.... moja sestra je v kóme (v decembri som sa na tejto stránke tešila, že som dvojnásobná krstná mama)... a teraz??? Ako mám fungovať, ako mám nájsť silu, aby som bola schopná postarať sa o dve malé detičky - dvojmesačné a trojročné??? Kde mám nájsť silu, aby som to všetko zvládla??? Viem, že musím, kvôli deťom - sestrinym aj svojim, kvôli môjmu manželovi, švagrovi, mojim už nie najmladším rodičom, ktorí už ani nedúfajú, že sa preberie???
Cez deň fungujem ako automat so slzami v očiach, celé noci na ňu myslím a neverím tomu, že by sa tak ľahko vzdala, hoci magnetická rezonancia ukázala poškodenie mozgu, v kútiku duše dúfam... aj keď situácia je zúfalá. Je moja jediná sestra, moja najbližšia dôverníčka, dennodenne sme spolu telefonovali a teraz ... Ako mám trojročnému dieťaťu s pokojným hlasom odpovedať na otázku, kedy príde maminka??? Trhá mi to srdce . Viem, že musím byť silná, ale je také ťažké ... Ako je možné, že mladá, zdravá žena plná elánu a plánov zrazu len tak skolabuje pri prebaľovaní dieťaťa a viac sa neprebudí??? Dve hodiny predtým sme spolu telefonovali. Prečo, prečo, prečo??? Tak strašne to bolí. Vôbec neviem, ako mám ďalej fungovať, viem, že to musím zvládnuť, všetci sa spoliehajú na to, že sa nezosypem, ale je to také ťažké.