MOJA LASEROVÁ OPERÁCIA OČÍ
Pretože som nikde nenašla podrobné info o tom aká je operácia očí, čo sa
deje pred tým, počas a hlavne aké to je po nej, spísala som svoje zážitky.
Možno to bude pre niekoho, kto sa na operáciu chystá alebo zatiaľ o tom
iba rozmýšľa trochu užitočné.
1. PREDOPERAČNÉ VYŠETRENIE - v podstate to poznáte od vášho očného. Ide o
čítanie písmen na tabulke, vyšetrenie očného tlaku, skúška slzenia očí. To
posledné je celkom nepríjemná skúška nervov. Spočíva v tom, že vám do
spodného viečka vložia maličký sterilný papierik aby sa vyvolalo slzenie.
V priemere to dávajú na minútu alebo dve, mne ale slzy tiekli už po pár
sekundách.
2. PRÍPRAVA NA OPERÁCIU - ak všetky vyšetrenia dopadnú dobre, sestrička
vám dá očné kvapky na umŕtvenie. Opakuje sa to asi trikrát. Postupne
začnete mať pocit, že máte sklené oči a necítite si ich. Vôbec to nie je
bolestivé.
3. OPERÁCIA - doktor vám najprv dá nejaké kliešte ktoré udržia oči stále
otvorené (dosť nepríjemná vecička). Potom prídu ešte nejaké kvapky, a
potom samotná operácia.
Chvíľami sa mi tak rozmazával zrak, že to zelené svetielko som vôbec
nevidela. Tak som v pude sebazáchovy pozerala tam, kde som tušila že je.
Celkovo operácia jedného oka trvala cca. 4-5 minút. Pravé oko celkom ušlo,
ale pri ľavom som mala neustále hroznú potrebu žmurkať. To však ale nešlo -
kliešte.
Nakoniec mi nasadili ochranné šošovky a odkráčala som späť do ambulancie.
Nemala som zalepené oči ani nič podobné. A čo bolo najlepšie, na cestu som
videla!
Znova som musela čítať písmená a div sa svete - videla som ich.
Potom som dostala kvapky do očí a odišla som domov.
4. POOPERAČNÁ BOLESŤ - tá prišla už po ceste domov. Síce som dostala
nejaké tabletky ale boli iba slabé a ich účinok som vôbec necítila. Cesta
domov bola hotové utrpenie.
Bolesť by som opísala ako... akoby vám niekto dal do oka dlhý kučeravý
vlas a nedovolil vám ho vybrať (musíte sa vyhýbať akémukoľvek kontaktu s
očami - okrem predpísaných kvapiek). Tá bolesť nie je silná ale strašne,
strašne nepríjemná. Chvíľami som mala pocit, že sa zbláznim. Boli chvíle
keď som sama sebe nadávala, že som sa na to dala.
Kvapkanie do očí je takisto obdivuhodný výkon. Oči ma boleli, boli celé
červené a akoby opuchnuté. Stálo ma to dosť námahy udržať ich chvíľu
otvorené.
Lekár mi nenakázal mať očí zalepené, ale je to tak lepšie.
Zistila som, že na pravé oko vidím stále rozmazane, pričom ľavé bolo úplne
zaostrené. Tak to ostalo, aspoň podľa mňa dosť dlho. Bolo to veľmi
nepríjemné, asi poznáte ten pocit, keď vám vypadne jedno sklíčko z
okuliarov. Asi tak.
Po cca. dvoch týždňoch sa pravé oko začalo zaostrovať a ľavé
zhoršovať. Nebolo to veľa ale cítila som rozdiel. V podstate to bolo oveľa
lepšie. Oči sa vtedy zladili. Stále to ale nebolo ono.
Zlepšenie nastalo asi o ďalšie dva týždne. A potom sa zrak iba zlepšoval.
Teraz mám asi dva mesiace po operácii a jediná chybička je v tom, že jedno
oko mam stále o štvrť dioptrie slabšie. Druhé je úplne v poriadku. Stále
sa to ale zlepšuje.
Snáď tento príbeh niekomu pomôže pri rozhodovaní.
pacientka