Škoda že si nenapísal lokalitu, v ktorej bývaš, resp. pestuješ zeleninu. Ja sa nemôžem sťažovať na dnešné odrody.Len sa ich treba naučiť pestovať. Ak bývaš v nadmorskej výške nad 350 m/nm, tak musíš priesadam pomôcť. Zásadne si priesady dopestovávam sama-od papriky, rajčín, kapusty.teda všetko. Fazuľu pestujem švábku - stará odroda. Niečo treba pestovať na čiernej fólii, niečo sadiť zavčasu a zakrývať netkanou textíliou. ALe žiaľ, klíma sa mení a musíme sa pripôsobiť. Tento rok bola dlhá zima, aj ja mám fazuľu ešte zelenú, ale dozrie.Ani ja sa nepamätám na postreky kedysi, ale teraz je to nevyhnutnosť Mandolinky - pásavku zemiakovú sme nepoznali, dnes zožierajú aj rajčiny. A tak je to so všetkým.

ani génová banka v Piešťanoch ich väčšinu nemá takže si neskromný. Lenže sme milovali dobrý holandský marketing a dnes emisári z týchto krajín tiež snoria po Slovensku ako besní psy a hľadajú niečo čím obnoviť odrodovú základňu lebo oni už majú všetko zničené. Inak niečo treba pripísať aj na vrub zmenenej klímy.

zemiaky, rajčiny, baklažán, durman jedna široká rodina tak sa tej pásavke nečuduj

súhlasím avšak za tou zmenou klími treba hľadať nás všetkých, bo nie som si istý, že tie zmeny čo sa udiali za posledných 30 rokov sa v minulosti udiali za niekoľko tisícročí. Čo sa týka fólií tak si tiež nie som celkom istý, či skutočne patria do záhrady. Uľahčujú síce pestovateľovi čas, ale ich výrobou sa zväčšuje ten už spomínaný vrub. (plastic planet) Ja radšej ostanem pri klasických mulčovacích materiáloch, akými sú slama, alebo ihličie, ale pri mojej veľkosti záhrady cca 5 árov muľčovať nepotrebujem, pýr vytrhám a navyše pre dobrý rast zelenina potrebuje ak sa z času na čas prekyprí.

Bývam na Záhorí a najvyšší vrch má myslím okolo 250 metrov a my bývame v nadmorskej výške približne okolo 150 metrov a podotýkam, že nadmorská výška ani technológia pestovania s pred 30 rokov za u nás nijako nezmenila.

lenže pri takej 37 stupňovej šupe stačí 2 dni a máš po strukovinách - nezarodia

V čase keď sa ručička teplomera vyšplhá na teplotu 37 stupňov je už hrach dávno v mrazničke, bôb je už zjedený a struky fazule pekne usychajú na lúskanie :-)

Keď Židek varil v Čachticiach, tak pani pripravovala cícerovú kašu miešanú so zemiakmi.
Cícer mal zvláštny tvar, bol celý veľmi hrboľatý. Pani sa pochválila, že všetci Čachtičania si ho sadia stále iba zo svojich pôvodných semien.
Ak chceš cícer slovenský a ešte aj bez GMO, tak do Čachtíc.

cícer či hrachor rád sa to zamieňa

Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Od detstva sa pamätám len na to, ako na hriadkach mama aj babka nás upozorňovali: hentú rajčinu, uhorku, tekvicu mi neodtrhnite, pestujem si ju na semeno! Prečo? No lebo nielenže bola najchutnejšia, ale aj napr. bola prvá zrelá, teda sa hodila do pôdy na jej záhrade. Jednoduchý sedliacky rozum.
Za najväčší problém považujem to, že sa nechovajú domáce zvieratá ani pri domoch, ale ani vo veľkochovoch. Hnojilo sa prírodným hnojivom, dokonca ak mali už dosť bývalé JRD alebo ŠM pre svoju potrebu kľudne hnoj vyviezli niekde na kopu záhradkárom aby si z neho zadarmo brali. Dnes má takýto hnoj cenu zlata a predáva sa granulovaný (ak sa dá hovoriť že je to ešte hnoj, ak pri výrobe nezničili všetko živé a nenahradili - chemikáliami). Hnojenie je jedna vec, pričom sa domáce zvieratá používali aj na ničenie pandráv a hmyzu: mama po pozbieraní úrody jednoducho vyhnala sliepky, sviňu a kozu do záhrady a tí ju nilenže prekopali, pohnojili, ale vyžrali aj všetok hmyz.

Nerešpektujú sa prirodzené podmienky v ktorých zelenina a ovocie u nás dozrieva: chceme mať všetko skoro, pritom veľké. Hyperbordely nás naučili jesť paradajky, uhorky v decembri a šalát, reďkovku v lete. Aby dobre zarobili ponúkajú nám to nonstop a my ako blbí to kupujeme: plné chémie z pestovania v živných roztokoch. Pritom staré odrody reďkovky, šalátu sme mali už na Veľkú noc na stole. A naopak mrkva, kapusta, zemiaky vydržali v dobrej pivnici alebo v jame takmer do novej úrody. Nové zemiaky boli pre nás drahé a aj sa dovážali v obmedzenom množstve, tak sme jedli scvrknuté z pivnice kým nám v záhrade nedorástli naše. Kto by ich dnes jedol? A pritom okrem vzhľadu im nič nebolo.

Chémiou sme si pozabíjali včely, osy, sršne, obrábaná poľnohospodárska pôda u nás neexistuje, nevidím nikde sa pásť kravy, ovce kozy - ale zato máme automaty na mlieko: tak odkiaľ sa v tých automatoch berie? Dovážame sušené z Poľska? Máme to šťastie že aj keď s menšími odchýlkami, ale takmer všade sa dopestuje všetko čo by nás uživilo. Takúto pôdu by si veľmi vážili Taliani, Chorváti, lebo ich je samý kameň a paradoxne my od nich dovážame paradajky, uhorky, ovčí syr a podobne. Aj popri pobreží pri chatách vidíte malé zahrádky pretože úrodnú pôdu si musia do nej naviezť, to len nám sa zdá že sa neoplatí nič pestovať lebo je to lacnejšie kúpiť v hyperbordeli.

Zároveň nám v takto zdevastovanej krajine miznú pramene vody a tým aj vysychajú potoky, rieky, rybníky. Voľakedy cez každú dedinu pretekal potok kde sa okrem detí čľapkali aj husi a kačice, chytali ryby a polievali záhrady. Dnes nemá kto vyčistiť koryto potoka: je to drahé (veď samozrejme oproti kŕdľu husí), začínajú sa hlbšie a hlbšie kopať studne, lebo niet vody. A ministerstvá uvoľňujú väčšie a väčšie sumy na regeneráciu úplne zbytočne: chýba prirodzený kolobeh v našom poľnohospodárstve, za tie peniaze podnikatelia postavili na úrodnej pôde haly, prinajlepšom chovajú zopár koní pre turistov.

Záhradkári tiež zmizli na škodu nás všetkých: od nich aj mestský človek sa dostal ku kvalitnému ovociu a zelenine, odkladali si semená, vymieňali si priesady medzi sebou, chovali včely. Pritom záhradkárske osady boli tam kde sa strojmi nedala pôda obrábať napr. pri železničných tratiach.

Takže ísť na dedinu a od najchudobnejšej babky alebo rómov si pýtať na semeno fazuľe, uhorky, paradajky, odkopnúť z rebarbory, z viniča-taliana, z ríbezlí, egrešov, zapestovať dulu, morušu, zimné jablká, orechy. Namiesto chémie na ničenie buriny používať motyku a ručičky na striasanie mandeliniek na zemiakoch.

Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.

[QUOTE=hubatá;2130408]Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.[QUOTE]

...NEEXISTUJE .....eN , E , E , iX , I , eS , Té , U , Je , E

[QUOTE=buchač;2130421][QUOTE=hubatá;2130408]Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.Buchač, nič v zlom, ale buď to nevieš, alebo si lenivý.
My máme takú záhradku a ako napísala hubatá je to tak!
Ovocím a zeleninou som zásoboval aj rodičov aj sestry, ba ešte aj do práce kolegom som občas priniesol.

Čo mňa ešte jeduje, je to, že keď kupujem na trhu sadenice, nikdy neviem čo to bude za odroda. Napríklad som tento rok kupoval vinohradnícke rajčiny a mám tam tri sorty, dokonca aj podlhovasté. Kam až prišla chamtivosť, že podvádzajú aj takto.

[QUOTE=Gapo;2130440][QUOTE=buchač;2130421]Gapo
Miesto:
Ba
hubatá
Miesto: ????
Ba

...ale šak jasné , ja sa nemám prečo hnevať ...

IBAŽE

...nie je možné zavšeobecnievať záhradu niekde na juhu Slovenska so záhradou inde - severnejšie , na neúrodných pôdach položenou...to sa proste nedá !!!!

Ja mám chalupu , dedinka obklopená lesmi ( v septembri je potrebné občas večer do kachiel už oheň naložiť )... je pravdou , že nepestujem a ani sa nebudem tým zeleninárstvom zapodievať ...
...že prečo ???...neoplatí sa mi investovať peniaze do semiačok , priesad , vody a samozrejme aj práce , keď by sa mi urodilo len niečo z niečoho...proste neúrodná pôda ...nie nadarmo sa vraví tejto oblasti " hladová dolina " ...
Brat má pre zmenu záhradu vzdialenú odo mňa cca 30 km ...vulgárne povedané , naserie do pôdy čo len chce , nemusí sa v podstate o nič starať a úrodu má zo všetkého solídnu...občas aj mne niečo dodá ...

Takže to nie je iba o tej lenivosti mňa , či iného ...tu sú zákonitosti prírody a jej prostredia a tá ovplyvňuje a diktuje .....alebo sa snáď mýlim ???

Preto je potrebné vedieť pestovať - vystihnúť správny čas. Hoci ja bývam v nad.výške cca 350, snažím sa sadiť čo najskôr na jar zemiaky, aby som chytila jarnú vlahu. Tiež cibuľu, hrášok, mrkvu, petržlen. Skrátka všetko, čomu neškodí ochladenie. Ja už v apríli vysádzam rajčiny, papriku,uhorky(plantu) a to na záhrahu. Samozrejme že to je zakryté,mám ešte staré okná, ktorými vyplním boky a na vrch dám netkanú textíliu a fóliové kryty. Je to nutnosť, aby som úrodu pozberala začiatkom leta a nie v čase, keď sú už studené noci. Preto mi aj rajčiny začínajú rodiť okolo 10.júna. Tiež uhorky, paprika - potrebujú teplo a v čase rodenia majú tepla dosť. Hrášok je dávno v mrazničke, keď začnú vysoké teploty.

A prečo si nedopestuješ sadenice? Ja mám čo sa týka rajčiakov asi desať druhov, ktoré sadím. Nemusíš kupovať každý rok nové semená, rajčiak je ako burina, vyrastie aj z desať ročného semena. Tiež ich mám po okne. Plné okná plánt rajčín, papriky, uhoriek, tekvíc,kapusty, karfiolu, brokolice, kel. Vyjde Ťa to lacnejšie a vieš čo pestuješ.

u strukovín je najdôležitejšia vysoká vzdušná vlhkosť v období kvitnutia, inak všeobecne pre opelenie musí byť peľ dostatočne vlhký inak nedôjde k opeleniu ani cudzoopelivých .

áno ak pôvodný nie je F1 inak za tri roky budeš nemilo prekvapkaná. a kapustoviny ako získavaš semiačko?

[QUOTE=buchač;2130451][QUOTE=Gapo;2130440]Ale ja mám dojem, že keď sa hovorí o záhrade kde sa dá dopestovať aj pre celú rodinu, je jasné že to nebude na Lomnickom štíte , tam si pestuj kosodrevinu.
To je ako keby si napísal, že by rád videl ako si Eskimák na 4 ároch dopestuje zeleninu.
Nikto tu nepopiera zákonitosti prírody či prostredia. Ale faktom je, že dnes sa v záhradkách (aj tých kde sa dá dopestovať všetko) preferuje piknik s opekačkou a hulákaním pri fľaši alkoholu. Aspoň v mojom okolí to tak je.
Asi tak to malo byť chápané.

Odkedy máme plastové okná sa mi ešte nepodarilo dopestovať planty rajčín. Takže som nútený kupovať. Vlani som mal super sortu, neviem ako sa volala, lebo som ju kupoval tiež ako Vinohradnícku, ale bola to iná, škoda že bolo toľko bezdomovcov(slimákov) čo mi všetko požrali. Tento rok som chytil iba dvoch. Bola nižšieho vzrastu a plody fialovo červené s jemnou kožkou aj pol kila kus, teraz by sa jej darilo a bolo by aj na šťavu. Takže preto, dovtedy to nebol problém.