Čo ma dosť mrzí je, že zabúdame na polievky, jeme iba to "druhé", obyčajne mäsové jedlo. A čo si ja pamätám, tak ani u babky ani u mamy nebolo dňa aby sa polievka nevarila. Skôr sa urobilo hlavné jedlo slabšie ako napr. nejaký koláč - ale polievka tá musela byť. A každý deň iná, žiadny vývar z kocky! Mäsová bola sviatočná - len v nedeľu, ostatné dni všelijaké strukovinové a zeleninové polievky.
Aj dni v týždni mali svoje zaužívané jedlá, až by som povedala stereotypne, a to čuduj sa svete aj v jasliach, v škôlkach a závodných jedálňach:
pondelok: múčny deň: parené buchty, pečené ovocné koláče, dukátové buchtičky, tvarohové béleše, palacinky, k tomu aj na obed kakao, biela káva, mlieko
utorok: omáčkový deň: kel, paradajková kapusta, hrachová kaša, šošovica, kôprová, chrenová, tekvicová, lusková s vajcom,
streda: mäsový deň: pečené mäso, alebo na šťave, paprikáš, fašírka, filé sme mávali veľmi často (ale to bolo naozajstné filé z morských rýb, nie bordel pozametaný z Titanicu), zemiakový šalát, pyré, cviklový, kapustový alebo mrkvový šalát. A vtedy polievka bola slabšia ako napr. paradajková, zapražená s vajcom, kyslá zemiaková s mliekom....
štvrtok: francúzske zemiaky, zapekané cestoviny, so šalátmi, koložvárska kapusta....
piatok: špenát s vajcom, lečo ....
Vždy to bol však kompletný obed: polievka, hlavné jedlo, nejaký malý mls (vyšľahaný tvaroh, BB puding, bublanina) a na pitie čaj alebo karotela.
Naschvál som sem dala vzorový jedálniček, lebo ak si všimnete každý deň bolo zo všetkého troška: mlieko, mäso, vajce, zelenina, voda v polievke, a po obede, teda žiadny nával mäsa, mlieka, alebo vody pre organizmus ......
A čo je zaujímavé vtedy mamy cestou z práce nakupovali potraviny, t.j. čerstvé každý deň a opäť sa doma varili čerstvé večere: pondelok bola večera zo zbytkov z nedele: dojedla sa polievka, mäso z polievky bolo k omáčke. Veľa ľudia jedli strukoviny, v týždni aj 3x (fazuľa, šošovica, hrach) a mlieko a mliečne výrobky boli tradične na raňajky a na desiate.
Nedá mi však aby som si nerypla: obedovali sme pravidelne, neexistovalo aby niekto nemal teplý obed, sedel opustený sám, jedlo sa kolektívne, pri obede sme mali pokoj, pohodu a obedňajšia prestávka bola naozaj rešpektovaná všade: na úradoch, v obchodoch, poštách, školách, ..... cez obed sa na chvíľu akoby zastavil čas.