Každý rok sa znova a znova objavuje problém: Mal som príjmy v zahraničí. Mám podať daňové priznanie na Slovensku? Ak áno, aké tlačivo mám použiť a ako ho mám vyplniť? Vráti sa mi daň zaplatená v zahraničí alebo naopak budem musieť doplatiť daň ešte aj na Slovensku?

Poznámka - informácie k tomuto problému nájdete aj tu: http://www.drsr.sk/drsr/slovak/uvita...ahranicie.html


Kto je povinný podať na Slovensku daňové priznanie?

Drvivá väčšina obyvateľov zemegule nemusí podávať daňové priznanie na Slovensku.

Podľa § 32 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňové priznanie za rok 2012 je povinný podať daňovník ak za rok 2012 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1822,37 eura (s výnimkami - napr. daňové priznanie nemusí podať daňovník, ktorý splnil príslušné podmienky a požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane).

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykazuje daňovú stratu.


Kto je to "daňovník"?

Podľa § 2 zákona, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba (právnické osoby v tomto príspevku rozoberať nebudeme). Zákon rozdeľuje daňovníkov na dve skupiny:

1. Daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou (používa sa aj termín "rezident" alebo "daňový domicil") - to sú tí, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

Za takých sa však nepovažujú osoby zdržiavajúce sa na Slovensku len za účelom štúdia alebo liečenia a ďalej najmä tzv. pendleri - tj. osoby, ktoré hranice Slovenska prekračujú denne a pod. z dôvodu, že na Slovensku majú zamestnanie avšak "po práci sa vracajú domov".

2. Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou - to sú všetci ostatní.


Čo je predmetom dane (čo sa uvádza v daňovom priznaní)?

1. Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta) je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na Slovensku a zo zdrojov v zahraničí.

2. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je len príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na Slovensku.


Zrekapitulujme si, čo už vieme:

Občan, ktorý je daňovým rezidentom na Slovensku (má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní), podáva daňové priznanie zo všetkých príjmov - dosiahnutých na Slovensku i v zahraničí (hovoríme tomu "z celosvetových príjmov"). Daňové priznanie za rok 2012 musí podať vtedy, ak úhrn všetkých príjmov je vyšší ako 1822,37 eura.

Občan, ktorý nie je daňovým rezidentom na Slovensku (nemá na Slovensku trvalý pobyt a na Slovensku sa nezdržiava alebo sa zdržiava menej ako 183 dní alebo "pendluje" za prácou na Slovensko), podáva daňové priznanie len z príjmov dosiahnutých na Slovensku - túto povinnosť má ak ide o takýto príjem za rok 2012 vyšší ako 1822,37 eura.


Je občan, ktorý má príjmy v zahraničí a trvalý pobyt na Slovensku, vždy daňovým rezidentom SR?

Ak by bola odpoveď na vyššie položenú otázku vždy "Áno", bol by problém so zdanením príjmov relatívne jednoduchý. V skutočnosti to však tak nie je.

Slovenská republika má uzatvorených vyše 50 medzinárodných zmlúv o tzv. "zamedzení dvojitého zdanenia". Podľa § 1 ods.2 každá medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia má prednosť pred zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Zoznam týchto zmlúv nájdete tu:

http://www.porada.sk/t44697-zdanenie...ych-zmluv.html

alebo tu:

http://www.drsr.sk/drsr/slovak/legis...mluv_o_zdz.pdf

Pri posudzovaní, či občan, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky (má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní) a podľa § 2 zákona by mal byť daňový rezident na Slovensku - a mal by na Slovensku podávať daňové priznanie z celosvetových príjmov - je vždy potrebné preskúmať, či Slovensko má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia so štátom, v ktorom občan dosiahol príjmy.

Ak s príslušným štátom Slovensko uzatvorenú zmluvu nemá, občan sa považuje za daňového rezidenta na Slovensku a podáva daňové priznanie z celosvetových príjmov.

Ak však ide o štát, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu, postupuje sa pri určení daňovej rezidencie podľa tejto zmluvy. Na ilustráciu použijeme ďalej v článku zmluvu č.238/2003 Z.z. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej "zmluva").

Článok 4 zmluvy určuje príslušnosť občana ako daňového rezidenta Slovenskej republiky alebo Českej republiky nasledovne:

1. Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta SR v súlade so (slovenským) zákonom č.595/2003 Z.z. ak má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní.

Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta ČR v súlade s (českým) zákonom č.586/1992 Sb. ak má na území Českej republiky bydlisko (stály byt) alebo sa na území Českej republiky zdržiava aspoň 183 dní. Za daňového rezidenta ČR sa však nepovažuje osoba, ktorá sa na území České republiky zdržiava len za účelom štúdia alebo liečenia.

2. Ak je fyzická osoba podľa bodu 1. daňovým rezidentom SR i ČR určí sa daňová rezidencia takto:

- fyzická osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt,
- ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
- ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
- ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
- ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Pod pojmom "stály byt" sa nerozumie len "trvalé bydlisko" v zmysle tohto pojmu, zaužívaného v slovenskom práve. "Stály byt" znamená obydlie v najširšom slova zmysle (byt, dom, apartmán a pod.), ktoré je pre danú osobu dlhodobo k dispozícií. Môže ísť o obydlie vo vlastníctve danej osoby alebo obydlie dlhodobo prenajaté, alebo napr. v prípade "au-pair" bývanie u "domácich". Za stály byt sa nepovažuje krátkodobé ubytovanie v hoteli a pod.

Pod pojmom "stredisko životných záujmov" sa myslí štát, v ktorom má v prvom rade daná osoba rodinné vzťahy (kde žije jeho manželka, deti, prípadne rodičia), ďalej ostatné súkromné vzťahy, sociálne vzťahy, kultúrne, politické, športové aktivity a napokon hospodárske záujmy (napr.kde má účty v banke, kde je spoločníkom alebo akcionárom obchodných spoločností a pod.).

Poznámka. Podľa tejto schémy sa postupuje v drvivej väčšine medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Príklady

Anton študuje v Prahe, kde má k dispozícií izbu na internáte. Anton má trvalý pobyt u rodičov v Košiciach. Počas roka 2012 mal v Prahe niekoľko krátkodobých zamestnaní, z ktorých dosiahol príjem v úhrne 70000 Kč.

V zmysle § 2 slovenského zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa Anton považuje za daňového rezidenta SR - má trvalé bydlisko na Slovensku.

V zmysle príslušných ustanovení českého zákona o dani z príjmov sa Anton nepovažuje za daňového rezidenta ČR, pretože sa na území ČR zdržiava len za účelom štúdia (krátkodobé zamestnania nie sú v tomto dôležité).

Anton bude musieť za rok 20012 podať na Slovensku daňové priznanie, pretože výška jeho celosvetových príjmov (príjem 70000 Kč v ČR) je vyššia, ako 1822,37 eura.

Jarmila pôsobí ako au-pair v Londýne. Na Slovensku má trvalý pobyt u rodičov v Žiline. V Londýne má k dispozícií samostatnú izbu v dome domácich, pre ktorých pracuje. Príjmy dosahuje z činnosti au-pair len vo Veľkej Británií, na Slovensku žiaden príjem nemala.

V zmysle príslušných ustanovení zákonov SR a Veľkej Británie (VB) by sa Jarmila považovala za daňového rezidenta SR i VB. Podľa predpisov platných vo Veľkej Británií je považovaná za rezidenta vo VB, pretože sa vo VB zdržiava viac ako 183 dní počas jedného "daňového" roka (viď napr. http://www.hmrc.gov.uk/pdfs/ir20.htm).

V takomto prípade sa podľa príslušnej zmluvy použije ďalšie kritérium - zváži sa, v ktorom štáte má Jarmila užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). Rodičia Jarmily i ostatná jej rodina býva na Slovensku - z tohto pohľadu má Jarmila užšie osobné vzťahy na Slovensku. Jarmila má účty v britských bankách, v Londýne je členom folklórneho súboru i športového klubu. Z tohto pohľadu má Jarmila osobné i hospodárske vzťahy súčasne vo Veľkej Británií.

Ďalšie kritérium je skutočnosť, kde sa Jarmila sa obvykle zdržiava. V tomto prípade je to Veľká Británia, na Slovensko chodí len občas.

Podľa toho je Jarmila daňovým rezidentom Veľkej Británie a daňové priznanie na Slovensku podávať nemusí.

Uvedený (v praxi častý) prípad je však sporný. Ak chce mať Jarmila istotu, že na Slovensku nemusí podávať daňové priznanie, mala by si vyžiadať od príslušného úradu vo Veľkej Británií potvrdenie, podľa ktorého by bola rezidentom Veľkej Británie.Súčasne odporúčame odsúhlasenie faktu, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie, na príslušnom daňovom úrade na Slovensku (podľa miesta trvalého pobytu na Slovensku).

Pán Imrich je dlhodobo zamestnaný v Nemecku. V Nemecku má kúpený vlastný dom, v ktorom býva jeho rodina. Na Slovensku si ponechal trvalý pobyt a na Slovensku vlastní byt. Na Slovensku nemá žiadne aktivity ani príjmy.

Pán Imrich je daňovým rezidentom v Nemecku. Stály byt má síce v oboch štátoch, ale jeho stredisko životných záujmov je nespochybniteľne Nemecko.


Zamedzenie dvojitého zdanenia - dve metódy

Skutočnosť, že daňový rezident SR musí v daňovom priznaní uviesť aj príjem v zahraničí, neznamená automaticky, že bude platiť daň z príjmov v zahraničí ešte raz na Slovensku.

Postup pri výpočte dane v prípade príjmov zo zahraničia určuje § 45 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Tento postup závisí od toho, o aký štát ide.

Ak ide o príjem zo štátu, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane, daň zaplatená v cudzom štáte sa započíta na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní avšak najviac vo výške dane pripadajúcej na príjmy z cudzieho štátu.

Ak daň zaplatená v cudzom štáte je vyššia ako daň vypočítaná podľa slovenského zákona o dani z príjmov, daňový úrad občanovi nič vracať nebude. Naopak ak daň zaplatená v cudzom štáte je nižšia ako daň vypočítaná podľa slovenského zákona o dani z príjmov, občan musí vzniknutý rozdiel na Slovensku doplatiť.

Pre slovenských daňových rezidentov je preto nevýhodné, ak majú príjem iný ako zo závislej činnosti (viď ďalej) v štáte, v ktorom sú nižšie sadzby dane ako na Slovensku a Slovensko má s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane. Daň z príjmu zaplatia v danom štáte a naviac budú musieť doplatiť daň i na Slovensku.

Ak ide o príjem zo štátu, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov, príjmy z cudzieho štátu sa síce v daňovom priznaní uvedú, avšak daň sa v daňovom priznaní z týchto príjmov nepočíta.

Slovenským daňovým rezidentom sa pri tomto spôsobe na Slovensku nebude vracať žiadna daň zaplatené v zahraničí ale na druhej strane ani nebude musieť na Slovensku nič doplácať.

Metóda vyňatia príjmov sa uplatní aj v prípade, ak mal slovenský daňový rezident príjmy zo závislej činnosti:

- za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
- zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
- zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (teda aj v prípade, ak ide o príjmy zo závislej činnosti a zmluva obsahuje metódu zápočtu dane)

Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane má Slovenská republika uzatvorenú napr. so štátmi:

- Austrália
- Belgické kráľovstvo
- Česká republika
- Chorvátska republika
- Írsko
- Izrael
- Maďarská republika
- Kanada
- Poľská republika
- Portugalsko
- Ruská federácia
- Spojené štáty americké
- Švajčiarska konfederácia
- Ukrajina

Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov má Slovenská republika uzatvorenú napr. so štátmi:

- Dánske kráľovstvo
- Francúzska republika
- Grécka republika
- Holandské kráľovstvo
- Nórske kráľovstvo
- Rakúska republika
- Spolková republika Nemecko
- Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
- Španielsko
- Švédske kráľovstvo
- Talianska republika


Prepočet z cudzej meny na euro

Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá. Podľa § 31 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov sú štyri možnosti ako prepočítať príjem:

- Použije sa priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem.
- Použije sa kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene.
- Použije sa ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok).
- Použije sa priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.

Poistné zaplatené v cudzej mene v zahraničí sa prepočíta rovnako, ako príjem (viď vyššie).

Daň (na účely zápočtu dane) sa v súlade s § 31 ods. 4 zákona prepočíta s použitím ročného priemerného kurzu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok).

Priemerné kurzy voči vybraným menám v roku 2012 nájdete tu:

http://www.nbs.sk/sk/statisticke-uda...rehlady-kurzov


Ako podáva daňové priznanie daňový rezident SR?

Ak je občan daňový rezident SR (viď vyššie), dosiahol zdaniteľné príjmy v zahraničí a úhrn zdaniteľných príjmov je vyšší ako 1822,37 eura, takýto občan musí podať na Slovensku daňové priznanie za rok 2012.

Lehota na podanie daňového priznania za rok 2012

Daňovník, ktorý poberal v roku 2012 príjmy zo zdrojov v zahraničí, má možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania prostredníctvom oznámenia, ktoré podá svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania (do 2.4.2013). Na základe oznámenia možno predĺžiť lehotu najviac o tri kalendárne mesiace (najviac do 30.6.2013), pričom koniec predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. V oznámení je potrebné uviesť skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu, pričom v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.

Lehotu predĺženú oznámením je možné znovu predĺžiť o ďalšie najviac tri kalendárne mesiace, a to na základe žiadosti daňovníka. Táto žiadosť musí byť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty predĺženej oznámením. Ak daňovník do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania predĺženej oznámením neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového priznania uvedenej v oznámení. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná.

Typ daňového priznania

Pri podávaní daňového priznania najskôr správne vyberieme typ daňového priznania.

Ak ide o osobu, ktorá mala príjmy výlučne zo závislej činnosti (na Slovensku i v zahraničí), použije sa tlačivo typ "A".

V ostatných prípadoch sa použije tlačivo typ "B" (napríklad ak občan mal aj príjmy z podnikania, z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy zdanené podľa § 8 - a to bez ohľadu na to, či takéto príjmy dosiahol na Slovensku alebo v zahraničí).

Uplatnenie nezdaniteľných častí a daňového bonusu

Aj daňovník, ktorý mal príjem v zahraničí, má nárok na nezdaniteľné časti základu dane (na daňovníka, na manželku) a na daňový bonus.

Pri určení výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka a na manželku sa zohľadňuje aj príjem v zahraničí. Môže sa tak stať, že výška nezdaniteľných častí sa kvôli príjmu v zahraničí zníži, resp. bude nulová. Do tzv. vlastného príjmu manželky sa takisto zahrnie aj príjem zo zdrojov v zahraničí.

Pri určení nároku na daňový bonus (podmienka príjmu najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy) sa zohľadní aj príjem v zahraničí.

Príklad vyplnenia daňového priznania typ A:

http://www.drsr.sk/drsr/slovak/uvita...hranicny_a.pdf