marjankaj Ale bude. Ako tomu chceš zabrániť? Dáš tomu dotyčnému, čo spácha samovraždu doživotie?
Samovražda, to je o inom. Môj názor je tiež ovplyvnený tým, čo som zažila. Môj otec umieral na rakovinu pľúc, už mal 45kg, obrovské bolesti v chrbtici, bol slabučký a vysilený čakal v nemocnici na vykúpenie. Myslím, že vedel, že sa blíži koniec a trpel len preto, lebo videl, že trpíme my, bolo mu ľúto nie jeho fyzickej bolesti, ale našej psychickej bolesti. Dostával cez infúziu aj morfium, po jednom podaní mu zlyhalo srdiečko, to srdiečko, ktoré 30 rokov predtým prekonalo infarkt. Myslíte si, že dostal o dve kvapky morfia viac? Alebo schudol tak veľmi, že tá predpísaná dávka už bola prisilná? Nedozvieme sa to, ani netreba. Takéto sa neskúma. Keby sa eutánázia uzákonila, potom by podobných úmrtí pribudlo oveľa viac, možno aj tam, kde ešte nádej nezomrela. Iste, každý má právo rozhodovať o svojom živote, ale jeho život je úzko spätý aj s inými životmi, netreba na toto zabúdať.