...

a nezabudnúť aj na vypočutie, nielen pochválenie.
Manžel ešte len otvorí dvere, a už viem či sa mu darilo, alebo nie. Treba ho podporiť, že keď sa nedarilo, alebo neurobil všetko čo chcel, že sa mu to podarí keď si trošku oddýchne, alebo sa naje, a odchádza s úsmevom, s elánom, ide sa ďalej...
Čo som sa ja už pri ňom naučila z počúvania, koľko vecí, aj tie čo ma nebavia, či z jeho práce, relaxu, hobby, opravy aút, ešte aj z elektroniky, spraví plošný spoj, hneď mi ho príde ukázať, všetko vysvetlí, už na konci neviem čo hovoril na začiatku, ale jeho spokojný výraz tváre stojí za tú polhodinku strávenú pri ňom.

Šak si dzivče z vychodu, ta ňe, ta coby si neverila?

nááá cipana, taká mladá a už na to prišla

No hej, ale my staré vieme, že treba starkého chváliť tak, aby to mláďatá nepočuli, lebo mláďatá sú občas žiarlivé, najmä v batolivom a pubertálnom veku .

moje mláďa je už teraz žiarlivé, a to má len 2roky. Furt je medzi nami.

no za 10 rokov čo sme spolu som už na všeličo prišla.

He ...a na čo všeličo ešte len prídeš ...

sa už neviem dočkať

dobre si dopadla, toto sa hocikomu nestane, sem tam sa zamyslím , či nie je je čas na reprízu aj u mňa , ale bojím sa že vzťahy s premiérom by neboli ako u teba, a myslím že ak dokážem terajšie / vzťahy / predýchať, tak asi by som do toho nemala rýpať, ale nakoľko som taká, aká som, niekedy by som vymenila aj seba v partnerstve.

ale ako sa hovorí s čertom zle a bez čerta ešte horšie...

Aááále, danushka, prosím Teba, aký klub ... však ani členské nevyberáme. Alebo žeby sme začali? Ale to by sme museli mať aj predsedu, aj stanovy, aj voľby, a to už zaváňa politikou - to by nem dopadlo dobre...

http://www.porada.sk/1473368-post13571.html

Šťastné manželstvo? Nuž, ťažko povedať. Mňa by napríklad ubíjal stereotyp. Môj manžel dobre vie, že som akčný typ a mám rada zmeny a preto ma každý deň nas...e niečim iným. A ja si ho zase na oplátku "láskyplne" ofukujem ako ten starý hrniec